Viete že automobilový magnát Henry Ford bol aktívnym členom nacistickej strany v USA? … a ďalšie neznáme fakty z druhej svetovej vojny
Slovensko, 4.január 2021 (AM) – Viete, že…?
…13. 8. 1943 sa udial prvý prechod na stranu ZSSR plnohodnotného fašistami zriadeného rusko-nemeckého SS zväzku s kompletným vybavením a výzbrojou? Nie, že sa vzdal do zajatia, ale že sa obrátil a zaútočil na fašistov!
Bola to ruská družina vo vojskách SS Vladimíra Giľa – Rodionova, ktorý v tento deň prečítal vopred pripravený rozkaz. „V mene záchrany vlasti od jej zotročenia nemecko-fašistickými okupantmi nariaďujem: v dnešný deň brigádu premenovať na 1. antifašistickú partizánsku brigádu.
Každému bojovníkovi ukladám neľútostne ničiť fricov do ich posledného vyhnania z ruskej zeme. Pozdrav „Heil Hitler“ zrušiť. Nariaďujem vzdávať si česť priložením ruky k pokrývke hlavy podľa poriadkov platných v Robotnícko-roľníckej Červenej armáde. Gratulujem vojakom a dôstojníkom s pripojením sa k svätému boju za našu veľkú vlasť.
16. a 17. 8. 1943 boli na príkaz V. G. Rodionova zlikvidovaní všetci nemeckí dôstojníci.
18. 8. 1943 bola informovaná Moskva o prechode ruskej brigády SS k partizánom v počte vyše 2000 mužov.
19. 9. 1943 Vladimír Giľ bol vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. V zdôvodnení sa hovorí: Za organizáciu prinavrátenia do radov obrancov vlasti sovietskych vojnových zajatcov a za prejavenú chrabrosť a odvahu v boji proti nemecko-fašistickým okupantom.
…na jar roku 1944 v rajóne medzi Polockom a Lepelom Nemci spustili najväčšie ťaženie proti partizánom za celú 2. sv. vojnu?
Do krvavej operácie „Jarný sviatok“ sa zapojilo 60 tisíc vojakov a dôstojníkov, vrátane pozemnej a leteckej výzbroje.
Sily boli nerovné, partizáni sa ocitli v obkľúčení. Dňa 5. mája 1944 veliteľ brigády V. G. Rodionov viedol svojich bojovníkov na prielom. 1. antifašistická partizánska brigáda stratila pri tom 1026 ľudí, čo bolo vyše polovice jej počtu. A fakticky prestala existovať. Smrteľne zranený bol aj V. Giľ Rodionov. Dňa 14. 5. 1944 zomrel na následky zranenia.
…britský vojak, pplk. John Malcolm Thorpe Flemming „Jack“ Churchill, ktorý získal počas druhej svetovej vojny prezývku „Bojachtivý (alebo Šialený) Jack“ sa preslávil neortodoxným štýlom boja, keď na Nemcov útočil so škótskym palošom a anglickým dlhým lukom?
Jeho motto bolo: „dôstojník, ktorý ide do akcie bez svojho meča, nie je náležite vystrojený“. V máji 1940 jeho jednotka prepadla nemeckú hliadku pri L´Epinette vo Francúzsku a Churchill tu zastrelil šípom nemeckého poddôstojníka. Má sa to za jediný potvrdený prípad kedy britský vojak počas 2. sv. vojny takto zabil nepriateľa.
V bojoch pri Dunkerque sa Churchill prihlásil k jednotkám Commandos. „Šialený Jack“ bol za svoje bojové činy vyznamenaný Radom za vynikajúce služby so sponou a Vojnovým krížom so sponou. Keď sa vojna skončila Churchill bol rozhorčený. Hovoril, že „ak by nebolo tých prekliatych Yankeov, mohli sme si zabojovať ešte ďalších desať rokov“. Zrejme mal na mysli atómové bombardovanie Japonska, pretože na konci vojny bojoval v Barme a Indii.
…v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR fungovala aj neverejná organizácia KSČ?
K prijímaniu nových členov pristúpila hneď po boji pri Sokolove. Kto bol prijímaný do strany musel spĺňať dve podmienky: musel sa osvedčiť na fronte a byť politicky dostatočne uvedomelý. Muselo byť na neho spoľahnutie, že si je vedomý v akých podmienkach strana pracuje a že nevyzradí stranícke veci nepovolaným osobám.
Za najťažší priestupok komunistu sa považovala zbabelosť pred nepriateľom. Ak niektorý člen nesplnil patrične svoje vojenské povinnosti a bol za to veliteľsky potrestaný, nasledovalo po tom aj riešenie v straníckej organizácii, ktoré veľakrát končilo udelením straníckeho trestu.
…po prvýkrát v dejinách československej armády sa jej slávnostného aktu ako oficiálni hostia zúčastnili vedúci predstavitelia Komunistickej strany Československa (Klement Gottwald, Jan Šverma a Zdeněk Nejedlý) dňa 12. 9. 1943?
