Bayraktar Akinci – najväčší turecký útočný dron
Turecko, 10. decembra 2020 (AM) – Nedávno, vďaka ruskej diplomacii, ukončený krvavý konflikt v Náhornom Karabachu medzi moslimským Azerbajdžanom a kresťanským Arménskom, ktorý sa rozhorel 27. septembra 2020, nielenže upútal pozornosť celého sveta na konflikt samotný, ale zároveň vyvolal obrovský záujem o bezpilotné lietadlá a ich použitie na bojovom poli.
Práve vo svetle spomínaného konfliktu sa pozornosť upriamila na turecké útočné bezpilotné prostriedky, predovšetkým na Bayraktar TB2, ktorý sa však už nejaví vrcholom v rámci tureckého vývoja bezpilotných leteckých prostriedkov (UAV). Spoločnosťou Baykar Makina bol už totižto vyvinutý oveľa väčší útočný dron, s rozsiahlejšími bojovými možnosťami, nesúci označenie Bayraktar Akinci (číta sa ako akindži, v preklade to znamená „nájazdník”), ktorého prvé fotografie sa objavili v tlači ešte v roku 2018.
Čo vieme o testoch nového dronu
Bezpilotné lietadlo Bayraktar Akinci je svojimi rozmermi porovnateľné s plnohodnotnými stíhacími lietadlami a vyššie spomínaný Bayraktar TB2 citeľne prevyšuje. Prvé zábery nového stroja sa na internete objavili v júni 2018, pričom v tom čase už naplno bežal vývoj útočného dronu. Fáza predbežného návrhu nového UAV bola inžiniermi spoločnosti Baykar Makina ukončená do júna 2019, následne sa v auguste toho istého roku začali pozemné skúšky.
Je takmer všeobecne známe, že na vývoji tohto nového tureckého útočného dronu sa podieľali aj ukrajinskí špecialisti, a to konkrétne zamestnanci spoločnosti Ukrspecexport, ktorá je súčasťou štátneho obranného koncernu Ukroboronprom. Príspevok ukrajinskej strany v projekte vývoja nového bezpilotného lietadla spočíval predovšetkým vo vývoji a dodaní pohonných jednotiek a dodaní kompozitných materiálov. Zároveň boli v projekte zohľadnené aj nemalé skúsenosti ukrajinských leteckých konštruktérov vo vývoji a navrhovaní veľkých lietadiel.
Prvý samostatný let nového útočného dronu sa uskutočnil 6. decembra 2019, teda práve pred rokom, pričom bezpilotné lietadlo vtedy strávilo vo vzduchu len 16 minút. Testy prebiehali na vojenskom letisku tureckej armády, Çorlu, ktoré sa nachádza na severozápade Turecka v provincii Tekirdağ. Tu sa tiež nachádza letecké skúšobné centrum výrobcu, spoločnosti Baykar Makina. Druhý skúšobný let sa uskutočnil 10. januára 2020 a trval už viac ako hodinu. V auguste 2020 bol do letových skúšok zapojený aj druhý letový prototyp bezpilotného lietadla Bayraktar Akinci. Celkovo pracovníci spoločnosti vykonali už najmenej päť úspešných testovaní dvoch letových prototypov nového útočného bezpilotného lietadla, a to vrátane skúšobných letov vo výške 30 tisíc stôp (približne 9150 m).
Podľa predbežných plánov spoločnosti Baykar Makina by prijatie nového útočného dronu do prevádzky v tureckých ozbrojených silách malo prebehnúť do konca roku 2020, pričom prvé dodávky bezpilotných lietadiel sú naplánované už v roku 2021.
