Skončí ako Miloševič? Kosovský prezident Hashim Thaçi rezignoval po obvinení z vojnových zločinov
Kosovo, 6. november 2020 (AM) – Kosovský prezident Hashim Thaçi dnes uviedol, že proti nemu bola potvrdená obžaloba špecializovanej prokuratúry v Haagu. V súvislosti s tým rezignoval na funkciu prezidenta Kosovskej republiky. Podľa RTV pôjde do Haagu dobrovoľne. Úrad špeciálneho prokurátora však zatiaľ nemá žiadne oficiálne potvrdenie. Thaçi sa dnes k celej veci vyjadril na tlačovej konferencii a uviedol:
“V záujme ochrany integrity Kosova a pri všetkej úcte k medzinárodnému spoločenstvu dnes rezignujem na prezidentský úrad. Som veľmi hrdý na zodpovednosť, ktorá na mňa padla. Za týchto nových podmienok vyzývam politické sily, aby boli obozretné a nedostali sa do inštitucionálnej krízy. “
Vysielanie tejto konferencie prebiehalo na jeho Facebooku. Dôvodom takéhoto kroku má byť skutočnosť, že špeciálny súd v Haagu schválil obžalobu proti jeho osobe za vojnové zločiny z rokov 1998-1999. Pripomeňme, že už predtým boli obvinenia potvrdené proti vodcovi Demokratickej strany Kosova Kadrimu Veseli.
Špeciálny súd v Haagu pre vojnové zločiny v Kosove nedávno rozšíril obžalobu proti Thaçimu, bývalému hovorcovi parlamentu Kadrimu Veseli a ďalším bývalým bojovníkom Kosovskej oslobodeneckej armády. Dňa 24. apríla podala prokuratúra obžalobu na schválenie súdnej rade, pretože vtedy bolo oznámené, že podozriví boli obvinení z približne 100 vrážd kosovských obyvateľov rôznych národností. Kosovský prezident následne sľúbil, že rezignuje, ak súd obžalobu schváli. Okrem toho Thaçi sľúbil, že sa do Haagu vydá dobrovoľne.
Bývalý hovorca samozvaného kosovského parlamentu a vodca Demokratickej strany Kosova Kadri Veseli už skôr vo štvrtok vyhlásil, že špeciálny súd potvrdil aj jeho obvinenie, ktoré bolo proti nemu vznesené. Dodal, že do Holandska odcestuje sám, “nie ako zadržaný”. Veseli počas ozbrojeného konfliktu so srbskými úradmi v rokoch 1998-1999 stál na čele spravodajskej služby Kosovskej oslobodzovacej armády.
V novembri, predseda Výboru pre Kosovo a Metochiju srbského parlamentu, Milovan Drecun, oznámil, že pracovná skupina Skupščina (parlamentu) Srbska odovzdala špeciálnej prokuratúre v Haagu údaje o 160 tajných väzniciach Kosovskej oslobodzovacej armády a zločinoch, ktorých sa tam dopustili kosovsko-albánski bojovníci.
V rokoch 2018-2019 bolo vyzvaných až 200 bývalých bojovníkov Kosovskej oslobodzovacej armády, aby podali svedectvo v prípadoch vojnových zločinov v Haagu. Medzi nimi bol aj bývalý poľný veliteľ a expredseda vlády Ramus Haradinaj, ktorý rezignoval 19. júla 2019 a potom sa dobrovoľne vydal do Haagu. Haradinaj ale využil svoje právo mlčať a následne sa vrátil do Prištiny.
Pripomeňme, že Holandsko zriadilo Špeciálne medzinárodný súd a Úrad špeciálneho prokurátora pre vojnové zločiny v Kosove v rokoch 1998-1999, ktoré v júli 2017 oznámili svoju pripravenosť pracovať. Východiskovým bodom ich činnosti sa stala správa osobitného zástupcu Rady Európy Dicka Martyho z roku 2010, venovaná zločinom Kosovskej oslobodzovacej armády. Medzi najzávažnejšie prípady patria obchodovanie s drogami, únosy ľudí a obchodovanie s orgánmi.
Spomeňme, že Hashim Thaçi bol prezidentom Kosovskej republiky od 7. apríla 2016. Kosovsko – albánsky politík takisto zastával post premiéra Kosova (od 9. januára 2008 do 9. decembra 2014) a stal sa tak prvým premiérom po vyhlásení nezávislosti, ktoré sa konalo 17. februára 2008. V rokoch 1999 až 2016 bol tiež členom Demokratickej strany Kosova.
Haagsky tribunál už v marci 2016 oslobodil bývalého premiéra Srbska Slobodana Miloševiča v plnom rozsahu. Miloševič zomrel vo väzbe v Haagu počas procesu 11. marca 2006 (bolo mu predtým odmietnuté prepustenie zo zdravotných dôvodov). Správa o oslobodení Miloševiča sa mihla médiami len krátko, teraz ju oživilo vyjadrenie sudcu Harabina. Proces s Miloševičom bola škandalózna ukážka toho, ako pracuje medzinárodné právo mocnejšieho. Jeho smrť vo väzení je sama priam obžaloba haagskeho tribunálu. Samotné bombardovanie a následné ovládnutie Srbska proamerickými silami je typická ukážka porušenia medzinárodného práva, bolo to zločinné rozpútanie vojny zo strany USA, resp. NATO.