Bol to deň, keď bola 1. čs. samostatnej brigáde v ZSSR odovzdaná bojová zástava. Slávnostného aktu sa zúčastnil aj čs. veľvyslanec Zdeněk Fierlinger, náčelník čs. vojenskej misie v ZSSR plk. Heliodor Píka a sovietskych hostí viedol generál Georgij K. Žukov.
…každé druhé zničené lietadlo počas Druhej svetovej vojny havarovalo?
Jedno zostrelili a druhé havarovalo. Taká je bilancia strát lietadiel v Druhej svetovej vojne. Nehody boli naozaj kuriózne. Niektorí piloti pri pokusoch o pristátie, či pri nácviku úhybných manévrov stroje rozpolili, prevrátili na chrbát, či nabúrali do stavieb. Nečudo, veď bombardéry boli v tom čase ešte stále vývojovo v plienkach a nemali technické vymoženosti dnešných strojov.
…Briti strelami svetlíc pomáhali pozemným jednotkám?
Pokojne môžeme Britov nazvať odborníkmi na boj v noci. Pomocou špeciálnych striel a svetlíc okolo pozemných objektov totiž vytvárali farebne ožiarené dymové kúdoly, aby tak označili pozemným jednotkám ich ciele. Dokonca používali aj rôzne farby – červenú, modrú aj žltú – dôvodom bolo aj to, aby vojenské jednotky vedeli, aký druh nepriateľa, a teda zbraní, ich tam čaká.
…známy automobilový magnát Henry Ford bol aktívnym členom nacistickej strany v USA?
Až do roku 1940 bola nacistická strana v USA rešpektovaná a tak mala množstvo prívržencov. Jedným z najhorlivejších a najaktívnejších bol Henry Ford, ktorý dokonca poskytol Adolfovi Hitlerovi a jeho strane finančný príspevok vo výške niekoľkých miliónov dolárov. V roku 1938 mu nemeckí pohlavári udelili aj významné ocenenie Veľký kríž rádu nemeckého.
Hitler Forda veľmi obdivoval a zmienil sa o ňom aj vo svojej knihe Mein Kampf. Ford zasa prispieval do nacistických magazínov, kde prejavoval súhlas s nacistickým riešením židovskej otázky. Fordove články po vojne vydali aj knižne, no on sám sa od nich dištancoval.
…počet zdravotných sestier sa vstupom USA do vojny znásobil 60 krát?
Keď USA vstúpili v roku 1941 do vojny s Japonskom, bolo v armáde celkovo 1000 zdravotných sestier. No ku koncu vojny ich v ozbrojených silách slúžilo až 60 tisíc. Pričom len jedno percento z nich boli Afroameričanky.
…posledné pravé (a doplnené) vydanie memoárov G. K. Žukova vyšlo 26. marca 1974?
Sovietsky maršal totiž zomrel 6. 3. 1974 a teda ostatné vydania už neboli autentické. Vždy v nich niekto niečo pridal, resp. niečo z nich odstránil.
Pred tromi rokmi sa v Rusku rozpútala ostrá diskusia (kontraadmirála Radia A. Zubkova a Sergeja T. Brezguna) o vydaní Žukovových pamätí z roku 1995 (!!!), v ktorých sa objavili isté údaje o dislokácii frontového veliteľského stanovišťa. Lebo v Žukovových memoároch sa žiadne frontové veliteľské stanovište nikdy nespomínalo.
…asi by ste neuhádli vek najmladšieho vojaka prvej svetovej vojny?
Mal len 8 rokov a jeho cesta do armády bola viac ako bolestivá. Momčilo Gavrić pochádzal zo Srbska a vo svojom útlom veku prišiel o celú rodinu. Vyvraždili ju. On jediný prežil, pretože ho otec poslal za strýkom pred tým, ako bol jeho rodný dom vypálený do tla.
Keď sa chlapec vrátil domov, našiel len dymiace zhorenisko a tak našiel najbližšiu jednotku a požiadal jej veliteľa, či by sa k nim mohol pridať. Keď si veliteľ vypočul jeho životný príbeh, chlapca sa vojaci ujali. A iba o pár hodín mu boli vďační. Keď sa Momčilo prechádzal (hľadal nepriateľské vojská), našiel jedno, na ktoré jeho jednotka krátko nato zaútočila. Za hrdinstvo dostal aj hodnosť a svoju prvú uniformu. Po vojne sa staral o siroty a dožil sa úctyhodného veku 87 rokov.
V druhej svetovej vojne, osobitne v Červenej armáde, boli takýto mladí „vojaci“ už pomerne všednou záležitosťou. Hovorilo sa im synovia pluku. Išlo o úplne siroty, ktorým vojna zobrala rodičov. Pluk sa o takéhoto chlapca kompletne staral a chránil ho. Za žiadnych okolností ho však nepustil do boja.
Zozbieral Vladimír Mikunda
