Súboj M-16 s Ak-47
Prečo USA nedajú vojakom kvalitnejšiu zbraň ako M-16?
Tému analyzoval v liste The Atlantic Robert H. Scales, pričom poloautomatickú pušku M-16 porovnával so spoľahlivosťou a prednosťami ruského samopalu AK-47. Výsledkom jeho logiky je vyrátaný počet úmrtí, ktoré Američania nemuseli mať, ak by ich pechota mala aspoň čosi podobné, ako je kalašnikov.
Autor píše, že US ministerstvo obrany minie vyše bilión USD na neviditeľné stíhače F-35, ktoré neboli po desiatich rokov testov ani raz nasadené na bojovom poli, no zlé pušky sú v rukách vojakov v každej bojovej zóne.
Počas 2. sv. vojny 70 % padlých boli pešiaci. V konfliktoch povojnového obdobia narástol tento ukazovateľ na 80 %. Títo padlí sú v prevažnej väčšine muži a ich život drží na vlásku kvalita palnej zbrane.
Súčasnou štandardnou zbraňou US pechoty je karabína M4 v odľahčenej verzii M-16 kvôli ktorej vo Vietname padlo tak veľa vojakov (cca 55 tisíc – pozn. -vmi-).
Zoberme si len kaliber projektilu Kalašníkov, ktorý strieľa náboje 7,62 mm a puška M-16 5,56 mm. Svojho času som uverejnil odborný článok zo zahraničia, že let amerického projektilu dokáže vychýliť z dráhy obyčajný list na strome. Prečo sa Američania rozhodli pre takú malú hmotnosť projektilu? Vraj tým riešili menší spätný ráz pušky.
Súčasťou porovnania rusého Ak-47 a americkej M-16 musí byť aj pohľad na technickú zložitosť konštrukcie. Napr., hoďme samopal Ak-47 do zablatenej kaluže, vytiahnime ho a opäť môžeme bez problémov strieľať. Skúste to však spraviť s poloautomatickou M-16 a môžete sa rozlúčiť so životom. Žiadny nepriateľ vám totiž nedá čas, aby ste si ju najskôr vyčistili.
Ďalším faktorom je aj kadencia. Rus vypáli za minútu 140 guliek, kým Američan asi polovicu.
Ešte niečo k súboju Ak-47 a M-16
Jedného dňa poldruha mesiaca po bitke pri Gettysburgu tvorca sedemranovej pušky Christopher Spencer šiel s Abrahamom Lincolnom do poľa, kde dnes v blízkosti stojí Washingtonov pamätník, aby mu predviedol prekvapujúce výsledky svojej novej zbrane.
Lincoln už počul správy o mýtickej sile tejto pušky, šírených odvšadiaľ, kde ju severanská armáda použila. A tak si ju chcel i sám odskúšať a po potvrdení správ vyzbrojiť ňou aj ostatných svojich vojakov. Rýchlo vypálil sedem guliek do malého cieľa, ktorý bol vo vzdialenosti 40 yardov (yard – 0,9144 metra). A bol dojatý.
Lenže pre armádnych byrokratov bola sedemranová puška drahou nepríjemnosťou, ktorá spotrebúva príliš veľa nábojov. Nevzdelaný, nerozhľadený, pyšný a namyslený generál James Ripley, ktorý zodpovedal za armádnu výzbroj, nechcel vychádzať príliš v ústrety vyzbrojenia armády poloautomatickými puškami, ba nechcel sa s tým ani zaťažovať.
A darilo sa mu. Historik občianskej vojny Robert V. Bruce vyslovil predpoklad, že ak by v roku 1962 bola takýmito puškami vyzbrojená celá armáda severanov, občianska vojna by sa bola skončila o niekoľko rokov skôr a uchránila by životy tisícov ľudí.
Úradnícke víťazstvo Ripleyho nad Lincolnom odštartovalo dlhodobý škandál slabej výzbroje svojich pešiakov za celé americké dejiny.
Vladimír Mikunda
