„Kopírovanie sa nevydarilo” alebo o príčinách problémov Číny s leteckými motormi
Čína, 17. december 2020 (AM) – Ešte v roku 2018 zverejnili americké úrady informácie o rozsiahlej špeciálnej operácii týkajúcej sa prelomenia bezpečnostných opatrení a preniknutia do počítačových sietí trinástich svetových výrobcov leteckej a kozmickej techniky po celom svete, predovšetkým však v USA. Podľa tvrdení Američanov sa na tomto ilegálnom preniknutí výrazným spôsobom podieľali dôstojníci čínskeho vojenského spravodajstva a taktiež zamestnanci tamojších spoločností z príslušného priemyselného odvetvia. Peking, prirodzene, všetky obvinenia rozhodne poprel, avšak „červík” pochybností, ako sa hovorí, už zostal.
Ten spočíval predovšetkým v tom, že jednou z firiem, ktorá sa stala v uvedenom „hacknutí” predmetom zvýšeného záujmu, bola spoločnosť CFM International – spoločný podnik amerického giganta General Electric Aviation a francúzskeho koncernu Safran Aircraft Engines. Práve táto spoločnosť sa totiž zaoberá vývojom a výrobou dvojprúdových motorov LEAP-1C určených pre v súčasnosti najperspektívnejšie čínske dopravné lietadlo Comac C919, ktoré sa podľa jeho tvorcov má stať úspešným konkurentom takých strojov, ako sú Airbus A320neo a Boeing-737 MAX.
Podľa predbežných plánov má nový motor disponovať celou škálou inovatívnych riešení, ako napríklad dúchadlo s 18 lopatkami z uhlíkových vlákien s voštinovým gumovým jadrom vyrobené pomocou technológie 3D WRTM, ktoré výrazným spôsobom zvýši letové vlastnosti lietadla. Výnimočnou má tiež byť dvojokruhová spaľovacia komora, vylepšený chladiaci systém a ďalšie časti.
Čo je zaujímavé, v Ríši stredu sa ešte donedávna plánovalo vytvorenie vlastných motorov pre lietadlá Comac C919 – ACAE CJ-1000A a ACAE CJ-1000V od spoločnosti Aero Engine Corporation of China (AECC). Prvý, teoreticky, mal ísť na certifikáciu už v roku 2022, druhý o jeden-dva roky neskôr. Spustenie sériovej výroby týchto motorov sa plánovalo nie neskôr ako v rokoch 2025-26. Napriek uvedenému sa v súvislosti s čínskymi výrobcami motorov zatiaľ nehovorí o žiadnych významnejších úspechoch. Nemohla by v tomto prípade poskytnúť vysvetlenie snaha vydolovať niečo z počítačov spoločnosti CFM International?
Je vhodné tiež poznamenať, že po získaní obrovských skúseností s vysokou mierou presnosti reprodukcie (takmer) ľubovoľných mechanizmov a elektronických zariadení – počnúc náramkovými hodinkami cez magnetofóny, počítače až po stíhacie lietadlá a lietadlové lode, sa čínski súdruhovia rozhodli vykročiť na tradičnú cestu aj v prípade výroby leteckých motorov. Tentokrát však „číslo” kúzelníka zatiaľ „nezafungovalo”.
V skutočnosti dokáže v súčasnosti len niekoľko krajín na svete vyrábať takéto špičkové výrobky na požadovanej technologickej úrovni a kvalite, ktoré zároveň disponujú, bez zveličovania, dlhoročnými skúsenosťami v danej oblasti a čo je hlavné, majú zodpovedajúcu vedeckú a výrobnú základňu. Sú to Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko a Rusko. Do zoznamu by bolo možné „pridať” ešte Japonsko a Nemecko, tam však vzhľadom na výsledky 2. svetovej vojny bol na vývoj podobných zariadení vydaný prísny zákaz.
Ukázalo sa, že vyrobiť „klon” vybraného motora je prakticky nemožné – najmenšia odchýlka v technologických postupoch či použitých materiáloch viedla k neúspechu „triku”. Uvediem niekoľko príkladov. Ríša stredu sa ešte v 80. rokoch 20. storočia zamýšľala nad výrobou vlastných stíhacích lietadiel a pre ich pohon si „vybrali” letecké motory F-404-GE-402 a F-404-GE-F1D2, vyvinuté a vyrábané americkou spoločnosťou General Electric pre lietadlá F/A-18 Hornet a F-117A Nighthawk.
