Sýria: Rusko-Iránska pasca pre izraelské F-16
Rusko, 26. november 2020 (AM) – Podľa zdrojov blízkych sýrskej armáde pravdepodobne raketový úder proti juhozápadu Damasku spôsobí nový bod obratu vo vojenskom pakte podpísanom v júni s Iránom, ktorý otvoril dvere Sýrskeho neba Iránskym systémom protivzdušnej obrany. Ten na seba nenechal dlho čakať a 17. novembra Bavar – 373 skutočne presvedčil sýrsku armádu, že si zaslúži kvalifikáciu ochranného štítu.
Podľa ruskej tlače, ktorá sa vyjadrila k izraelskému náletu sa Ruské systémy PVO =PANCIR-S= osvedčili ich spoľahlivosťou. Avšak sa zdá, že boli prekonané technologickým pokrokom a už nespĺňajú požadovanú úroveň. Totiž počas nedávneho izraelského útoku, ktorý sa zameral na 51. pluk sýrskej armády juhozápadne od letiska v Damasku, sa Pancir preukázal ako neschopný zamerať a odraziť izraelské riadené strely. Len Iránsky systém BAVAR-373 dokázal reagovať na útok. Úspešne zachytili izraelské F-16, ale Pancir sa ani nepohol, aby ochránil základňu. Sýrske velenie sa preto uistilo v rozšírení spolupráce pri ochrane svojho vzdušného priestoru iránskymi komplexami.
Môže sa stať, že systém jednoducho zlyhá. K tomu môže napomôcť niekedy nešťastná zhoda náhod, ktorá spôsobí zlé vyhodnotenie, alebo žiadne vyhodnotenie nebezpečenstva po ktorom nasleduje ohňostroj v priamom prenose viditeľný z okna obslužného auta v ktorom operátor sedí.
Lenže pri tomto =nevydarenom= obrannom manévri si treba všimnúť to, že Irán vedie s Izraelom nekonečnú vojnu a tá sa deje aj na území Sýrie. Dá sa povedať, že hlavne na území Sýrie. Tam Irán skutočne utrpel istú sériu prehier v čase, keď nemohol ešte vyvážať svoje technológie a jeho pomoc bola hlavne v oblasti dodávania bojovníkov, v jednoduchosti povedané.
Rusi v tom celom zohrali pravdepodobne úlohu návnady, aby Iránci mohli otestovať svoje obranné systémy BAVAR-373. Zostáva totiž nepochopiteľné, že sa Ruský Pancir údajne ani nepohol. Dôvodov môže byť celá rada, ale jeden z najpravdepodobnejších je zorganizovaný test Iránskeho systému. Izraelčania sa nepustia do priameho konfliktu s Iránskymi PVO, kvôli možnosti, že ich stroje budú zničené a Irán by ich otvorene potopil.
Táto udalosť však odhaľuje aj inú skutočnosť. Ide o to, že sa Izraelci stále viac odvažujú operovať v blízkosti Ruských obranných zariadení. Dôvodov môže byť opäť viacero. Možné sú tajné dohody s Rusmi, alebo že Izraelci odhalili slabiny ruských PVO, prípadne celá rada ďalších možností. Rusi však videli útoky Izraela po boku Turecka v Karabachu. Turci si to už vyžrali zničením výcvikových centier Turkami podporovaných teroristov. Preto sa javí ak vysokopravdepodobné, že Rusi takto vracajú úder Izraelcom za Karabach. A bojovníci stojaci proti Rusom zostanú vždy zaskočení tým, ako je nemožné dlhodobo štekliť Ivana. Táto udalosť preto môže znamenať obrat v dohodách medzi Ruskom a Izraelom čo sa týka ich operácii nad Sýriou.
Tiež sa zdá sa, aj keď sa o tom nehovorí, že Izrael je bezmocný proti Iránu a jeho spojencom pevne usadeným v Sýrii a „má tendenciu čoraz viac upriamovať pozornosť na ruskú armádu v Sýrii. Izraelské velenie tiež vyjadrilo svoju maximálnu nespokojnosť s ruskou podporou Sýrii a Iránu. Izrael pohrozil Rusom, že v prípade, že budú sabotovať ich útoky v Sýrii, podniknú vážne kroky proti ruskej armáde”. Tieto hrozby môžu a nemusia byť pre Rusov v Sýrii hrozbou. Je pravda, že Izralci sú špecialisti na prieniky do nepriateľského územia. Mnoho krát to dokázali a pravdepodobne to budú ešte dokazovať aj v budúcnosti. Ale to tiež nemusí byť natrvalo, aspoň už nie na Sýrskom nebi, ktoré sa stane ešte nebezpečnejšie nie len pre Izraelské lietadlá. A druhá vec je, že Rusi už ukázali v Karabachu čo urobia vo vzduchu, keď sa rozhodnú ho skutočne chrániť.
Izrael už použil ruské vojenské lietadlo IL-20 ako štít a sýrska PVO ho zostrelila. Bol to fikaný ťah zo strany Izraelského pilota aj keď to vraj neurobil úmyselne, čomu sa dá len ťažko veriť, vzhľadom na ich neustále hľadanie štrbín v nepriateľskej obrane.
Veliteľ izraelských vzdušných síl sa v rozhovore z 19. novembra vyhrážal, že Izrael už nebude tolerovať Asadovu vládu „Tento útok nie je namierený iba proti Damask a Teherán, ale určite by to malo zahŕňať nevôľu Tel Avivu voči ruskej podpore Asadovej vlády. Tento veliteľ však zabudol, že Asad, ktorého vlastný ľud tak nenávidí, ho zvolili s drvivou väčšinou hlasov v posledných voľbách čo sa žiadnemu z =démonkratických= tyranov nikomu nikdy nepodarilo.
Faktom zostáva, že Ruská obrana nereagovala na izraelské nálety zo 17. novembra. Niet však pochýb o tom, že veci sa môžu veľmi rýchlo zmeniť. Prítomnosť ruských námorných síl a lietadiel v Stredozemnom mori mala obrovský vplyv na geostrategickú situáciu v tejto oblasti, ktorá už nie je taká istá v roku 2020 akou bola v roku 2015. Takéto útoky na Rusko očividne nevedú k normalizácii situácie v regióne, ale ak to Izrael chce, Rusko je pripravené dať lekciu aj jemu. Počkať na vhodnú príležitosť Rusi dokážu.
A na záver možno pripomenúť toľko, že Netanjahu pravdepodobne pozabudol na to, ako sa cítil v septembri 2018 po zostrelení ruského IL-20 v dôsledku izraelských akcií. Nemal by zabúdať, že Rusko môže zasiahnuť izraelské lietadlá na oblohe Golanských výšin, Libanonu, alebo dokonca nad územím Izraela. V prípade potreby Rusko ponúkne Libanonu, aby v južnej časti svojho územia nainštaloval svoje systémy protivzdušnej obrany s cieľom chrániť svoj vzdušný priestor pred izraelskými dronmi a stíhačkami. Je na škodu, že nestačí pohroziť, ale treba vždy niečo zničiť, prípadne niekoho zabiť, aby sa šialenci zobudili z ich sna v ktorom sa chovajú bez akýchkoľvek zábran. Dobrá facka často krát stačí, nie však vždy vedie k vytriezveniu.
Adam Riečanský