Srbský veľvyslanec: Najprv nám uhraďte škody za NATO bombardovanie a potom kritizujte že kupujeme ruské tanky
Plánovaná dodávka 30 ruských tankov T-72B1 MS a 30 modernizovaných obrnených vozidiel BRDM-2 je najlepším svedectvom toho, že zrušenie návštevy ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova v Belehrade nijako neovplyvní dobré vzťahy medzi oboma krajinami, tvrdí veľvyslanec Srbska v Moskve Miroslav Lazanski. Vo svojom komentári prezradil cenu ruskej vojenskej techniky, ktorá bude Srbsku dodaná – 180 miliónov dolárov.
Lazanski pripomína, že sa na tejto dodávke dohodol srbský prezident Aleksandar Vučić s Vladimirom Putinom ešte v roku 2017. V súvislosti s poslednými udalosťami – dočasným odmietnutím Srbska zúčastňovať sa spoločných cvičení s Ruskom a OSKB (ostatne tiež s NATO a západnými partnermi ) a podpísaním Washingtonskej dohody s Prištinou – začali niektoré srbské médiá pochybovať o tom, že táto dohoda bude realizovaná. Lazanski ale tvrdí, že takéto pochybnosti nie sú ničím odôvodnené.
“Tieto tanky boli dôkladne opravené a sú v plnej bojovej pohotovosti. Hlavný pancier bol spevnený ďalšou vrstvou, boli v nich vymenené motory a pásy, bolo inštalované nové riadiace zariadenie, nová optická elektronika a nové kanóny. Boli vymenené tiež systémy ochrany pred protitankovými raketami. Z kanónu kalibru 125 mm sa dá vystreliť nielen obyčajný granát, ale aj raketa. M-84 (juhoslovanský tank, modernizovaná varianta T-72M) to nevedel, “podotýka a zdôrazňuje, že T-72B1 MS je modernejší stroj v porovnaní s M-84.
“Cena jedného takého modernizovaného tanku je najmenej päť miliónov dolárov. Znásobíme ak krát 30, bude to 150 miliónov dolárov. Ak k tomu dodáme ešte 30 modernizovaných obrnených transportérov BRDM-2 s ťažkými guľometmi, novú optickú elektronikou a novým pancierom, z ktorých každý stojí asi jeden milión dolárov, bude to asi 180 miliónov dolárov. A nesmieme zabúdať na šesť lietadiel MiG-29 (boli dodané do Srbska v rokoch 2017 a 2018), “podotýka srbský veľvyslanec.
Zdôrazňuje, že Srbsko nedostalo nikdy od nikoho podobné darčeky, a podotýka, že je potrebné pamätať aj na to, že srbskí letci sa vyučujú bezplatne. Podľa jeho slov vydal minister obrany Ruska Sergej Šojgu rozkaz, podľa ktorého sa bude ešte viac srbských letcov učiť, ako riadiť vrtuľníky Mi-17 a Mi-35 v Rusku. Tým, ktorí radi porovnávajú, aká pomoc prichádza z Ruska a aká od NATO, Lazanski odporúča, aby nezabúdali na to, koľko toho všetkého bolo zničené v dôsledku agresie Aliancie proti Juhoslávii v roku 1999.
“Podľa tých najskromnejších výpočtov činí škoda 50 miliárd dolárov. Takže, páni zo Západu, ráčte nahradiť aspoň škodu, ktorú ste nám spôsobili vo vojne, ktorú ste sami rozpútali v rozpore s medzinárodným právom. A musíte ju nahradiť. Takže keď je reč o sumách, charitatívnych príspevkov ‘zo Západu a o pomoci Ruska, vždy pamätám na toto číslo – výšku škody. Iba tak môžeme zostať objektívny, “zdôrazňuje.
Na otázku, či by mala Belehrad znepokojovať reakcia Európskej komisie, ktorá vyslovila svoju nespokojnosť s nákupom protilietadlových raketových komplexov Pancir S-1 (Srbsko sa dohodlo na nákupe jednej batérie v roku 2019, dodávka bola uskutočnená vo februári a marci 2020), Lazanski odpovedal , že Srbsko je zvrchovaný štát, ktorý vykonáva samostatnú zahraničnú politiku, a nehľadiac na to, že je táto politika spojená s európskou integráciou, nesmieme zabúdať, že Srbsko sa drží vojenskej neutrality.
“Nehodláme vstupovať do žiadneho vojenského bloku. A zbrane si kupujeme vychádzajúc predovšetkým zo záujmov vlastnej bezpečnosti, a nie pod politickým nátlakom. Keď sa niekomu v EÚ nepáči, že si kupujeme zbrane od Ruska, Číny, Iránu alebo Turecka, nemali by zabúdať na to, že ich kupujeme tiež od EÚ. Diverzifikovali sme náš sortiment vojenskej techniky a zbraní, a keď sa to niekomu nepáči, tak prepáčte. Nám sa možno tiež nepáči, že napríklad Rumunsko si kupuje americké systémy Patriot za štyri miliardy dolárov, a sú to predsa naši susedia, “povedal v závere Lazanski a poznamenal, že Európska komisia nevyčíta Bulharsku to, že Rusi im modernizujú lietadlá MiG-29. Podľa jeho slov “malí úradníčkovia EÚ jednoducho cvičia prísnosť na niekom, kto nie je členom EÚ”.