Po dôkladnom preštudovaní zodpovedajúcej problematiky však čínski súdruhovia dospeli k záveru, že ani pri všetkej snahe nedokážu zopakovať výrobu podobných motorov v zodpovedajúcej kvalite, ktorá by zabezpečila spoľahlivú a bezpečnú prevádzku bojových lietadiel. Kopírovanie sa jednoducho nevydarilo.
Následne, čo čert nechcel, sa vzťahy medzi USA a ČĽR zhoršili a viac sa už nehovorilo o nijakej vojensko-technickej spolupráci. Vtedy sa Peking operatívne „preorientoval” na ruský vojensko-priemyselný komplex, prirodzene bez toho, aby sa vzdal svojich dovtedajších úmyslov „požičať si” cudzie technológie.
Tu sa snaha čínskych inžinierov snúbila s väčším úspechom – ruské výrobky sú menej komplikované a menej náchylné na „náladovosť”, zato spoľahlivejšie ako americké. V niektorých technických parametroch za nimi sice zaostávajú, častokrát sú však menej „náročné” z hľadiska výroby a prevádzky. Napriek uvedenému sa aj pri ruskom motore RD-93, ktorý sa stal srdcom nových stíhacích lietadiel Letectva ČĽOA napokon ukázalo, že to nebude také jednoduché, ako sa očakávalo. Iste, skopírovať ich pod značkou Kuejčou WS-13E Tchajšan-21 (Guizhou WS-13E Taishan-21) sa nakoniec podarilo. Avšak, čo už čínski inžinieri nedokázali, je presné zopakovanie výroby tých zliatín, ktoré sa v Rusku používajú pri výrobe lopatiek kompresora motora, a ktoré mu umožňujú stabilne pracovať pri vysokých teplotách vznikajúcich pri spaľovaní leteckého paliva.
Čínski zruční „remeselníci” však napokon našli riešenie problému – na pracovné povrchy motora naniesli špeciálne keramické zmesi, ktoré okamžite zvýšili tepelnú odolnosť a predĺžili tak životnosť motora až na 2400 hodín. Je pravdou, že dokončenie vývoja trvalo vyše roka, ale faktom zostáva, že v súčasnosti objednáva pakistanské letectvo lietadlá JF-17 Thunder už len s motormi WS-13E. Uvedený motor však svojimi výkonmi pre čínske stealth stíhacie lietadlá „5. generácie” Čchengtu J-20 nestačí. Tie naďalej lietajú na ruských motoroch...
V súčasnosti prebiehajú v Číne práce na pohonnej jednotke WS-15, podľa dostupných informácií sa však zatiaľ stále nedarí dosiahnuť požadovanú stabilitu. Čo sa dá robiť – napriek všetkej snahe sa čínski súdruhovia stále nenaučili vyrábať zliatiny odolávajúce vysokým teplotám a plynové turbíny. Tiež sa ukazuje, napríklad, že ako jediný reálny motor, schopný vyniesť na oblohu také lietadlá Letectva ČĽOA ako vojenské transportné lietadlo Sian Y-20 (Xian Y-20), diaľkový bombardér H-6 zostáva ruská pohonná jednotka Solovjov D-30KP2, ktorá je vlastne produktom vývoja ešte sovietskeho vojenského priemyselného komplexu 60.-70. rokov minulého storočia. Ríša stredu prijala rozhodnutie vytvoriť dôstojnú náhradu tejto pohonnej jednotky – prúdové motory WS-20. Z tohto dôvodu v Číne plánujú… Áno, správne – čo najdôkladnejšie skopírovať ďalší výrobok americkej spoločnosti General Electric.
Podľa názoru odborníkov, napriek všetkým doterajším úspechom v oblasti vedy a priemyslu, schopnosť preukázať skutočne prelomový pokrok v týchto oblastiach a taktiež skutočný talent v uvedených oblastiach sa čínskym výrobcom leteckej techniky na požadovanej kvalitatívnej úrovni zatiaľ nepodarilo – nedokážu dokonca vyprodukovať na zodpovedajúcej úrovni ani sovietske letecké motory. Ak však vezmeme do úvahy snahu a prostriedky, ktoré v ČĽR „vrhajú” do uvedeného odvetvia, je vysoko pravdepodobné, že „prielom” napokon možno očakávať v dohľadnej dobe aj tu.
Alexander Charalužnyj, topwar.ru
