Americká a britská vláda už v auguste 1942 vedeli, že nacisti plánujú vykynožiť všetkých Židov v Európe …a ďalšie neznáme vojnové fakty
Viete, že…?
…2. sv. vojna len Európe zlikvidovala a dokaličila vyše 150 miliónov ľudí?
V roku 1975 boli zverejnené údaje, že zabitých mala Európa viac, ako za 350 rokov dovtedajších vojen.
…prvým dokumentom v histórii čs. armády, ktorý potvrdzuje zaradenie žien do vojenskej služby, je článok v rozkaze č. 41 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR?
Bol to článok 2, podľa ktorého sa ženám, zaradeným v čs. jednotke, priznáva hodnosť vojaka.
Ženy v Buzuluku bývali v kasárni. V izbe ich bolo postupne umiestnených až päťdesiat. Podľa rozkazu z 28. 2. 1942 vstávali o 6.00 hod. a o 7.00 hod. nastupovali do zamestnania, ktoré s odpoludňajšou prestávkou trvalo do 18.00 hod.
…dňa 30. 1. 1943 nastúpilo s mužmi 1. čs. samostatného poľného práporu do ešalónu č. 22 904 z Buzuluku aj 38 žien?
Ich takmer trojtýždňová cesta skončila v ukrajinskej stanici Valujky, pretože ďalej už bola trať rozbitá. Zvyšných 350 km do Charkova museli naši vojaci a vojačky absolvovať peši. Bol to nie desaťdňový, ale desaťnočný pochod ukrajinskou stepou v snehu, mraze a fujavici.
Po prvom boji o Sokolovo bolo vyznamenaných 11 žien.
…po skúsenostiach z boja o Sokolovo sa ustúpilo od zaraďovania žien ako zberačiek ranených?
Naopak, zvýšila sa potreba kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov. Ženy si zdokonaľovali svoje znalosti, zaškoľovali sa a získavali odbornú kvalifikáciu.
Zaťažkávacou skúškou prešla zdravotnícka rota v bojoch 1. brigády na Ukrajine. Pri Rude a Bielej Cerkvi bolo ranených veľa našich vojakov. Len za dva posledné decembrové dni 1943 bolo v dedine Krasnolesy, kde sa po nočnom presune zdravotnícka rota rýchlo rozbalila, ošetrených niekoľko stovák ranených. Desiatky ich bolo operovaných, niektorí zomreli lekárom a sestrám na operačných stoloch.
…československé dievčatá zvládli aj jednu z najťažších vojenských profesií – parašutizmus?
Príslušníčky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR patrili vôbec k prvým čs. ženám, ktoré skákali z cvičných balónov a lietadiel a pristávali pod kužeľmi padákov so zbraňou v ruke.
Aj ich výcvik prebiehal v Jefremove.
…naše ženy sa osvedčili aj v bojoch o Liptovský Mikuláš?
Osobitne to boli ženské obsluhy protilietadlových kanónov. Z čelných línií pálili ženy priamou streľbou aj po nepriateľoch, či kryli operácie peších práporov.
V bojoch v neschodnom horskom teréne sa osvedčili ženy – zdravotníčky z vtedy vytvorenej 4. brigády. V predsunutom obväzišti, ktoré bolo vytvorené v nadmorskej výške 800 metrov poskytli prvú pomoc vyše 1200 vojakom, ktorých potom dopravovali na ošetrovňu.
…prvým autentickým svedectvom o táboroch smrti bola správa mladého slovenského Žida Dionýza Lenárta, ktorému sa koncom júna 1942 podarilo ujsť z koncentračného tábora Majdanek?
Píše sa o tom v: Rothkirchen, L.: The Destruction of the Slovak Jevry; A Documentary History, Jerusalem 1961, na stranách 166 – 204.
Práve v tomto čase nastáva u nás prerušenie deportácií. Nemecký vyslanec H. E. Ludin hlásil do Berlína 26. 6. 1942, že „akcia evakuácie Židov zo Slovenska uviazla na mŕtvom bode“.
…v auguste 2009 priniesla katolícka tlačová agentúra Catholic News Service príspevok v L´Osservatore Romano, v ktorom sa uvádza, že americká a britská vláda v auguste 1942 už „vedeli, že nacisti plánujú vykynožiť všetkých Židov v Európe (knew that the Nayis were planning to exterminate all the Jews of Europe)“?
Slovenské národné noviny č. 19/2017 o tom napísali, že L´Osservatore Romano reprodukuje relevantný dokument a uvádza úryvky z denníkov Henryho Mogenthaua Jr., ktorý bol počas vojny americkým ministrom financií.
Morgenthau zaznamenáva, že americké vládne kruhy celých osemnásť mesiacov túto informáciu tajili, „vyhýbali sa svojej tvrdej zodpovednosti, odďaľovali veci, keď sa im predložili konkrétne návrhy na záchranu Židov, a dokonca zakazovali uverejniť informácie o týchto ukrutnostiach (dodged their grim responsibility, procrastinated when concrete rescue schemes were placed before them, and even supressed information about atrocities)“.
Zozbieral Vladimír Mikunda
