Sám proti Hitlerovi
Česko, 15.December 2020 (AM) – Pred rokmi priniesli ruské Fakty a argumenty článok ako kapitán Karel Pavlík (in memoriam od roku 1999 plukovník) zachránil česť Čiech a Moravy. V roku 1939 sa Nemcov pokúšala zastaviť rota vojakov práve tohto údajne „nedisciplinovaného“ dôstojníka.
„Mníchovská zrada“ 1938 dovolila Hitlerovi bez boja obsadiť sudetské oblasti ČSR, no fuhrer tým nemienil skončiť. V jeho plánoch bolo obsadenie celého štátu, navyše keď sa čs. vláda, zbavená podpory Francúzska a V. Británie, rozhodla neprijať ani pomoc ZSSR. Čiže fakticky sa zmierila so svojím osudom.
Ťažko sa odporovalo nacistom, ktorí boli výborne vyzbrojení a zabezpečení a keď svoj štát zradila aj vlastná vláda, zakazujúca svojej armáde bojovať s agresorom. No napriek tomu sa v nej našiel človek, ktorý sa odvážne postavil a dvihol okupantmi hodenú rukavicu.
Czajankova kasáreň
V meste Místek v Czajankovej kasárni bolo umiestnených niekoľko útvarov čs. armády, vrátane 3. práporu 8. sliezskeho pechotného pluku. Veliteľom jeho 12. guľometnej roty bol 39-ročný syn učiteľa kapitán Karel Pavlík, ktorý mal medzi vojakmi autoritu, no velenie ho považovalo za „ľahkovážneho“ dôstojníka. Dôvodom bolo, že sa zaujímal o politiku o trochu viac, ako sa patrilo na dôstojníka čs. armády a neuvedomoval si, že prvoradým pre neho malo byť striktné plnenie rozkazov. Toto je aj vysvetlenie, prečo mu bola protivná už aj samotná myšlienka o kapitulácii pred nacistami.
Preto keď večer 14. 3. 1939 vošli do Místku nemecké vojská a požadovali od vojakov v Czajankovej kasárni zložiť zbrane, Pavlík vyhlásil pre svojich 95 vojakov, z toho 40 nováčikov, bojový poplach. Na ten reagovali aj niektorí vojaci z iných rôt.
30 minút slávy
Vyzbrojení puškami a guľometmi zaujali pozície v oknách a spustili paľbu na hitlerovcov. Czajankova kasáreň, postavená ešte v časoch Rakúska-Uhorska, mala pevné steny a tak boli zaujaté pozície výborné na obranu. Nemci začali mať značné straty. No mohlo ich byť ešte viac, ak by sa do boja zapojili aj iné tunajšie jednotky. Napríklad obrnená polrota obrneného pluku. Ostatní miestni velitelia si namiesto boja zvolili alibistickú snahu o spojenie sa s vyšším veliteľstvom, nech ono rozhodne, ako sa majú správať.
Paralelne s tým veliteľ 84. pechotného pluku 8. pechotnej divízii Wehrmachtu, ustarostený odporom Čechov, dostal rozkaz „vyriešiť problém svojimi silami“. Na útok pritiahol delo a obrnené auto. Jednotka kapitána Pavlíka úspešne odrazila dva útoky nacistov, vyhlasujúc: „My vydržíme!“. Boj trval asi 30 minút, po čom dôstojníci, ktorí sa do neho nezapojili, odovzdali Pavlíkovi rozkaz veliteľa 8. sliezskeho pechotného pluku plukovníka Floriána Eliáša zastaviť paľbu a vzdať sa.
Chrabrý kapitán by bol rád pokračoval v boji, no v predvečer tejto udalosti sa v jednotke konali bojové streľby a tak na 14. marca im zostalo málo munície. Preto vydal rozkaz zastaviť paľbu.
Samotný boj prebiehal od 18.15 do 18.45 hod. Obrancovia nemali žiadne straty, Nemci svoje utajili. Odhad však hovorí o 12 – 18 mŕtvych a niekoľkých zranených. (Ruské Argumenty a fakty uviedli, že Pavlíkova rota mala 6 ranených a Nemci do 24 mŕtvych.)
Žalostný incident
Bez ohľadu na uvedené, Nemci sa voči kpt. Pavlíkovi zachovali rytiersky. České pramene hovoria, že v ich očiach si vojaci, ktorí bojujú za svoju vlasť zasluhujú úctu ako dôstojní protivníci. Nie ako tí, čo sa pokorne vzdali.
Protektorátne vedenie však tento boj nazvalo „žalostným incidentom“, celú vinu zaň hodilo na plecia vlastných vojakov. No pred súd ich nepostavili. Účastníkov boja však vyzliekli z uniforiem bez možnosti návratu do služby.
Keď sa Karla Pavlíka neskôr pýtali, na čo sa spoliehal, keď dvihol vojakov do boja, odvetil, že dúfal príkladom podchytiť aj ďalších.
Žiaľ, boj o Czajankovu kasáreň bol jediným príkladom odporu Čechoslovákov voči nacistickému vpádu. Napriek všetkému tento boj jeden signál vyslal. Nezachránil síce vlasť, ale výrazne ochránil jej česť.
Kapitána Pavlíka v roku 1942 zatklo gestapo ako člena ilegálnej organizácie „Obrana národa“. Kládol tomu tvrdý odpor, bojoval do posledného náboja a potom sa s Nemcami pustil za pasy. Tentoraz ho však nacisti neušetrili. Po vypočúvaní a mučení ho poslali do Mauthausenu, kde ho nepokoreného 26. 1. 1943 zastrelili.
Vladimír Mikunda, Podľa českej a ruskej tlače
