Alžírsko reaguje na F-35 na oblohe nad Maghrebom. Kedy dostane ruské Su-57?

Oficiálne potvrdenie tejto informácie zatiaľ nie je k dispozícii, ale médiá píšu, že ide o hotovú vec. Túto informáciu napríklad nedávno potvrdili francúzskemu Sputnika  aj vojenské zdroje v samotnom Alžírsku. Aj keď. nič senzačného na tom nie je. V roku 2019 časopis The National Interest zaradil Alžírsko na zoznam potenciálnych kupcov  Su-57 spolu s Mjanmarskom, Čínou, Tureckom a Indiou.

Po celý minulý a terajší rok médiá aktívne posudzovali túto transakciu . A výnimkou neboli ani poľské médiá. Prečo práve Alžírsko? A čo s tým majú spoločné USA?

 

Rus a Alžírčan sú bratia

V 50. a 60. rokoch minulého storočia bojovalo Alžírsko za nezávislosť od Francúzska, a ZSSR mu ako “starší brat” poskytoval vojensko-technickú (a nielen vojensko-technickú) pomoc. Moskva tiež ako prvá uznala nezávislosť Alžírska.

 

V 60. a 70. rokoch začala ich spolupráca vo všetkých oblastiach. Veľké množstvo alžírskych študentov začalo študovať na sovietskych univerzitách, vojaci prechádzali prípravou na sovietskych vojenských školách. Objavila sa celá generácia odborníkov a vojvodcov vychovaná na sovietskej technike.

 

Prvé významné dodávky na tú dobu moderných zbraní začali v 70. rokoch – boli to lietadlá MiG-21 a MiG-25. Lietadlá MiG-25 sa dodávali v tej dobe len najbližším partnerom Sovietskeho zväzu v tomto regióne – Iraku, Líbyi, Sýrii, a tiež Alžírsku. Dokonca ani európske krajiny socialistického tábora ich nemali vo svojej výzbroji.

 

Tento model sa navyše dodával v rôznych modifikáciách. Trebárs stíhačka MiG-25PD bola jedným z najdokonalejších lietadiel tretej generácie. A MiG-25RB bol skoro neprekonaným nadzvukovým výzvedným a útočným lietadlom, ktorý mohol preraziť akúkoľvek protivzdušnú obranu. Okrem toho Alžírsko dostávalo tiež tanky, lode, komplexy protivzdušnej obrany a ponorky projektu 633.

 

Osemdesiate a deväťdesiate roky môžeme označiť za dobu, kedy sa do Alžírska dostávajú tie najmodernejšie a vysoko technologické druhy zbraní. V rokoch 1986 a 1987 dostala táto krajina prvé dve neatómové ponorky projektu 877EKM, na Západe známe ako KILO a často označované za “čiernej diery v oceáne”. V roku 1990 začali dodávky na tú dobu celkom moderného frontového bombardéra Su-24M, ktorý mohol útočiť na celú hĺbku obrany prakticky každého štátu susediaceho s Alžírskom. Boli zahájené dodávky tankov T-72 a protilietadlových raketových komplexov S-300. Dodávali sa transportné vrtuľníky Mi-8 a transportné a útočné Mi-24, stovky BVP a vyše 800 OT. Alžírske ozbrojené sily sa stali jednými z najmohutnejších v Severnej Afrike, a to popri tých egyptských a líbyjských.

V 21. storočí vojensko-technická spolupráca pokračovala na rovnako vysokej úrovni ako predtým. V roku 2006 bola podpísaná dohoda o dodávkach najnovších neatómových ponoriek projektu 636M, ktoré boli potom doplnené zmluvou na dve ďalšie ponorky projektu 06361. Takže do roku 2020 boli Alžírsku dodané štyri ponorky schopné niesť raketový komplex Kaliber-PL s okrídlenými raketami, ktoré sa dajú používať ako proti pozemným cieľom, tak i bežným lodiam. Pričom proti lodiam akejkoľvek triedy.

 

V roku 2013 bola podpísaná zmluva o dodávkach univerzálneho operatívne taktického raketového komplexu 9K720 Iskander-M (v exportnej verzii Iskander-E). Blízka a spojenecká Arménska a ďaleké, ale aj spojenecké Alžírsko boli prvými krajinami, ktoré tento systém dostali. V polovici novembra tohto roka v priebehu cvičenia alžírski vojaci prvýkrát ukázali, ako sa tento komplex používa.

 

 

Na domnelý cieľ vystrelili Iskandery okrídlenú raketu 9M728, ktorá patrí do ich munície spolu s balistickou raketou 9M723. Tá posledná je skutočným problémom pre moderné systémy PVO, a preto jedinou útechou pre potenciálnych nepriateľov Alžírska je skutočnosť, že táto krajina má iba štyri Iskandery, a dolet exportných variantov rakiet činí v súlade s medzinárodnými obmedzeniami len 300 kilometrov.

 

Čo sa týka lietadiel, od roku 2007 Alžírsko kúpilo od Ruska viac ako 50 viacfunkčných stíhačiek generácie 4+ Su-30MK. To je viacúčelová stíhačka, ktorá sa môže zúčastniť ako boja o prevahu vo vzduchu, tak i operácií na likvidáciu pozemných cieľov. A teraz plánujú alžírske VLS získať stíhačky 5. generácie Su-57 / PAK FA.

