Irán zabarikádoval Venezuelské nebo: Drony Mohajer-6 budú na ochranu pred votrelcami
Venezuela, 24. november 2020 (AM) –Prílet dronu Mohajer-6 do Venezuely môže byž varovaním pre USA. Ide o symbolický prílet, pretože Irán uvoľnil licenciu na výrobu svojho dronu vo Venezuele čo znamená pre Madurov “diktátorský” režim posilniť svoju obranu pred démonkratickým režimom z USA. Do akej miery bude tento projekt úspešný ukážu až výsledky z konkrétnych misii. Preto sa bude musieť tento dron zúčastniť vo Venezuelskom prostredí na skutočnej misii proti americkým votrelcom, aby sa predviedol. Bez tejto skúšky ohňom bude napriek svojim kvalitám stále len lietajúcim šarkanom vo Venezuelskom nebi.
Asi pred mesiacom Elliott Abrams (Americký diplomat) povedal, že USA nedovolí pristáť vo Venezuele žiadnemu iránskemu nákladu obsahujúcemu rakety. Lenže veci sa dejú aj napriek rozhadzovaniu rúk a dýchaniu do mikrofónu z rôznych diplomatických úst. Svet má už dosť tohto bezduchého vydierania národov pod rúškou démonkracie. Americký model demokracie zlyhal v deň, keď padol ZSSR. Vtedy sa premenil =dobrý kapitalizmus= na toto aktuálne besnenie a bezduché drancovanie v rôznych končinách sveta. Obrat nastal až keď sa opäť prebudil ruský medveď spolu s Čínou a prebúdzajú ďalšie národy k životu bez nadvlády USA.
Venezuela prekonala veľký útok na ich zriadenie zo strany USA. Aktuálne sa krajina preberá k opätovnému životu a nie je to ľahké. Ruské lietadlá pristávali vo Venezuele a dnes sú to aj iránske a tie priviezli so sebou ďalšie technológie, ktoré by mali ľuďom vo Venezuele umožniť pokojnejšie spávať. V sobotu 21. novembra prezident Maduro oznámil bezprostredné nadviazanie priameho vzdušného spojenia Irán – Venezuela. Prezident ďalej informoval o venezuelskej armáde, ktorá je v súčasnosti schopná vyrábať drony Mohajer-6 pod iránskou licenciou. A to je jeden z rozdielov medzi spojenectvom s USA, ktoré umožňovalo len kúpu zariadení, kdežto Irán ponúka svojim spojencom, rovnako ako aj Rusko, predaj technológii a možnosť vyrábať tieto zariadenia vo vlastnej réžii a toho príkladom je práve výroba variantu iránskeho dronu Mohajer-6, ktorý je známy svojou prácou v Sýrii a v Iraku, proti teroristom, alebo dokonca proti okupačným jednotkám.
Mohajer-6 je prieskumný, pozorovací dron so schopnosťou zamerať cieľ a zaútočiť. Nesie 4 útočné riadené strely, ako napríklad Qaem.
Tento dron, vyrobený z kompozitných materiálov a je relatívne ľahký. Začal sa nasadzovať ako posila v rámci určitých pozemných jednotiek Zboru islamských revolučných gárd. Taktiež si našiel svoje miesto u námorníkov a objavil sa aj v Sýrii, Iraku a Jemene. Venezuela je preto jeho 4. destináciou tohto podľa všetkého úspešného iránskeho ničiteľa.
USA doposiaľ vyvážali teror mimo svojho kontinentu. Rôzne nezmyselné dobyvačné vojny priniesli Američanom len nenávisť zo strany zúbožených národov. Zdá sa však, že sa karta pomaly obracia tak, ako sa to vždy v histórii stalo. Každá veľmoc raz padla kvôli svojej arogancii a nenažranosti. Zbrane sa začínajú objavovať aj na Americkom kontinente. Samozrejme, že ich je tam odjakživa dosť. Ale mení sa ich zdroj a preto aj vo svojich mieridlách sú nastavené farby najväčšieho svetového tyrana.
So šírkou 10 metrov a dĺžkou 5,67 metra váži Mohajer-6 približne 600 kg, dosahuje rýchlosť 200 km / h a má výdrž 12 hodín vo vzduchu. Toto je ďalší oslobodzujúci krok pre Venezuelu a súčasne tvrdý úder priamo medzi oči Američanom, ktorí nedokázali odizolovať a zničiť Venezuelu. Nepodarilo sa im to politickým prevratom skrz samozvaného prezidenta Guaida, ani vojensky a dokonca ani sankciami. Maduro odolal a vďaka odhodlaniu väčšiny národa uchrániť ich zriadenie sa im darí opäť voľnejšie dýchať. Smutné je, že len zbrane dokážu udržať relatívny pokoj. Príkladom je tiež Severná Kórea, ktorá by dnes bola pravdepodobne rozbitá na maderu americkými humanitárnymi bombami, keby sa Kim Jong-Un nevyzbrojil svojou atómovou ochranou.