Letové a technické charakteristiky útočného dronu Bayraktar Akinci
Pokiaľ ide o letové a technické charakteristiky a rozmery, novinka tureckého zbrojného priemyslu zreteľne prevyšuje svojho predchodcu, Bayraktar TB2. Svojimi rozmermi je Bayraktar Akinci porovnateľný s americkým prieskumno-útočným dronom General Atomics MQ-9 Reaper, ktorého však prevyšuje maximálnou vzletovou hmotnosťou. Svojimi letovými a technickými parametrami sice Bayraktar Akinci zaostáva za svojím americkým konkurentom, pre turecký zbrojný priemysel však predstavuje skutočne významný krok vpred. Zároveň, čo sa týka bojových schopností, sa asi najviac blíži Reaperovi, v niečom ho možno dokonca aj prekonáva.
Nové bezpilotné lietadlo predstavuje prieskumno-útočné lietadlo s dlhou výdržou vo vzduchu a doletom určené pre operácie vo vysokých výškach. Dron je pomerne veľký, stačí povedať, že rozpätím krídel prevyšuje americké stíhacie lietadlá F-15 / F-16. Rozpätie krídel dronu Bayraktar Akinci je 20 m, dĺžka – 12,2 m, výška – 4,1 m. Maximálna vzletová hmotnosť, deklarovaná výrobcom, je 5500 kg, pričom maximálna hmotnosť užitočného (bojového) nákladu je až 1350 kg (MQ-9 Reaper – 1700 kg). Výzbroj, podľa materiálov uvedených na oficiálnych stránkach výrobcu, môže byť nesená až na ôsmich vonkajších podkrídelných závesníkoch.
Údaje o letových výkonoch novinky naznačujú vysoké výkony. Deklarovaná pracovná výška bezpilotného lietadla je 30 000 stôp (približne 9150 m), dostup je však až 40 000 stôp (približne 12 200 m), pričom lietadlo dokáže vydržať vo vzduchu až 24 hodín. Rovnako ako jeho predchodca, aj Akinci disponuje istým stupňom umelej inteligencie (AI), vďaka čomu je schopný samostatne, v plne automatickom režime vykonávať let – dokáže vzlietnuť, pristáť, vyplniť zadané úlohy pri súčasnom udržiavaní nastavenej cestovnej rýchlosti.
Pohon nového tureckého dronu zabezpečujú, ako už bolo naznačené vyššie, dva modernizované turbovrtuľové motory AI-450S(T) vyvinuté špecialistami ukrajinskej spoločnosti Ivčenko-Progress a vyrábané ďalšou ukrajinskou spoločnosťou, Motor Sič. Tie dodávajú dronu celkový výkon 2×280 konských síl prenášaný na dve päťlisté vrtule z kompozitných materiálov. Výkon motorov umožňuje bezpilotnému lietadlu Akinci dosahovať maximálnu rýchlosť až 195 uzlov (približne 360 km/h), pričom cestovná rýchlosť dronu je okolo 130 uzlov (približne 240 km/h). Možná je tiež inštalácia výkonnejších pohonných jednotiek ukrajinského výrobcu, s výkonom až 750 konských síl každá (teda približne 2×560 kW).
Schopnosť prežitia stroja bola tureckými konštruktérmi zvýšená vďaka použitiu hardvérových a softvérových systémov s trojitým zálohovaním. Popri nich výrobca ešte osobitne zdôrazňuje vybavenie lietadla systémami, ktoré umožňujú dronu odolávať elektronickému rušeniu. Takéto systémy sú obzvlášť dôležité, keďže jednou z foriem boja proti dronom je ich rádioelektronické rušenie pomocou prostriedkov REB. Bezpilotné lietadlo Bayraktar Akinci by sa malo stať dronom s vlastným systémom umelej inteligencie, schopným maximalizovať autonómnosť letu a tiež úroveň povedomia o situácii na trase hliadkového letu vrátane identifikácie cieľa a určenia jeho súradníc.
