USA: Trump ešte stihol dohodnúť obchod s Litvou – nakúpia vrtuľníky Black-Hawk za 181 miliónov eur
USA, 19. november 2020 (AM) – Trumpova administratíva ako sa zdá pracuje naplno a využíva možno už len posledné možnosti na uzavretie šťavnatých obchodov. Christopher Miller, ktorý bol len nedávno menovaný do čela Pentagónu namiesto Marka Espera, ktorého prezident Trump vyprevadil bez servítky, sa už stihol prejaviť. V prvom posolstve svojim jednotkám zo 14. novembra uviedol, že “všetky vojny sa musia skončiť”, a teda naznačuje, že dôjde k urýchleniu amerického vojenského odpútania sa od Afganistanu a Iraku.
Ukončenie vojen si vyžaduje kompromis a partnerstvá. Prijali sme výzvu a dali sme všetko. Teraz je ten správny čas ísť domov, uviedol Miller. Vojská sa vracajú, keď je štát ohrozený a nebolo by žiadnym prekvapením, keby Trump sťahoval vojská s úmyslom ich nasadenia na vlastnom území na ochranu USA pred vnútorným nepriateľom.
Deň predtým, keď prijal svojho litovského kolegu Raimundasa Karoblisa, vyhlásil, že chce ubezpečiť americkú verejnosť, ako aj spojencov a partnerov, že ministerstvo obrany sa neoslabuje a že americké sily budú aj naďalej plniť ich zásadnú úlohu, ktorou je chrániť krajinu, ľudí a americké záujmy vo svete.
A zároveň, a hoci prezident Trump ešte nepripustil porážku voči svojmu demokratickému rivalovi Joeovi Bidenovi (právne konania zamerané na spochybnenie hlasovania v niektorých kľúčových štátoch stále prebiehajú), práca pokračuje. Teda stretnutie Miller-a a jeho Litvanského náprotivka Karoblis-a vyvrcholilo príležitosťou oficiálne podpísať objednávku štyroch manévrových vrtuľníkov UH-60 Black Hawk pre litovské letectvo. Zákazka má hodnotu 181 miliónov eur a zahŕňa aj dodávky pomocného vybavenia a náhradných dielov, ako aj logistickú podporu a školenie pilotov a technikov.
“Opustením našich posledných sovietskych relikvií a získaním západného vrtuľníka vstupujeme do úplne novej fázy pre litovské letectvo a napredujeme tempom USA a ďalších najvyspelejších armád NATO”, povedal pán Karoblis.
Litovské letectvo je len „vzorkovnicou“ a obsahuje iba štyri ľahké útočné lietadlá Aero L-39, štyri dopravné zariadenia (3 C-37 a 1 L-410) a päť vrtuľníkov vrátane dvoch Mil Mi 8 pochádzajúcich ešte zo Sovietskej éry a ktorých údržba sa stáva dosť komplikovanou. Úmysel nakúpiť 6 kusov UH-60 Black Hawks od amerického výrobcu Sikorsky (dcérska spoločnosť Lockheed-Martin) oznámili z Vilnius-u už v októbri 2019.
“Analýza trhu vykonaná podľa kritérií formulovaných litovskými ozbrojenými silami naznačila, že vrtuľník Black Hawk UH-60M optimálne vyhovuje vyjadreným potrebám. Preto bolo dohodnuté, že rokovania s vládou USA o nadobudnutí šiestich lietadiel sa začnú čo najskôr,“ uviedol vtedy pán Karoblis. Zdá sa, že partnerstvo medzi litovskými silami a Pensylvánskou národnou gardou bolo rozhodujúcim pre toto rozhodnutie.
Pokiaľ ide o tento nákup, Litva mohla očakávať finančnú podporu v rámci európskeho programu stimulácie rekapitalizácie, americkej iniciatívy zameranej na pomoc niektorým európskym krajinám pri nahradení vojenského materiálu zdedeného po sovietskom období. Aj keď mu Washington poskytol dotáciu 25 miliónov dolárov, faktom zostáva, že musel revidovať svoje ambície smerom nadol a namiesto predpokladaných šiestich sa uspokojil so štyrmi vrtuľníkmi, ktoré sa sa do Litvy aj tak nedostanú skôr ako v roku 2024.
Štátny tajomník Úradu pre politické a vojenské záležitosti R. Clarke Cooper oznámil po prvýkrát 10. februára 2020, že podobné ekonomické sankcie aké uplatňujú Spojené štáty na základe zákona CAATSA (Countering American Adversaries Through Sanctions Act – zákon o boji proti americkým protivníkom prostredníctvom sankcií) môžu byť uvalené tiež na krajiny, ktoré sú či majú v pláne sa stať klientami čínskeho zbrojného priemyslu.
Preziden Trump podpísal spomínaný zákon v auguste 2017, pričom najmarkantnejšou klauzulou v ňom je, že veľkí klienti, resp. používatelia pokročilých zbraňových systémov pôvodom z Ruska, KĽDR alebo Iránu môžu byť postihnutí ekonomickými sankciami.
Zákon bol schválený po tureckej objednávke ruského protilietadlového raketového systému S-400 Triumf. Turecko v danom čase dalo prednosť pred americkým obranným systémom Patriot, resp. čínskym HQ-9B, ktoré boli tiež v ponuke. Spojené štáty pomocou uvedeného zákona vyvíjali následne na Turecko tlak, aby ho donútili zrušiť plánovaný veľký zbrojný obchod. Odvtedy bol zákon CAATSA, resp. hrozby sankcií z neho vyplývajúce použité voči viacerým možným klientom Ruska a záujemcom o ruské zbrane, vrátane takých krajín ako Indonézia, India, Irak, Egypt a Čína.
V tejto chvíli zostáva zatiaľ nejasné, či bude zákon CAATSA pozmenený a doplnený tak, aby zahŕňal aj Čínu alebo či sa jeho ustanovenia stanú vzorom pre osobitné zákony zamerané na čínsky zbrojný export. V každom prípade by to znamenalo, že sankcie by sa vzťahovali na všetkých veľkých nezápadných vývozcov zbraní, okrem Južnej Kórey a Izraela, a predstavovali by tak oveľa tvrdšiu, nekompromisnejšiu cestu s cieľom znížiť trhový podiel Ruska, Číny, KĽDR a Iránu, pričom by sa zároveň zvýšil podiel západných výrobcov na svetových trhoch so zbraňami.
Viacerí tradiční obranní partneri USA, medzi nimi predovšetkým Pakistan, Thajsko, Bangladéš a Spojené arabské emiráty, by sa tak mohli ocitnúť pod potenciálnou hrozbou takto rozšírených sankcií kvôli ich v nedávnych rokoch sa rozrastajúcej závislosti na čínskych obranných zbraňových systémoch.
