Ruská zahraničná rozviedka o kontaktoch Západu s nacistami
Rusko, 02. január 2020 (AM) – Služba vonkajšej rozviedky Ruska v predvečer nedávneho storočného jubilea od svojho založenia uverejnila fotografiu odtajneného telegramu, ktorý sa týka zákulisných kontaktov Západu s nacistami v roku 1945, vrátane dohody o tom, že hitlerovci otvoria front anglo-americkým vojskám, no budú pokračovať v bojoch s Červenou armádou. Šifrovku o tom poslala rezidentúra sovietskej zahraničnej rozviedky vo V. Británii do Moskvy 12. apríla 1945 pod operačným pseudonymom „Bob“.
Kompletný materiál o tom bol uverejnený v zborníku „Služba vonkajšej rozviedky Ruskej federácie. 100 rokov. Dokumenty a svedectvá“.
V správe pre Moskvu sa hovorilo: „Nemecké armády na západnom fronte ustupujú podľa dohody so spojencami, ktorá sa konala vo Švajčiarsku, kam nedávno pricestovali nemeckí generáli na rozhovory (s) anglo-američanmi. Podľa tejto dohody Nemci otvorili front spojencom, no budú pokračovať v kladení odporu na východe, aby nedopustili vstup Červenej armády do Berlína.“
„Američanmi zachvátené nemecké zlato v Bruseli bolo dopravené do soľnej bane 36 hodín pred príchodom tam amerických vojsk. Baňa bola chránená špeciálnou nemeckou ochrankou, od ktorej Američania dostali informáciu, kde sa nachádza zlato. Zlato Američanom odovzdal zástupca riaditeľa ríšskej banky, ktorý sem bol na to špeciálne vyslaný z Berlína,“ hovorí sa tiež v šifrovke.
Na telegrame sú podpisy niekoľkých ľudí, predovšetkým legendárneho náčelníka sovietskej vonkajšej rozviedky počas vojny, komisára štátnej bezpečnosti 3. stupňa Pavla Fitina. Ten 13. apríla poslal tento oznam náčelníkovi informačného oddelenia rozviedky Michailovi Allachverdovovi.
Práca sovietskej rozviedky na odhalení a prekazení separátnych rozhovorov predstaviteľov Západu s nacistami sa svojho času stala námetom knihy Juliana Semenova a neskôr aj filmového seriálu „Sedemnásť zastavení jari“.
Pokusy nadviazať neoficiálne kontakty nacistov s predstaviteľmi USA a Anglicka sa začali dávno pred jarou 1945. No sovietska rozviedka to sledovala. Vie sa, že najskôr nemecká strana kontaktovala predstaviteľov Západu a potom vznikol nemalý záujem o kontakty s hitlerovcami aj zo strany spojeneckých štátov.
Napríklad 6. 3. 1945 sa v Zürichu stretol vedúci americkej správy strategických služieb (USS, predchodca CIA) Allan Dulles so splnomocnencom SS pri skupine armád „C“ v Taliansku generálom Karlom Wolffom. Hovorilo sa o možnosti kapitulácie nemeckých vojsk v severnom Taliansku.
Na základe tohto stretnutia Dulles poslal do Washingtonu telegram, v ktorom popísal možné perspektívy prímeria. A šéf USS William Donovan oznámil obsah tejto správy štátnemu tajomníkovi USA a prezidentovi, pri čom však zveličil pripravenosť velenia vojsk Wehrmachtu v Taliansku na bezpodmienečnú kapituláciu.
Veliteľ spojeneckých vojsk v severnom Taliansku britský poľný maršal Harold Alexander podporil plán Dullesa-Wolffa, ktorý dostal názov „Operácia Crossword“. Keďže však chápal, že vedenie ZSSR sa o tom dozvie, Alexander cestou anglického vyslanca informoval Moskvu o príchode nemeckých predstaviteľov na posúdenie podmienok kapitulácie. Ľudový komisár zahraničných vecí Viačeslav Molotov bol za účasť sovietskej strany na týchto rozhovoroch, no US štátny department a britské ministerstvo zahraničia to odmietli.
Potom sa v priebehu niekoľkých dní na konci marca-začiatku apríla 1945 konala listová komunikácia medzi lídrami ZSSR a USA Josifom Stalinom a Franklinom Rooseveltom. Spočiatku sa prezident USA pokúšal vysvetliť, že to, čo sa stalo, bolo nedorozumením. Zároveň odmietal fakt separátnych rozhovorov vo Švajčiarsku, ubezpečujúc Stalina, že účasť ZSSR by bola pri takých stretnutiach vítaná. Stalin, opierajúc sa o údaje sovietskej rozviedky, počas listovej komunikácie dal Rooseveltovi najavo, že sovietske vedenie má dôkazy o zákulisných hrách Západu s nacistami. Výsledkom bolo, že separátne rozhovory boli zastavené.
„Čo sa týka mojich informátorov, ubezpečujem Vás, že sú to veľmi čestní a skromní ľudia, ktorí si plnia povinnosti akurátne a nemajú dôvod kohokoľvek urážať. Týchto ľudí sme si veľakrát preverili v akcii,“ písal Stalin Rooseveltovi o práci sovietskych rozviedčíkov.
Vladimír Mikunda