Bojové schopnosti útočného dronu Bayraktar Akinci
Nové turecké bezpilotné lietadlo je navrhnuté na uskutočňovanie náletov na pozemné ciele protivníka a taktiež vykonávanie operatívno-strategického vzdušného prieskumu. Okrem výzbroje, ktorú tvoria primárne protizemné riadené rakety a navádzané letecké bomby, môže turecký dron niesť tiež rôzne prostriedky rádiotechnického prieskumu. Zvláštnosťou dronu sa stane pritomnosť radaru typu AESA, vďaka čomu bezpilotné lietadlo získa schopnosť samostatne vyhľadávať vzdušné ciele. Stroj tiež dostane stanicu výstražného systému varujúceho pred zrážkou vo vzduchu a radar umožňujúci získať rádiolokačné zobrazenie zemského povrchu bez ohľadu na meteorologické podmienky. Na drone sa bude tiež nachádzať systém optického prieskumu, vyhľadávania a zamerania Aseslan CATS (CATS – Common Aperture Targeting System).
Výrobca taktiež počíta s inštaláciou zariadenia na palube lietadla potrebného pre odhalenie radarov protivzdušnej obrany protivníka s možnosťou ich následného zničenia pomocou širokej škály riadenej munície. Jednou z dôležitých úloh nového útočného a prieskumného bezpilotného lietadla by sa malo stať zníženie zaťaženia štandardných bojových lietadiel stíhacieho letectva.
Zoznam použitej výzbroje je vcelku rozsiahly. Sú tu voľne padajúce letecké bomby Mk-81, Mk-82, Mk-83 vrátane verzií upravených na vysokopresnú muníciu (JDAM), ako aj malorozmerné navádzané bomby MAM-L a MAM-C, ktoré sú tiež súčasťou základnej výzbroje bezpilotného lietadla bayraktar TB2. Ďalej sú to rakety CIRIT kalibru 70mm s laserovým navádzaním na cieľ a taktiež protizemné a protitankové riadené rakety L-UMTAS vo verzii vypúšťaných zo vzduchu a s dosahom 8 km.
Je istým spôsobom kuriózne, že Akinci dostal tiež možnosť niesť riadené strely typu vzduch-vzduch, vďaka čomu získal schopnosť útočiť aj na vzdušné ciele. V tejto súvislosti sa spomínajú predovšetkým turecké riadené strely Gokdogan a Bozdogan, ktoré sú vyrobené v Turecku, a ktoré vznikli ako náhrada amerických rakiet typu vzduch-vzduch AMRAAM a Sidewinder používaných na lietadlách F-16 tureckých vzdušných síl. Práve tieto by mal byť schopný niesť a vypúšťať aj Akinci. Uvedené rakety sú prvé tejto triedy, ktoré boli vyvinuté tureckým zbrojným priemyslom. Podnetom pre ich vývoj bol turecký štátny program náhrady dovozu americkej výzbroje (aj za účelom zbavenia sa závislosti). Riadená strela Gokdogan patrí do kategórie teplom navádzaných rakiet krátkeho dosahu a riadená strela Bozdogan je z kategórie rakiet stredného dosahu s vlastným radarovým navádzaním.
K zvláštnostiam bezpilotného lietadla Akinci uvádzajú tureckí vývojari aj tú skutočnosť, že pôjde o prvý komerčne dostupný dron, ktorý bude schopný vypúšťať aj okrídlenú raketu zo vzduchu – súčasťou zbraňového arzenálu má totiž byť aj turecká okrídlená riadená raketa SOM v základnej verzii A. Okrídlená raketa v dĺžke 4 m a hmotnosti 620 kg je schopná zasahovať ciele vo vzdialenosti do 250 km. Hmotnosť bojovej hlavice je 230 kg. Navádzanie rakety je inerciálne v kombinácii s GPS. V tureckých Vzdušných silách mali doteraz možnosť niesť túto raketu iba stroje F-16C/D Block 50 a F-4E Phantom II.
Pred pár dňami zverejnila turecká spoločnosť Baykar Makina pri príležitosti prvého výročia prvého letu bezpilotného lietadla Bayraktar Akinci toto krátke propagačné video:
František Kysucký
Zdroj: topwar.ru, dambiev.livejournal.com
