Ako Sovieti obnovovali vojnou zničené hospodárstvo?
Rusko, 29. december 2020 (AM) – Vďaka krutej vojne mal ZSSR krajinu do Volgy v ruinách. Zničené bolo všetko. Ľudia žili v zemľjankach, štát mal milióny invalidov, desiatky tisíc bezprizorných detí, nesmierne počty rodín bez mužov. V krajine panoval vojnový hlad. Chlieb predávali na lístky, na otca-invalida 0,5 kg, na matku 0,3 kg a na dieťa 0,2 kg.
Sovietska povojnová rodina a celý národ žili v zúfalstve. Zdalo sa, že nijakým úsilím sa hladu a smrti už nedá vyhnúť. Ľudia z bezmocnosti spúšťali ruky… Stalin a jeho strana však napriek tomu prijali rozhodnutie o obnove štátu za štyri roky. Prioritne začali obnovovať ubytovanie a nasycovať národ.
Aby sa to podarilo, bolo treba presvedčiť ľudí, aby uverili vo svoje sily a schopnosti, niekedy aj prinucovať ľudí pracovať. Disciplína bola tvrdá: ak si sa raz omeškal s príchodom do práce – 6 mesiacov nútených prác, druhýkrát – väzenie, pracovný tábor. Autor článku uvádza, že v dedine, kde bývala jeho rodina, žilo v roku 1946 v zemľjankach okolo 40 000 rodín. K zime 1948 už ani jedna. Všetky rodiny sa vraj presťahovali do nových obydlí. Rovnako sa obnovovalo aj stravovanie obyvateľstva. Zároveň s obnovou kolchozov a sovchozov sa stimulovali aj príručné hospodárstva na dedinách.
Pri dedinskom soviete boli vytvorené komisie, úlohou ktorých bolo prinútiť ľudí produkovať potraviny. Komisia obchádzala rodiny a posudzovala, čím by kto mohol prispieť.
„Napríklad, prišli aj k nám,“ hovorí autor článku. „Náš dom bol pre štyri rodiny a každý byt mal záhradku 12 x 24 metrov. Komisia určila, že na tomto priestore môžeme chovať 2 prasiatka a 20 sliepok. Invalidnému otcovi sa navrhlo aby si vzal bezplatne teliatko, prasiatko i kurence a za peniaze krmivo. Zároveň sa s ním podpisovala dohoda, že otec musí v priebehu 6 mesiacov zadarmo odovzdávať štátu denne po 10 vajec, na jeseň odovzdať dve prasacie kože a od budúceho roku každý mesiac odovzdať po 5 litrov mlieka a po 0,5 kg masla. Neodovzdáš – väzenie, za krádež – gulag. Vyhnúť sa tomu nedalo. Buďte si istí, že všetci odovzdávali.“
O rok sme mali, tak ako aj susedia, neúrekom potravín: debny s nasolenou slaninou, domáce klobásy, syr, mlieko, vajíčka atď. A kto z nejakého dôvodu nedokázal získať tieto potraviny (lenivosť, zdochnutie zvierat…), proste išiel na trh a odovzdal štátu to, čo tam nakúpil.
Už dva roky po vojne, v zime v roku 1947 bol zrušený prídelový systém potravín na lístky, a každoročne, na konci februára a začiatkom marca sa znižovali ceny potravín. Pulty trhov sa prehýbali od potravín.
No a v roku 1950 Stalin zrušil aj spomínané dane, akty o povinnostiach a trestnú zodpovednosť za ne. Zároveň vyhlásil masovú amnestiu trestancov. Na slobodu sa dostali zlodeji, lenivci…
„Môj otec sa tak venoval svojmu hospodárstvu,“ spomína autor článku, „že v roku 1961 (pri Chruščovovi) plakal, keď mu zakázali mať vlastné hospodárstvo a musel odovzdať kravu i koňa na bitúnok.
Po Stalinovej smrti jeho oportunisti rehabilitovali nepriateľov ľudu, zničili ním vytvorený potravinový systém a ZSSR sa postupne dostával do potravinovej závislosti od Yankeov. Posledným štádiom bolo to, že im boli dobré aj „Bushove nožičky“ (spodné časti kuracích nôh), ktoré Američania príliš nejedia a nebyť Rusov, museli by ich vyhadzovať.“
Vladimír Mikunda
