Hitlerov plán Barbarossa mal množstvo omylov
Volga – Astrachaň. Prečo Hitler prijal práve toto rozhodnutie? Ako sovietska rozviedka prehliadla nemecké prípravy a aké hlavné chyby obsahoval „červenobradý“ plán?
Čisto vojenské detaily plánu, ktorý bol spracúvaný pod vedením generála Fridricha Paulusa, sú známe a nevyvolávajú žiadne spory. Existuje však akademická diskusia o tom, koho treba považovať za vynálezcu doktríny „blitzkriegu“? Taktiky, ktorá mala odstrániť perspektívu zdĺhavej vojny so „strnulou frontovou líniou“ typu 1. sv. vojny. Preto boli tak v Nemecku, ako aj v ZSSR vypracúvané plány „hlbokého strategického úderu“, ktoré sa zakladali na rýchlom prieniku na protivníkove územie, aby sa mu zabránilo zorganizovať súvislú obrannú líniu.
Hitler sa veľmi dlho nevedel rozhodnúť, ktorým smerom udrieť (Anglicko alebo ZSSR). Pričom vojna so ZSSR sa mu aj tak javila nevyhnutnou z ideologických i z praktických dôvodov (potreba zdrojov). S Londýnom sa však chcel dohodnúť. Posledným pokusom bol let Rudolfa Hessa.
Vrcholom Tretej ríše bol rok 1940. Všetci významní nemeckí generáli sa pýšili rozšírením Nemecka, ktoré si sklonilo na kolená celú Európu. Nikto sa neozval nepokračovať ďalej, keď sa všetko tak darí.
Hitlerovmu rozhodnutiu, kam sa zvrtnúť, napomohla vraj aj epizóda z novembra 1940, keď sa pokúsil zatiahnuť ZSSR do Trojspolku. Joachim von Ribbentrop vtedy v Berlíne v podzemnom kryte (práve nad mestom bombardovalo anglické letectvo) čítal Vjačeslavovi Molotovovi akýsi návrh na globálne rozdelenie sveta.
Podľa liberálnej verzie, po tom, ako Stalin opatril tento nový návrh svojimi nesplniteľnými podmienkami (napr. vyvedenia nemeckých vojsk z Fínska, vytvorenia sovietskej vojenskej základne na Dardaneloch a odídenie Japonska zo Sachalinu), Hitler prijal konečné rozhodnutie napadnúť ZSSR. Liberáli tvrdia, že dovtedy bol plán Barbarossa stavaný len na prípad, čo ak.
Lenže to, že Hitler „Barbarossu“ podpísal mesiac po tom (18. 12. 1940) neznamená, že práve rozhovor Ribbentropa s Molotovom mal na to principiálny vplyv. Veď v skutočnosti Stalinovu odpoveď mu doručil nový veľvyslanec v Berlíne Vladimír G. Dekanozov až vo februári 1941.
Doplnkovým faktorom strategickej voľby Hitlera zaútočiť proti ZSSR boli, na prekvapenie, chyby nemeckých spravodajcov. Tak Abwehr, ako aj Walter Schellenberg a Wilhelm Canaris nesprávne zhodnotili vojenský potenciál ZSSR. Vrátane toho, že Abwehr do istého momentu predpokladal, že Červená armáda môže postaviť do boja (proti 180 nemeckým) najviac 40 divízií. V skutočnosti to však bolo 20-krát viac.
Berlín nemal šajn ani o raste priemyselného potenciálu ZSSR. Keďže ZSSR všetko utajoval, objektívne informácie o sovietskom hospodárstve nemalo do konca roku 1941 ani Anglicko a USA. Berlín očakával aj miestne povstania a vzbury sovietskeho obyvateľstva, ktoré mali byť vyvolané mýtami o „všeobecnej nenávisti ku komisárom“ atď.
Samostatné hodnotenie si zaslúži aj analýza priebehu a výsledkov Zimnej vojny s Fínmi. Po nej sa totiž Fíni až príliš ponižujúco vyjadrovali o kvalitách Červenej armády, osobitne o taktickej príprave sovietskych vojakov. Nemci si to nemohli priamo overiť, nedokázali preto zhodnotiť ani zmeny, ktoré po Zimnej vojne nastali v Červenej armáde.
Nie posledným zdrojom nemeckej sebaistoty boli údaje o odstraňovaní a likvidácii veliteľských kádrov po zrade maršala M. N. Tuchačevského. Táto otázka je dodnes veľmi študovaná a analyzovaná. Osobitne z pohľadu, akú úlohu tu zohrali samotní Nemci?
Veľmi nepochopiteľnou otázkou je, prečo Berlín odignoroval bojové výsledky sovietsko-japonského konfliktu na Ďalekom východe. Nemci akoby si vôbec nevšimli unikátnu operáciu G. Žukova na Chalchyn-Gole, ani boje na jazere Chasan. Hoci práve pri rieke Chalchyn-Gol sa po prvýkrát ukázalo, že Červená armáda dokáže uskutočňovať bleskové operácie s podporou obrovských tankových jednotiek a letectva. A taktiež to, že má aj generálov, ktorí vedia riadiť obrovské zoskupenia ľudí a techniky. Japonci to pochopili a na ZSSR nezaútočili.
Netreba na plán „Barbarossa“ nazerať ako na vrchol vojenskej mysle tých čias. Zakladal sa len na tých údajoch, ktorými disponoval nemecký generálny štáb. Bolo to dobrodružstvo rozkalkulované na maximálne polrok a čo robiť ďalej, nad tým sa v Berlíne nikto nezamýšľal. Plán „B“ vôbec neexistoval. Stalin niečo také nazýval „závratom od úspechu“.
Napriek tomu, v prvé mesiace Nemcom vychádzalo všetko podľa plánu. Ten sa dá pomenovať dvomi slovami: rýchlosť a obkľučovanie.
V skutočnosti však útočná mapa proti ZSSR vôbec nekalkulovala s objektívnymi politickými a sociálno-ekonomickými reáliami ZSSR, nezhodnotila si ani národný charakter protivníka, zveličila sovietske slabiny (niekedy až vymyslené) a znižovala všetko kladné, čo sa v Sovietskom zväze tých čias dalo nájsť. No a práve táto nevedomosť o sovietskych ľuďoch bola zrejme najslabším miestom plánu „Barbarossa“.
Vladimír Mikunda
