Čína demonštrovala námornú silu – prvýkrát nasadila súčasne obidve svoje lietadlové lode na spoločné cvičenia

Koncom septembra čínske ministerstvo obrany oznámilo, že jeho dve lietadlové lode Liaoning a Shandong absolvovali samostatné cvičenia. Manévre sú považované za reakciu na rastúci tlak Washingtonu na námornú aktivitu Pekingu v Juhočínskom mori.

 

Hovorca ministerstva Tan Kefei uviedol, že akcie oboch lodí boli zamerané na testovanie výkonnosti vybavenia, kontrolu úrovne výcviku vojakov a zvyšovanie schopností lodí plniť misie. Čínsky denník The Global Times, ktorý je pod kontrolou Čínskej komunistickej strany, uverejnil vo štvrtok článok o cvičeniach. Správa hovorí, že Shandong začal 1. septembra výcvikovú plavbu v Bohajskom mori, a že Liaoning bol začiatkom septembra pozorovaný aj pri plavbe v Žltom mori.

„Toto bolo prvýkrát, čo široká verejnosť zistila, že Čína mala na mori dve aktívne lietadlové lode, ktoré vykonávali zjavné simultánne cvičenia.“

 

Čínska armáda v posledných rokoch posilňuje svoje námorné kapacity. V roku 2012 sa Liaoning stal prvou čínskou lietadlovou loďou, ktorá vstúpila do formálnej služby. Shandong bola uvedená vlani v decembri. Cvičenia prebiehajú v čase, keď americké lietadlové lode v júli uskutočňovali cvičenia v Juhočínskom mori ako zjavný pokus čeliť rastúcej námornej činnosti Číny v regióne. Čína si nárokuje väčšinu Juhočínskeho mora. Ale iné strany majú konkurenčné územné nároky. Analytici tvrdia, že Čína sa pokúša demonštrovať svoje námorné schopnosti kvôli kontrole činnosti USA v regióne.

 

Shandong je prvá čínska lietadlovú loď vlastnej výroby.  Lietadlová loď je 315 metrov dlhá, 75 metrov široká, váži 70 000 ton a má cestovnú rýchlosť 31 námorných uzlov. Na palube môže prepravovať 36 stíhačiek J-15, alebo 30 lietadiel a 16 vrtuľníkov.

 

 

Loď nesie meno po čínskej provincii Šan-tung. Konštrukcia plavidla vychádza z prvej čínskej lietadlovej lode Liao-ning, ktorú Peking kúpil roku 1998 od Ukrajiny a modernizoval. Nová loď je však dlhšia. Štátna televízia CCTV uviedla, že Čína potrebuje najmenej šesť lietadlových lodí.

 

V lodenici Ťiang-nan pri Šanghaji už teraz buduje svoju tretiu a podstatne väčšiu. Očakáva sa, že teraz stavaná loď lietadlová loď už bude mať katapult, vďaka ktorému z nej bude môcť štartovať širšie spektrum lietadiel, vrátane lepšie vyzbrojených stíhačiek. A priori, táto tretia lietadlová loď by mala maž 320 metrov (proti 305 metrom pre Shandong) a mala by výtlak viac ako 80 000 ton. Pokiaľ ide o vybavenie, len málo informácii preniklo von. Možno snáď to, že by na svojej palube mala mať lietadlo KJ-600 vybavené a priori aktívnou anténou a nízkofrekvenčným radarom. vyvinutý inštitútom 603 typu AESA. Tiež by sa podľa iných zdrojov mohli na palube nachádzať stíhačky Senyang J-15, Chengdu J-20 a Shenyang FC-31. Paluba by mala mať podľa nákresu 3 katapulty. Že jej pohon bude nukleárny podporuje skutočnosť, že Čínska národná atómová agentúra zintenzívnila svoj výskum v oblasti vývoja jadrového pohonu pre lode, a že v 2018 vyhlásila verejnú súťaž na vytvorení vlastného ľadoborca na jadrový pohon.

 

V najnovšej správe o čínskych vojenských kapacitách, ktorú nedávno predložil Kongresu Pentagón sa poznamenáva, že čínske námorníctvo je teraz s asi 350 loďami najväčšími námornými silami na svete proti iba 293 pre Americké námorníctvo. Ak však vezmete do úvahy tonáž, Spojené štáty sú stále vpredu … najmä vďaka svojim jedenástim lietadlovým lodiam, s výtlakom takmer 100 000 ton.

 

Je však len otázkou času, kedy Čína predbehne USA aj v tomto parametri. Počas parlamentnej rozpravy v roku 2018, Admirál Christophe Prazuck, ktorý je teraz bývalým šéfom štábu francúzskeho námorníctva, skutočne naznačil, že Peking počas predchádzajúcich štyroch rokov postavil ekvivalent Francúzskej flotily. A nie je koniec.

 

Napríklad v roku 2019 Čína uviedla na trh novú obojživelnú útočnú loď Type 075D, čo sa týka tonáže ekvivalentnej americkým modelom triedy Wasp [40 000 ton]. Len čo začali testovanie na otvorenom mori, spustili do vody druhú a tretia bola v tom momente už vo fáze svojej konštrukcie.

 

 

Program pôsobivého krížnika Type 055 sa tiež uskutočňuje veľkou rýchlosťou. Prvý zo série, Nanchang, vstúpil do služby v januári, zatiaľ čo ďalšie dve, ktoré boli spustené v apríli a júli 2018, uskutočňujú ešte svoje námorné skúšky. Čoskoro by malo nasledovať ďalších päť lodí. Podľa Pentagónu je možné, že tieto lode sú predsa len vybavené proti lodnými balistickými raketami, o ktorých Peking veľmi rád rozpráva, ale ktorých skutočné schopnosti nie sú moc známe.

 

Zdieľajte článok