Letom – svetom alebo … O vojenskej technike inak
Slovensko, 14. november 2020 (AM) – Samopal Kalašnikova malo vo výzbroji až 55 štátov sveta. 11 z nich má jeho siluetu dokonca vyobrazenú na svojich erboch a zástavách.
Najväčším producentom AK v súčasnosti je Čína. Tá dnes vyváža viac Kalašnikovov ako Rusko.
Nemci na začiatku 2. svetovej vojny desaťnásobne zvýšili produkciu ponoriek.
Mesačne ich vyrobili 17! Čo k tomu Hitlera viedlo? Bolo to vedomie, že kontrolu nad Európou získa dosiahnutím kontroly nad Atlantickým oceánom.
Na konci roku 1942 sa nemecká taktika „vlčích svoriek“ osvedčila potopením vyše tisíc lodí. Aj preto americký prezident F. D. Roosevelt a britský predseda vlády W. Churchill v januári 1943 vytýčili za hlavnú úlohu ničenie ponoriek. Čiže likvidáciu hlavnej prednosti 3. ríše.
Nemci začali mať citeľné, až niekoľkonásobné, námorné straty, pretože dovtedy to bolo v priemere „len“ 5 plavidiel mesačne.
Tretím najväčším vojnovým loďstvom disponovalo v prvom období 2. sv. vojny Taliansko.
K dispozícii malo viac krížnikov, ako dovedna stredomorské loďstvá Anglicka a Francúzska. Pričom prítomnosť len niekoľkých z nich v Červenom mori, spolu s ponorkami (Taliansko ich malo vyše sto), opodstatňovalo túžby Duceho o Veľkom Taliansku.
V júni 1940, keď Benito Mussolini vypovedal vojnu Anglicku, Taliani mali na základni v Červenom mori 8 ponoriek, 7 torpédoborcov a neveľký počet lodí iných tried.
„Štrafbataliony“ nezrodil stalinský rozkaz č. 227, známy ako „Ani krok späť“.
Objektívna pravda hovorí, že už v decembri 1941 Hitler zakázal akýkoľvek ústup a práve vtedy vzniklo 100 trestných fašistických jednotiek.
Na jar 1942 boli Nemci už pod stenami Stalingradu a na Kaukaze. Stalin vtedy priam prehováral svojich generálov, aby neustupovali. Avšak keď Nemci stáli v podstate „dva kroky“ od víťazstva pod Stalingradom, tak v júli 1942 sa zrodil aj stalinský rozkaz č. 227, ktorý bol takmer rovnocenný hitlerovskému rozkazu.
Rozkaz č. 227 však zachránil ZSSR od nacistickej porážky.
Po nacistických ponorkách pátral aj Ernest Hemingway.
Autor jedného z najslávnejších románov Starec a more mal svojské zábavky. Jednou z nich bola aj poľovačka na nacistické ponorky. Aktívne mu pri tom pomáhal verný priateľ Gregorio Fuentes.
Ich priateľstvo by istotne trvalo viac ako 30 rokov, keby dvoch mužov a aktívnych rybárov nerozdelila Hemingwayova smrť. Fuentes ho prežil o vyše 40 rokov.
Okrem naháňania ponoriek mali kamaráti poriadne strelené nápady – pašovali na Floridu kubánsky rum a ich nočné záťahy v Havane patrili k legendárnym. Fuentes sa dokonca stal predlohou pre hrdinu spisovateľovho najslávnejšieho diela.
Koroľjovovi život zachránilo napadnutie ZSSR nacistami.
Ukrajinský rodák, otec sovietskych rakiet Sergej Pavlovič Koroľjov bol v čase 2. sv. vojny v gulagu. Keď Nemecko napadlo ZSSR v roku 1941 dostal sa z krutého väzenia aj spolu s Tupolevom (konštruktérom lietadiel typu Tu) a opäť mohol začať pracovať. V tajných väzenských zariadeniach vyvíjali účinné zbrane proti Hitlerovi a jeho jednotkám.
Po vojne sa našťastie mohol začať realizovať a to bolo pre Rusko len dobre. Vďaka nemu sa do vesmíru dostala ako prvá ruská umelá družica, prvý muž Jurij Gagarin a aj prvá žena Valentina Tereškovová.
Inšpiráciu čerpal najmä z nemeckej raketovej techniky, ktorej poznatky hojne využívali aj USA. V prípade, že by v roku 1966 nezomrel, USA by možno ZSSR nepredbehli a nedostali by sa ako prví na Mesiac. Meno legendárneho konštruktéra zostalo dlho utajené. Odhalila ho až jeho smrť.
Američania počas vojny vo Vietname zhodili na Laos vyše milión bômb.
Azda aj preto sa Barackova Obamova cesta v septembri 2016 do tejto krajiny považovala za pokus o zmierenie.
Lenže ak máme byť presní, tak amerických hlavíc dopadlo na Laos vyše dva milióny, čo znamená, že takto intenzívne nebolo Američanmi bombardované ani Nemecko a ani Japonsko počas 2. sv. vojny.
Pravdou však je, že Obama sa Laosanom neospravedlnil, obmedzil sa len vyjadreniami o „utrpení a obetiach, ktoré niesli obe strany konfliktu“ a v mene Ameriky sľúbil v nasledujúcich troch rokoch Laosu vyčleniť 90 miliónov USD na odstránenie „smrteľných následkov“ amerického letectva – nevybuchnutých mín a bômb.
Podľa laoských úradov Američania uskutočnili na Laos 500 tisíc náletov, čo znamená výbuch jednej bomby každých osem minút.
V prvej svetovej vojne boli výbušné aj kone.
Konská sila sa v prvej svetovej vojne využívala najmä preto, že motorizované jednotky skrátka ešte neexistovali. Kone ťahali vozy, muníciu a delá a ak bolo potrebné, tak aj vybuchovali. Nie, nehovoríme o špeciálnom výbušnom druhu tohto hospodárskeho zvieraťa. Ale o jeho tuku, ktorý sa po uhynutí používal ako súčasť bômb.
Zozbieral Vladimír Mikunda
