Aktuality, História,

Viete, že skutočnou tajnou zbraňou Hitlera neboli rakety V, ani lietajúce taniere? – prinášame ďalšie zaujímavosti z vojnového obdobia

---

…počet vojnových nezvestných sa v Rusku každý rok znižuje?
V tomto roku (2020) je to o vyše 17 tisíc sovietskych vojakov, ktorých ostatky našli ruskí vyhľadávači, informoval vedecký riaditeľ Ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov.
V Rusku si každoročne 3. decembra pripomínajú Deň neznámeho vojaka. Podľa rôznych hodnotení počet vojnových nezvestných 2. sv. vojny dosiahol 1,8 až 2,4 milióna ľudí.

 

 

…vrchné veliteľstvo nemeckej brannej moci Oberkommando der Wehrmacht dňa 11. júna 1941 direktívou OKB č. 32 povedalo o dobytí Stredozemného mora, Severnej Afriky, Blízkeho a Stredného východu pri súčasnej obnove obkľúčenia Anglicka?
Hneď po tom sa nacistickému vedeniu črtala perspektíva dobytia Indie a prenesenia boja na americký kontinent.
Vývoj situácie na Blízkom východe videl nemecký generálny štáb takto: „Len čo vojna na východe (proti ZSSR) prejde z fázy rozbitia ozbrojených síl protivníka do fázy ekonomického nátlaku na protivníka, na prvý plán sa opäť dostanú ďalšie úlohy vojny proti Anglicku, uskutočnenie ktorých bude treba okamžite realizovať.

 

 

…už rok pred koncom vojny, pred vypuknutím SNP a pred oslobodením prvej obce dnešného Slovenska (Kalinov 21. 9. 1944) bola medzi Československom a Sovietskym zväzom uzavretá dohoda o úprave pomeru medzi sovietskym veliteľom a československou správou po vstupe sovietskych vojsk na československé územie?
Sovietska vláda uznala úplnú štátnu suverenitu Československa a dala jasne najavo, že Červená armáda vstúpi na územie republiky ako spojenec, priateľ a osloboditeľ. Dohodou vložil Sovietsky zväz správu oslobodenej republiky do rúk československého ľudu.

 

…symfonický pochod Víta Nejedlého „Víťazstvo bude naše“ zaznel v Moskve už v auguste 1941?
V 1. čs. samostatnom poľnom prápore v ZSSR v Buzuluku bola zostavená pri štábe hudobná čata, ktorá sa v brigáde a v zbore pod vedením talentovaného skladateľa a dirigenta Víta Nejedlého rozrástla na veľké umelecké teleso. Za oficiálny deň jeho založenia je považovaný 19. máj 1943.

 

Vít Nejedlý sa neuspokojil s organizovaním dychovej hudby, ale podľa vzoru Červenej armády založil armádny umelecký súbor, nazvaný po jeho smrti jeho menom. Zlatým klincom programov boli tri skladby: symfonický pochod „Víťazstvo bude naše“, hudobné a recitačné pásmo „Do boja, Slovania“ a „Prichádzame zo Sovietskeho zväzu“.

 

Súbor vystupoval nielen v československých jednotkách, ale koncertoval aj v nemocniciach a medzi sovietskymi občanmi. Mal tri hlavné zložky: symfonický orchester, dychový orchester a spevácky zbor.
Najsilnejšiu účinnosť dosiahol V. Nejedlý tým, že zlúčil do umeleckého celku hudobnú tvorbu s mobilizujúcim spievaním a hovoreným slovom.

 

Vít Nejedlý zomrel vo veku 32 rokov počas Karpatsko-duklianskej operácie na brušný týfus. Posledný koncert, ktorý dirigoval, sa konal v hostinci „U Gajdoša“ v obci Ladomírová (pod Duklou) 11. 12. 1944, čo bolo dva týždne po jej oslobodení (26. 11. 1944).
Na pripomenutie si týchto chvíľ sa tu nachádza pamätná tabuľa.

 

…na prahu roku 1943 sa všeobecne očakávalo, že západní spojenci uskutočnia inváziu do Francúzska cez kanál La Manche už v roku 1943?
Lenže britské záujmy v Európe viedli k tomu, že Spojené štáty sa v januári 1943 rozhodli podporovať Churchillovu myšlienku – inváziu v oblasti Stredozemného mora.

 

„Britský ministerský predseda Winston Churchill bol vždy toho názoru,“ hovoril F. Roosevelt, „že by sme mali zariadiť svoj príchod do Európy tak, aby sme sa stretli s Červenou armádou v strednej Európe, aby sa posunula britská záujmová sféra čo možno najďalej na východ“.

 

O týchto veciach jednal W. Churchill s F. D. Rooseveltom na konferencii v Casablanke 14. januára 1943. Podarilo sa mu presvedčiť prezidenta Spojených štátov o invázii v Stredomorí. Síce nie cez Dodekanesos, Grécko a Juhosláviu, aspoň však cez Sicíliu do Talianska.

