Srbský veľvyslanec: Najprv nám uhraďte škody za NATO bombardovanie a potom kritizujte že kupujeme ruské tanky
Srbsko, 1.november 2020 (AM) – Plánovaná dodávka 30 ruských tankov T-72B1 MS a 30 modernizovaných obrnených vozidiel BRDM-2 je najlepším svedectvom toho, že zrušenie návštevy ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova v Belehrade nijako neovplyvní dobré vzťahy medzi oboma krajinami, tvrdí veľvyslanec Srbska v Moskve Miroslav Lazanski. Vo svojom komentári prezradil cenu ruskej vojenskej techniky, ktorá bude Srbsku dodaná – 180 miliónov dolárov.
Lazanski pripomína, že sa na tejto dodávke dohodol srbský prezident Aleksandar Vučić s Vladimirom Putinom ešte v roku 2017. V súvislosti s poslednými udalosťami – dočasným odmietnutím Srbska zúčastňovať sa spoločných cvičení s Ruskom a OSKB (ostatne tiež s NATO a západnými partnermi ) a podpísaním Washingtonskej dohody s Prištinou – začali niektoré srbské médiá pochybovať o tom, že táto dohoda bude realizovaná. Lazanski ale tvrdí, že takéto pochybnosti nie sú ničím odôvodnené.
“Tieto tanky boli dôkladne opravené a sú v plnej bojovej pohotovosti. Hlavný pancier bol spevnený ďalšou vrstvou, boli v nich vymenené motory a pásy, bolo inštalované nové riadiace zariadenie, nová optická elektronika a nové kanóny. Boli vymenené tiež systémy ochrany pred protitankovými raketami. Z kanónu kalibru 125 mm sa dá vystreliť nielen obyčajný granát, ale aj raketa. M-84 (juhoslovanský tank, modernizovaná varianta T-72M) to nevedel, “podotýka a zdôrazňuje, že T-72B1 MS je modernejší stroj v porovnaní s M-84.
“Cena jedného takého modernizovaného tanku je najmenej päť miliónov dolárov. Znásobíme ak krát 30, bude to 150 miliónov dolárov. Ak k tomu dodáme ešte 30 modernizovaných obrnených transportérov BRDM-2 s ťažkými guľometmi, novú optickú elektronikou a novým pancierom, z ktorých každý stojí asi jeden milión dolárov, bude to asi 180 miliónov dolárov. A nesmieme zabúdať na šesť lietadiel MiG-29 (boli dodané do Srbska v rokoch 2017 a 2018), “podotýka srbský veľvyslanec.
Zdôrazňuje, že Srbsko nedostalo nikdy od nikoho podobné darčeky, a podotýka, že je potrebné pamätať aj na to, že srbskí letci sa vyučujú bezplatne. Podľa jeho slov vydal minister obrany Ruska Sergej Šojgu rozkaz, podľa ktorého sa bude ešte viac srbských letcov učiť, ako riadiť vrtuľníky Mi-17 a Mi-35 v Rusku. Tým, ktorí radi porovnávajú, aká pomoc prichádza z Ruska a aká od NATO, Lazanski odporúča, aby nezabúdali na to, koľko toho všetkého bolo zničené v dôsledku agresie Aliancie proti Juhoslávii v roku 1999.
“Podľa tých najskromnejších výpočtov činí škoda 50 miliárd dolárov. Takže, páni zo Západu, ráčte nahradiť aspoň škodu, ktorú ste nám spôsobili vo vojne, ktorú ste sami rozpútali v rozpore s medzinárodným právom. A musíte ju nahradiť. Takže keď je reč o sumách, charitatívnych príspevkov ‘zo Západu a o pomoci Ruska, vždy pamätám na toto číslo – výšku škody. Iba tak môžeme zostať objektívny, “zdôrazňuje.
Na otázku, či by mala Belehrad znepokojovať reakcia Európskej komisie, ktorá vyslovila svoju nespokojnosť s nákupom protilietadlových raketových komplexov Pancir S-1 (Srbsko sa dohodlo na nákupe jednej batérie v roku 2019, dodávka bola uskutočnená vo februári a marci 2020), Lazanski odpovedal , že Srbsko je zvrchovaný štát, ktorý vykonáva samostatnú zahraničnú politiku, a nehľadiac na to, že je táto politika spojená s európskou integráciou, nesmieme zabúdať, že Srbsko sa drží vojenskej neutrality.