 

Su-57 – ešte stále čakáme

Práce na vývoji prvej ruskej stíhačky 5. generácie začali v Rusku po roku 2000. A nehľadiac na veľké skúsenosti z experimentálnych výskumov a projektov z 80. rokov, prebiehali dosť ťažko.

 

Prvý exemplár Su-57 vzlietol v roku 2010, a vtedy bolo oznámené, že do roku 2020 bude prebiehať sériová výroba nového lietadla, a že bude zaradený do výzbroje ruských VLS. Súčasne sa plánovala výroba spoločne s Indiou lietadla na jeho základe. Uplynulo už 10 rokov, ale doteraz lietajú len lietadlá zo skúšobnej série, ktoré sa používajú pre skúšky leteckého komplexu, a tiež pre vojskové skúšky aj v Sýrii. Očakávaná veľkosériová výroba sa obmedzila zatiaľ na dva stroje, z ktorých prvý havaroval pred rokom doslova pár dní pred odovzdaním ruským VLS. Program výroby Su-57 ovplyvnilo veľké množstvo činiteľov vrátane medzinárodných sankcií. Spoločné projektovanie lietadla s Indiou – projekt FGFA (Fifth Generation Fighter Aircraft) bolo zatiaľ pozastavené.

 

Avšak, Alžírsko považuje Su-57 za súčasť svojho leteckého parku v budúcnosti. Existujú dokonca zvesti o tom, že Su-57 dorazí na sever Afriky do roku 2030. Tieto reči sa ale nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť, pretože lietadlá neboli ešte vyrobené. Sú ale aj konkrétnejšie veci: koncom októbra špecializované alžírske portály oznámili, že do krajiny dorazila prvá séria lietadiel MiG-29M / M2, ktoré nahradia MiG-29S. To je zdokonalená verzia MiGu s moderným zariadením a vylepšenými možnosťami boja proti pozemným cieľom.

Rozdelila ich Sahara

Ide nielen o tradičnú dôveru k ruskému vojensko-priemyselnému komplexu. Vzťahy medzi Alžírskom a susedným Marokom sú od polovice 70. rokov v mimoriadne zlom stave. Príčinou je Saharská arabská demokratická republika, ktorú považuje Maroko za súčasť svojho územia. Alžírsko vynaložilo naopak veľké úsilie pre medzinárodné uznanie tohto štátneho útvaru a aktívne pomáhalo povstalcom Polisario, ktorí bojovali za nezávislosť od Rabatu.

Portál Morocco World News napísal, že nákup lietadiel F-16 Rabat núti Alžírsko k nákupu ruských bojových lietadiel. Ide o to, že USA v auguste schválili predaj Rabatu 90 lietadiel F-16 spoločnosti Lockheed Martin v hodnote 62 miliárd amerických dolárov. Medzi krajinami MENA (Middle East & North Africa – Blízky východ a Severná Afrika) je Maroko hlavným zákazníkom amerických zbraní, hlavne pre potreby VLS.

 

Avšak aj so všetkými možnými vylepšeniami je F-16 lietadlom s približne rovnakými možnosťami, ako Su-30 a nedávno kúpený MiG-29M / M2. V ich eventuálnom stretnutí tak výsledok boja nebude záležať na “náplni”, ale skôr na majstrovstve pilotov.

 

Ale keď Alžírsko dostane Su-57, a ak bude tento letún zodpovedať svojim skúšobným prototypom a možnostiam konštrukcie, žiadna parita už nebude: F-16 pre neho môže byť pomerne ľahkou korisťou.

 

V Rabate si to uvedomujú, a preto chcú podľa všetkého získať F-35. O tom, že Maroko môže už v tomto desaťročí dostať tieto sériové stroje piatej generácie, písali rôzne médiá, vrátane španielskeho El Español . Je tu však jedno “ale”: aby sa mohli využiť všetky prednosti lietadla 5. generácie, je potrebné úplné informačné prezbrojenie všetkých ozbrojených síl, veď práve v informačnom poli modernej bojovej operácie sa prejavujú najlepšie všetky prednosti strojov poslednej generácie.

 

V každom prípade nie je zatiaľ známe nič konkrétneho ohľadom dodávok F-35 do Maroka. Tiež Su-57 v Alžírsku “lieta” zatiaľ len na budove ministerstva obrany tejto krajiny, na ktorej fasáde sa objavilo v septembri zobrazenie ruského lietadla piatej generácie.

Avšak, je príjemné uznať, že ani neustále zmeny cien ropy (tá poskytuje krajine až 60% štátneho rozpočtu), ani výmena štátneho vedenia (Abdelaziz Buteflika, ktorý vládol dvadsať rokov, rezignoval v roku 2019) neuškodili rusko-alžírskej vojenskej spolupráci. Až 80% zbraní v tejto krajine, ktorá zaujíma v ratingu najsilnejších svetových armád podľa verzie Military Watch 13. miesto, je ruskej výroby.

Dmitrij Kornev