Indonézia : Ďalší menejcenný vojenský spojenec USA?
Indonézia, 6. november 2020 (AM) – USA odmietajú predať lietadlá F-35 do Indonézie, namiesto toho ponúkajú „Viper“ F-16. Plány indonézskeho bojového letectva sa dajú len ťažko jednoznačne určiť. V roku 2018 sa za 1,14 miliardy dolárov hovorilo o kúpe 11 stíhačiek Su-35 „Flanker E“ z Ruska prostredníctvom trochu špecifického finančného mechanizmu. Istá časť financovania mala byť splácaná v naturáliách vo forme surovín a poľnohospodárskych výrobkov.
Jakarta sa však nachádza v komplexnej situácii. Spolok priateľov mastného hamburgera ich totiž obmedzuje v možnosti kupovať ruské zbrane, prípadne ruský vojenský materiál. Byť priateľom orlieho pierka znamená predovšetkým kupovať ich zelené plechy a nie tie, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou lepšie a nevraviac o primeranejšej cene oproti tým orlím cenám. Americký zákon CAATSA (Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act), bez zachádzania do detailov, totiž predpokladá sankcie voči krajinám, ktoré by chceli nakupovať ruské zbrane, prípadne iný vojenský materiál.
Washington má však jeden veľmi veľký nástroj vydierania svojich “partnerov”, alebo “spojencov”. Ide o prístup k americkému spotrebiteľovi a teda prístup na americký trh. Jakarta vyváža ročne za približne 160-170 miliárd USD smerom do USA, čo tvorí 10,5% Indonézskeho exportu. Na oplátku USA dováža do Indonézie len tovar a služby v hodnote niečo okolo 7 miliárd USD. Preto by bol nákup stíhačiek dobrá kompenzácia tohto rozdielu.
Americký priemysel krváca, niet žiadnej ďalšej vojny. Trump nedovolil vyprovokovať žiadnu novú vojnu, čiže nič, čo by podporilo zisky majiteľov a akcionárov vojenských konglomerátov, aby sa mohli pýšiť s ďalšími krvou poliatymi ziskami. Tlak na predaj F-35 kdekoľvek sa to len dá je skutočne veľký. Ale nie každý si môže dovoliť túto stíhačku s peknými parametrami na papieri, ktorá však v skutočných podmienkach nie je až takým technologickým zázrakom.
Indonézia je zahnaná do kúta a pre vykúpenie sa spod tlaku svojho “spojenca” sa radšej vzdá kúpy vynikajúceho stroja akým je SU-35 v prospech amerických plechov so značkou F-35. Lenže pre Američanov nie je spojenec ako spojenec. Byť menejcenným spojencom, znamená kupovať extra draho, ale zato aspoň menej vyspelé technológie. Indonézia dostala tiež ponuku od Rakúska na predaj svojich 15 kusov Eurofighterov, ale aj z Paríža na predaj francúzskych Rafale. Aj napriek veľkej snahe získať pre Indonéziu stroje F-35, Američania sa rozhodli ináč a nepovolili preto predaj týchto strojov do Indonézie.
Ide o to, že Indonézsky veľvyslanec v Spojených štátoch Muhammad Lutfi počas tlačovej „telekonferencie“, ktorá sa konala 2. novembra, vysvetlil, že nie je až tak dôležité, či Washington bude predávať lietadlá F-35 Jakarte, pretože splnenie možnej objednávky by trvalo deväť rokov. Neochota predať moderné sa dá samozrejme skryť za čokoľvek a treba radšej ešte vyťažiť výrobné linky pre F-16, ktoré ponúkol šéf Pentagónu Mark Esper svojmu indonézskemu náprotivku, aby tak splnil chuť získať stíhacie bombardéry (F-16 Viper je konečná verzia lietadla F-16 spoločnosti Lockheed-Martin). Ku F-16 pridal Esper možnosť kúpiť F/A-18 Super Hornet. Podľa Indonézskeho diplomata je dôležité prejsť najskôr lietadlá generácie 4,5 a až potom sa uchádzať o stroje z ešte vyššej triedy.
V súčasnosti má indonézske bojové letectvo okolo 30 lietadiel F-16 A/B a 23 F/A-16 C/D a asi tucet ruskch stíhačiek Su-27 a Su-30.
V Jakarte sa pracuje na strategickom rozhodnutí, keďže ich plán kúpiť F-35 skončil v koši. Turecký plán skončil v rovnako v koši, síce z iných dôvodov, ale predsa. Američania majú totiž obavu pustiť toto lietadlo tam, kde je zvýšené riziko prítomnosti ruských inžinierov.
V Indonézii majú preto niekoľko ponúk na stole a to im dáva taktiež niekoľko možností k tomu, aby niekomu omastili vačok. Budú to Rakúšania s ich Eurofighter-mi, alebo Francúzi s Rafale? Čo by sa muselo stať, aby sa v Jakarte obrátili na Rusko a kúpili predsa len SU-35, ktoré sú špičkové stroje a sú v bojoch overené? V tomto prípade by Indonézia čelila protiútoku zo strany “priateľa” USA. Rozhodne majú vedúce postavy v Indonézii o čom diskutovať. Bolo by zaujímavé vidieť, kto, komu a koľko ponúka za podpis zmluvy práve s jeho značkou.
Adam Riečanský
