Putin : máme všetky potrebné strategické sily na spoľahlivú ochranu záujmov Ruska
Rusko, 16. november 2020 (AM) – Aj keď sa Washington rozhodol opustiť dohody o limitoch zbraní, Ruský prezident uistil všetkých, že Rusko sa nemusí zúčastniť závodov v zbrojení. Podľa neho má Rusko všetky strategické sily, ktoré potrebuje.
Vladimir Putin vo svojom prejave v Soči 10. novembra kritizoval USA za kompromitovanie globálneho obmedzenia zbraní – a zároveň vyjadril dôveru v schopnosť Ruska brániť svoje záujmy.
Globálny systém kontroly zbraní je otrasený a degradovaný, uviedol ruský prezident na stretnutí s ministerstvom obrany a priemyselnými spoločnosťami v tomto sektore. Hlava Ruského štátu si vzala za príklad odstúpenie USA od Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF), zmluvy =Otvorené nebo= (začatá pred takmer 20 rokmi) protiraketovej zmluvy ABM (anti balistic missile). Poukázal tiež na neistý osud zmluvy o Novom štarte, ktorá vyprší vo februári 2021.
V tejto súvislosti veliteľ Kremľa ubezpečil, že Rusko bude naďalej modernizovať svoje strategické jadrové sily a systematicky posilňovať všetky ich zložky. Vladimir Putin naznačil, že Rusko nemá v úmysle začať vyčerpávajúce preteky v zbrojení, pretože jeho krajina to dnes nepotrebuje.
=Rád by som ešte raz zdôraznil: máme všetky potrebné strategické sily na spoľahlivú ochranu ruských záujmov=, trval na svojom prezident. Vlani v septembri vyhlásil, že americké odstúpenie od protiraketovej zmluvy ABM v roku 2002 (vtedy platné od roku 1972) viedlo jeho krajinu k získaniu najmodernejších hypersonických rakiet, ktoré existujú.
Odstúpenie USA zo série zmlúv o obmedzení zbrojenia
USA ukončili svoju účasť na zmluve o jadrových silách stredného doletu (INF) vlani v auguste zákazom používania série rakiet s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Washington toto rozhodnutie odôvodnil obvinením Ruska z nerešpektovania zmluvy – čo Moskva odmieta.
O pár mesiacov skôr, v máji, Donald Trump oznámil americké odstúpenie od zmluvy =Otvorené nebo=, ktorej cieľom je sprehľadniť zbrojné obmedzenia signatárskych krajín, a tu tiež argumentuje nerešpektovaním dohody ruskou stranou, ktorá tieto obvinenia odmieta.
Podmienky dohody o novom štarte uzavretej v roku 2010 ustanovujú pre USA a Rusko maximálne rozmiestnenie 700 strategických jadrových odpaľovacích zariadení a 1 550 jadrových hlavíc, ako aj limit ďalších 800. nosné rakety (nasadené aj nenasadené). 13. októbra 2020 americký vyjednávač Marshall Billingslea navrhol Moskve predĺžiť platnosť zmluvy na určité časové obdobie pod podmienkou, že Rusko súhlasí so zmrazením svojho jadrového arzenálu. Takéto zmrazenie považoval ruský vyjednávač, námestník ministra zahraničia Sergej Riabkov, za „neprijateľné“.
Odstúpenie od zmlúv, sankcie na zbraň, prípadne hospodárske sankcie vedú krajinu len k oživeniu vlastného výrobného potenciálu. Nie vždy sa môžu takto uspokojiť všetky potreby, ale všetko sa oživí, čo je potrebné a dá sa oživiť. Krásnym príkladom sú tzv sankcie na Rusko. To sa dostalo na krátku dobu do relatívne vážnych problémov, ale Rusi to ustáli a mnohé domáce firmy vznikli a dali prácu vlastným ľuďom. Sankcie niekto dodržiava, iní nie. Vrana k vrane sadá, hlúpy Američanov hľadá.
Adam Riečanský