Pre USA boli zbrane namierené proti nim nočnou morou. Posledný obrovský incident sa odohral ešte keď Kennedy žil a Rusko chcelo nainštalovať svoje raketové základne na Kube, proti čomu sa pochopiteľne Amerika vzbúrila, lepšie povedané vedúci predstavitelia. Odvtedy ako besní vyvážajú teror mimo kontinent a preto je intenzívna spolupráca medzi Iránom a Venezuelou veľmi nepríjemná pre amerického orla. Tiež nič nehovorí, že by sa Venezuela nemohla dočkať rovnakej pomoci od Číny prípadne Severnej Kórei v oblasti balistických striel. A to by bolo pre aktuálne USA ani nie blcha, ale slon v kožuchu.
Američanom, ktorí predtým hrozili Iránu zničením konvojov striel zaslaných do Venezuely, však neboli správy o hromadnej výrobe dronov Mohajer vo Venezuele ľahostajné: Jedna vec je jasná: USA sa viac ako deštruktívnym správaním samotného Iránu, zaoberajú prenosom vojenských technológii a poznatkov a teda schopností odstrašenia nepriateľa. Táto technológia posúva Venezuelu na vyššiu úroveň v schopnosti sa brániť. Zatiaľ sú technológie na detekciu dronov len v plienkach a vo veľkých výškach je takmer nemožné ich spoľahlivo zamerať. Mať ich vo výbave môže byť preto spásou pre štáty s malou rozlohou.
Presun technológie do rúk Venezuelskej armády je pre Amerických štváčov horšie ako možno pár občas prepašovaných dronov. Táto otázka preto zostáva ako horúci zemiak v Trumpovom tanieri. V Sýrii sa Mohajer-6 objavil vo vzduchu a robí, podľa zozbieraných svedectiev veľmi dobrú prácu a to isté sa môže preto diať aj vo Venezuele. Po skúsenostiach zo Sýrie sa majú Američania čoho obávať, ak by sa rozhodli pre nejakú formu ozbrojeného útoku na Venezuelu. Tá je podľa mnohých vojenských stratégov dosť ťažkou korisťou pri pozemnom útoku.
Ďalšou hrozbou pre Ameriku je Iránska vesmírna technológia. Už majú svoj prvý satelit, ktorý vyviezli svojpomocne na orbit. To všetko úzko súvisí s možnosťou ochrániť sa priamo z vesmíru, ak by mal niekto príliš vysoké ambície prepadnúť Irán. K tomu treba pridať spoločného nepriateľa, ktorým sú aj pre Venezuelu USA. Preto je táto väzba pre Američanov mimoriadne nebezpečná.
Ďalší možný problém je technológia elektromagnetických bômb, ktoré môže Irán dopraviť až k zadným dverám USA. Ich satelity lietajú ponad USA zo spodu (z juhu) a protibalistická ochrana je namierená hlavne na sever proti pôvodnému ZSSR.
O účinku elektromagnetických bômb nemusíme veľa písať.
Iránci nie sú prvými, ktorí praktizujú tento spôsob ohrozovania USA vypúšťaním satelitov. Kongresová komisia pre elektromagnetické útoky vydala podrobné varovania týkajúce sa dvoch severokórejských satelitov, KMS-3 (vypustený 12. decembra 2013) a KMS-4 (vypustený 7. februára 2016). Oba satelity boli vynesené na obežnú dráhu podobným spôsobom a podľa komisie sa pohybujú z juhu na sever, pričom unikajú radarom včasného varovania USA a protiraketovej obrany. Sú v bezpečnej výške a takmer optimálnej polohe na vytvorenie elektromagnetického poľa nad 48 americkými štátmi.
Američania sa dostávajú do pozície štvanca tak, ako to kedysi urobili Sovietskemu bloku. Uštvali ich a finančne neboli schopní súdruhovia zo ZSSR čeliť západnému kapitálu. Zdá sa, že systém má zmysel pre iróniu a necháva vychutnávať Američanom to, čo oni servírovali sovietom kedysi. Dnešní americkí spojenci nie sú ani zďaleka tak ekonomicky mocní ako boli kedysi. Preto nie sú schopní uštvať Rusov, alebo Číňanov v spojení s Iránom. Amerika sa preto začína nutne sťahovať do obrannej pozície. Dôležité však je im vystrojiť dôstojný koniec tak, aby nezačali kopať a nevyprovokovali poslednú svetovú vojnu a dali tak vznik ďalšiemu cyklu pre novú civilizáciu na Zemi.
Adam Riečanský
