Viete, že…? Neznáme kuriozity z armády o ktorých ste asi nepočuli
Svet, 9. november 2020 (AM) – Prinášame Vám novú rubriku zaujímavostí, ktoré sa určite stali, ale veľa sa o nich nerozpráva. Takže, viete, že…?
…Woodrow Wilson uspel v prezidentských voľbách vďaka heslu proti vojne?
Lenže už 6. apríla 1917, približne mesiac po jeho inaugurácii za amerického prezidenta v druhom funkčnom období, vyhlásili USA vojnu Nemecku.
Celá Wilsonova volebná kampaň sa však sústreďovala na všetko proti vojne. Dokonca aj na transparentoch mal slogan – udrží nás mimo vojnu. Táto irónia sa neskôr stala námetom pre množstvo vtipov.
…do Nemcami okupovaného Minsku v roku 1941 z ničoho nič vtrhol sovietsky tank?
Bez ohľadu na to, čo sa s ňou stane, posádka drvila pod pásmi všetko, čo jej prišlo do cesty. Autá, zbrane, motocyklistov, z guľometu pálili po nemeckej pechote do tých čias, kým tank nezhorel od paľby nemeckých zbraní.
Akoby zázrakom to prežil jeden člen posádky – Dmitrij Maľko, ktorý prešiel bojmi celú vojnu.
…jednému boju z prvej svetovej vojny sa hovorí „útok umrlcov“?
Dňa 6. 8. 1915 pri poľskej dedine Sosna mala 11. divízia nemeckého landwehru útočiť proti Zemľjanskému pluku ruskej armády. Nemci však pred operáciou nasadili hromadný plynový útok chlórom.
Následky tohto útoku boli zdrvujúce. Zo Zemľjanského pluku ostalo 100 ľudí, Rusom tým vznikla reálna hrozba straty celej pozície. „No kým sa Nemci priblížili k zákopom, z husto zelenej chlórovej hmly sa na nich vrhli protiútokom ruskí pešiaci. Pohľad to musel byť úžasný, od kašľa až trasúci sa bojovníci (vraj vykašliavali kúsky pľúc), s tvárami obmotanými handrami, šli do protiútoku na bodáky. Boli to pozostatky, asi 60 vojakov, 13. roty 226. pešieho Zemľjanského pluku, ktorí medzi Nemcami spôsobili takú hrôzu, že tí bez boja začali utekať, zamotajúc sa do vlastných ostnatých prekážok“, uviedol ruský novinár Vladimír Voronov.
…14. 3. 1939 sa jednotka bývalej čs. armády (a vtedy už len českej a moravskej) postavila pred bývalou Czajankovou textilnou továrňou na hlavnej triede v Místku do jediného boja s nemeckými nacistami?
Bol to 3. prápor 8. pešieho pluku, ktorého vojaci sa v kasárni zabarikádovali, z okien si urobili strieľne a nikomu nedovolili aby sa priblížil. Vôbec k nim neprenikla informácia, že na druhý deň – 15. 3. 1939 – má hitlerovský Wehrmacht obsadiť oklieštené územie Čiech a Moravy.
Obrancovia nebojovali zle. Pred kasárňou padlo 18 útočníkov, obrancovia mali niekoľko ranených. Na výzvy zložiť zbrane a vzdať sa, odpovedali až na druhý deň, keď už nemali muníciu.
L. Svoboda spomínal, že keď prezident Beneš prišiel v roku 1945 na Ostravsko, aby vyznamenal plukovnú zástavu 8. pešieho pluku Čs. vojnovým krížom 1939 a niekoľko príslušníkov tohto pluku, ktorí bojovali proti okupantom, poznamenal: „Škoda, že tých plukov nebojovalo viac…“.
…pri nemeckom obsadzovaní Čiech a Moravy sa pomocou Nemcov niekde vyzbrojoval aj domáci odboj?
Ludvík Svoboda v knihe Z Buzuluku do Prahy uvádza, že nacistickí dôstojníci si české sklady zbraní 15. 3. 1939 iba popozerali a ich vysťahovanie začali až na druhý deň. Českí poddôstojníci takto len z jedného skladu za prvú noc odniesli 27 ľahkých guľometov.
„Ďalšie zbrane pre budúcu ilegálnu skupinu sme získali naozaj zaujímavým spôsobom… Radoví nemeckí vojaci nám ich odpredávali: za ľahký guľomet sme platili 300 Kč, za ťažký guľomet najviac 500 Kč. Nemci si za „zarobené“ peniaze kupovali jedlo, cigarety, obuv, oblečenie“, píše L. Svoboda.
vmi