“Nehodláme vstupovať do žiadneho vojenského bloku. A zbrane si kupujeme vychádzajúc predovšetkým zo záujmov vlastnej bezpečnosti, a nie pod politickým nátlakom. Keď sa niekomu v EÚ nepáči, že si kupujeme zbrane od Ruska, Číny, Iránu alebo Turecka, nemali by zabúdať na to, že ich kupujeme tiež od EÚ. Diverzifikovali sme náš sortiment vojenskej techniky a zbraní, a keď sa to niekomu nepáči, tak prepáčte. Nám sa možno tiež nepáči, že napríklad Rumunsko si kupuje americké systémy Patriot za štyri miliardy dolárov, a sú to predsa naši susedia, “povedal v závere Lazanski a poznamenal, že Európska komisia nevyčíta Bulharsku to, že Rusi im modernizujú lietadlá MiG-29. Podľa jeho slov “malí úradníčkovia EÚ jednoducho cvičia prísnosť na niekom, kto nie je členom EÚ”.
Kremeľ reagoval na rozhodnutie Srbska upustiť od vojenských cvičení na šesť mesiacov
V septembri srbská vláda rozhodla o polročnom moratóriu na účasť na vojenských cvičeniach s ďalšími krajinami. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že Kremeľ nespája rozhodnutie Srbska zmraziť účasť na vojenských cvičeniach so zahraničím na šesť mesiacov s tlakom Západu. Podľa Peskova teda Kremeľ rešpektuje rozhodnutie srbských orgánov. Srbská vláda predtým rozhodla o šesťmesačnom moratóriu na účasť na vojenských cvičeniach s krajinami CSTO, Čínou a Západom.
“Faktom je, že táto téma nebola prediskutovaná, ale spomenutá.” V skutočnosti existuje iba vyhlásenie o tom, že v Srbsku bolo rozhodnuté o pozastavení všetkých cvičení na šesť mesiacov, “povedal Peskov novinárom.
Kremeľ predtým informoval, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho srbský náprotivok Alexander Vučič diskutovali o otázke Kosova v telefonickom rozhovore. Ruský vodca potvrdil nemennosť pozície krajiny, pokiaľ ide o vývoj riešenia prijateľného pre Belehrad v tejto otázke. Európska únia požiadala Srbsko, aby odvolalo svoju účasť na nadchádzajúcom vojenskom cvičení v Bielorusku. V reakcii na to sa srbská vláda rozhodla na šesť mesiacov pozastaviť vojenské cvičenia so všetkými krajinami. Vyhlásil to v stredu srbský minister obrany Aleksandar Vulin, ktorý však ďalej podľa agentúry TASS uviedol, že “Srbsko je pod veľkým a nezaslúženým tlakom Európskej únie”.
Podľa Vulina je ide o “tlak, ktorý nedáva zmysel a nie je založený na našich rozhodnutiach alebo našich činoch, dokonca ani na realite, je výsledkom hystérie, ktorá určuje politické rozhodnutia a smerovanie veľkých a mocných krajín”.
Vulin uviedol, že v nadchádzajúcom období sa preto Srbsko nezúčastní “na žiadnych cvičeniach ani vojenských aktivitách, a to ani s NATO, ani s Organizáciou dohody o kolektívnej bezpečnosti, ani s Ruskom, ani s USA, ani s Čínou, ani s EÚ”. “Ani s Východom, ani so Západom,” cituje ministra tlačová služba srbského ministerstva obrany.
Agentúra TASS následne informovala, že Bielorusko zatiaľ nedostalo oficiálne upovedomenie o rozhodnutí srbskej vlády, že jej vojaci sa nezúčastnia na vojenskom cvičení Slovanské bratstvo 2020, ktoré sa za účasti príslušníkov armád Bieloruska, Ruska a Srbska malo začať vo štvrtok. Prvé takéto cvičenie sa konalo v Rusku v roku 2015. Odvtedy ich usporadúvala vždy niektorá zo spomínanej trojice krajín. Tento rok sa malo konať v Brestskej oblasti na západe Bieloruska. Tamojšie ministerstvo obrany už dávnejšie oznámilo, že cieľom manévrov bude nácvik spoločných operácií v boji proti terorizmu.