 

…Angličania mali záujem aby boli v strednej Európe ak nie skôr ako Rusi, tak aspoň súčasne s nimi? A viete, že to bezprostredne ovplyvňovalo aj vojenskú stratégiu čs. londýnskej vlády?
Dokumenty ukazujú, že čs. zahraničná vláda predpokladala prinajmenšom až do leta roku 1943, že Československo bude oslobodené rýchlou inváziou západných spojencov do Európy (sprevádzanú pádom Hitlerovho režimu), a že to budú vojská západných spojencov, ktoré vstúpia na naše územie. Naznačuje to, okrem iného, aj československo-britský protokol z 21. januára 1943, jednajúci o vyzbrojení čs. obrnenej brigády v Anglicku a zmieňujúci sa o recipročnom materiálnom zabezpečovaní britských vojsk u nás. Ďalej o tom svedčia udalosti okolo formovania 1. čs. brigády v ZSSR.

 

Pretože sa v Londýne predpokladalo, že pri vstupe britských vojsk do Československa bude sovietsky front ešte za Karpatami, mal byť letecky zaistený presun čs. brigády zo ZSSR na československé územie (do jej východných častí). Preto mala byť v ZSSR organizovaná pešia brigáda, bez ťažkých zbraní – tankov a húfnic. Po krátkom boji na fronte mal byť 1. čs. samostatný prápor odsunutý späť do Buzuluku a organizovanie brigády načasované tak, aby bola pripravená na nasadenie do bojov až na našom území.
Londýnskemu ministerstvu národnej obrany v podstate išlo o organizovanie výsadkových práporov. Tak, ako to malo v pláne v rokoch 1941 – 1942. V tomto duchu predkladal náčelník čs. vojenskej misie v ZSSR plk. H. Píka návrhy na organizáciu brigády i po boji pri Sokolove. Znamenalo to jediné. Že s ďalším bojom našej jednotky po boku Červenej armády sa nerátalo.

 

…vojaci 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR pri svojej ceste k frontu, keď sa dozvedeli o víťazstve Červenej armády pri Stalingrade, vyzbierali medzi sebou 100 000 rubľov na zakúpenie tankov pre brigádu a poukázali ich sovietskej štátnej banke?
V záložnom pluku vybrali čs. vojaci na tanky 150 000 rubľov.

 

…dva dni po podpise paktu Molotov – Ribbentrop (23. 8. 1939) sa v Londýne stretol minister zahraničia lord Halifax a veľvyslanec Poľska gróf Raszinski?
Tí taktiež podpísali svojráznu dohodu, pričom v dokumente i v tajnom dodatku k nemu sa hovorilo, že v prípade napadnutia Poľska Nemeckom Anglicko poskytne spojencovi všemožnú pomoc.
Aká pomoc to bola, vieme.

 

… skutočnou tajnou zbraňou Hitlera neboli rakety V, ani lietajúce taniere? Ale, že to bol liek pervitin?
Výskum medicíny 3. ríše, ktorý uskutočnila asociácia nemeckých lekárov, zistil, že vojakom a dôstojníkom vydávali pred bojom tabletky, ktoré značne zvyšovali ich odolnosť, dovoľovali im bojovať bez oddychu veľa hodín.
Za 2. sv. vojnu nemeckí vojaci skonzumovali vyše 200 miliónov tabletiek Pervitínu. Najviac sa ich dostalo vojakom, ktorí obsadzovali Poľsko, Francúzsko, Holandsko a Belgicko.

 

Autori výskumu tvrdia, že za Blitzkrieg Hitler vo veľkej miere vďačí Pervitínu, ktorý bol stimulátorom vyrobeným z kokaínu.
V januári 1942, keď nemecké vojská stáli v mrazoch pod – 30 °C, skupina približne piatich stoviek Nemcov sa dostala do obkľúčenia. „Vojaci sa hádzali do snehu a hovorili, že chcú zomrieť,“ napísal neskôr v hlásení vojenský lekár. „A tak som sa rozhodol dať im pervitín. O pol hodiny sa situácia omnoho zlepšila. Vojaci sa postavili a vyhlásili, že sú pripravení ísť do boja.“
Nemeckým vojakom sa naozaj podarilo preraziť obkľúčenie a prísť k svojim.

 

…na youtube sa vo videu „10 faktov o druhej svetovej vojne“ hovorí o talianskom savojskom jazdeckom pluku, ktorý mal v auguste 1942 poraziť sibírsky útvar Červenej armády pri vieske „Izbušenskij“?
Mnohí túto udalosť nazývajú posledným jazdeckým útokom v dejinách. Po takmer troch tisícoch rokov v bitkách, sa kavaléria stala zbytočnou, útoky jazdy boli kvôli guľometom nepraktické. Aj kone boli nahradené omnoho rýchlejšími a obrnenými prostriedkami.
Jazdecký savojský pluk, ktorý bol odoslaný na východný front, však stále mal vo výzbroji šable. A tak v to horúce ráno odhalilo šable 600 jazdcov, skríkli bojové heslo „Savoja“ a vrhli sa do útoku, ktorý úplne prekvapil dvojtisícový 812. Sibírsky pechotný pluk, vojaci ktorého boli vyzbrojení palnými zbraňami a mínometmi.

 

Bez ohľadu na početnú a technickú prevahu červenoarmejcov Savojský pluk v tejto bitke zvíťazil, pričom stratil 40 jazdcov a vyše sto koní. Sovietske straty boli 150 mužov padlými a 600 – 900 vojakov zajatými.

Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok