Krst ohňom „čierneho žraloka” – ako sa vrtuľníky Ka-50 po prvýkrát zúčastnili ostrých bojov
Pred dvadsiatimi rokmi, 6. januára 2001, leteli vrtuľníky z OKB Kamova Ka-50 (v kóde NATO Hokum) z letiska Severnyj v meste Groznyj na svoju prvú bojovú misiu. Velenie letectva a konštrukčná kancelária potrebovali preveriť taktiku a výzbroj „čierneho žraloka” v reálnych bojových podmienkach.
Na to, aby sa dva vrtuľníky Ka-50 a jeden vrtuľník navádzania Ka-29 (vrtuľník Ka-29 mal zabezpečovať vyhľadávanie a navádzanie vrtuľníkov Ka-50 na cieľ) dostali do bojovej zóny, museli stroje najskôr preletieť z 344. Centra bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu armádneho letectva VKS RF (344-й Центр боевой подготовки и переучивания летного состава армейской авиации) v Toržku do Čečenska. Počas letu sprevádzal túto bojovú údernú skupinu jeden vrtuľník Mi-8. K miestu určenia dorazila skupina 26. decembra 2000 a po prílete prešla okamžite do režimu úplného utajenia, pretože čečenskí separatisti sľúbili ako odmenu za zničenie jedného vrtuľníka Ka-50 milión amerických dolárov.
Vrtuľníky boli umiestnené na pristávacej a vzletovej ploche chránenej pred ostreľovaním zemným valom a trupom nepoužívaného vrtuľníka, pričom na noc bola ochrana zosilnená o automobily letiskovej služby. Preventívne opatrenia, ako si spomínal veliteľ údernej skupiny Vasilij Chanykov, neboli vôbec zbytočné. Separatisti sa pokúsili dostať do blízkosti vrtuľníkov podzemným systémom (mestskej) kanalizácie, ich pokus však bol zmarený ochranou.
Hoci separatisti už nedisponovali prenosnými protilietadlovými raketovými systémami, na vrtuľníky Ka-50 boli nainštalované bočné pancierované sklá a dodatočná ochrana podlahy kabíny. K vybaveniu bola navyše pridaná digitálna videokamera pre zaznamenávanie všetkého, čo videl pilot, vrátane toho, čo videl prostredníctvom zameriavacieho komplexu.
Počas niekoľkých dní si piloti z 344. Centra osvojovali bojovú situáciu v oblasti a následne boli vyslaní na bojovú misiu s cieľom zničiť opevnený zamaskovaný post so skladom separatistov. Výsledkom náletu bolo úspešné zničenie cieľa.
Je potrebné uviesť, že obrovskou výhodou vrtuľníka Ka-50 bolo jeho koaxiálne usporiadanie trojlistých rotorov, ktoré mu umožňovalo bez výraznejších problémov manévrovať v úzkych roklinách horského prostredia. Počas jednej bojovej misie bol pilot Ka-50 nútený z dôvodu vyhnutia sa skale stúpať kolmo nahor, pričom prekonal všetky teoretické rýchlostné charakteristiky – rýchlosť stúpania vrtuľníka v danej situácii dosiahla 30 m/s (štandardná stúpavosť Ka-50 je pritom okolo 12 m/s).
„V horách je pre vás najlepšie, ak lietate iba na tomto stroji,” – hovorí Sergej Zolotov, jeden z najskúsenejších pilotov 344. Centra bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu armádneho letectva.
Piloti vrtuľníka Mi-24P z Vjazemského vrtuľníkového pluku, ktorí pracovali spoločne s „čiernymi žralokmi” pripustili, že nie sú pripravení sprevádzať stroje Ka-50, takže sprevádzajúcich „krokodílov” museli začať pilotovať piloti z Toržku.
Cieľom pilotov vrtuľníkov Ka-50 „čierny žralok“ boli zvyčajne tábory separatistov, muničné sklady, podzemné bunkre a ďalšie úkryty. Väčšina z nich sa nachádzala v roklinách, na svahoch a vrcholkoch hôr. I napriek týmto prírodným „komplikáciám“ pracovali piloti bezchybne.
9. januára bol napríklad v oblasti dediny Komsomoľskoje pri vstupe do rokliny objavený zamaskovaný podzemný bunker. V jeho blízkosti sa nachádzalo aj vyvýšené pozorovacie stanovište. V podmienkach obmedzeného vzdušného priestoru tvoreného prirodzenými prírodnými prekážkami sa pilot Ka-50 dokázal priblížiť a počas strmhlavého letu vypustiť salvu neriadených rakiet S-8 na cieľ. Nainštalované kamery zaznamenali záblesk výbuchu spojený so zosuvom stromov a zeminy. Výbuch bol ďaleko silnejší, ako by dokázali vytvoriť bojové hlavice neriadených rakiet S-8, takže záver bol jednoznačný: podarilo sa zničiť muničný sklad čečenských separatistov plný streliva. Sprevádzajúci vrtuľník Mi-24 medzitým úspešne „zbúral” vyvýšené pozorovacie stanovisko.
6. februára vzlietla bojová úderná skupina tvorená dvomi útočnými vrtuľníkmi Ka-50 a jedným navádzacím vrtuľníkom Ka-29 na misiu v oblasti južne od mesta Centoroj. Tam, v zalesnenom horskom teréne, bol objavený zamaskovaný a opevnený tábor separatistických bojovníkov. V jeho strede sa nachádzali kamenné domy obsypané zeminou. Nehľadiac na obmedzenú viditeľnosť v rokline, vrtuľníky Ka-50 vypustili zo vzdialenosti troch kilometrov dve riadené rakety 9K121 Vichr, ktoré disponujúc masívnou vysoko výbušnou fragmentačnou bojovou náložou úplne zničili spomínané stavby. Ciele boli zničené počas jediného náletu.
14. februára uskutočnila táto úderná skupina v plnej zostave (2xKa-50, 1xKa-29) „loveckú” misiu v horskej oblasti neďaleko dedín Duba-Jurt a Chatuni. Na mieste dokázali piloti v zložitých podmienkach objaviť a zlikvidovať celkom osem cieľov.
Úlohou nasadenia v týchto bojových misiách, okrem zničenia čečenských separatistov, bolo preveriť možnosti draku vrtuľníka, jeho palubných systémov a výzbroje v ostrých bojových podmienkach. Vďaka úspešnému splneniu náročných úloh v ťažkom horskom teréne sa opätovne potvrdila kvalita mnohých pokročilých funkcií konštrukcie Ka-50 a to vrátane jeho výkonu a manévrovacích schopností.
Len za 45 dní bojových operácií dokázali vrtuľníky Ka-50 a Ka-29 použiť 929 rakiet, predovšetkým neriadených typu S-8. V bojových misiách používali vrtuľníky tiež kanón Šipunov 2A42 kalibru 30 mm, pričom sa vystrieľalo viac ako 1600 kusov munície. Bojová úderná skupina napokon ukončila misiu (trvala od 28. decembra 2000 do 14. februára 2001) v tzv. druhej čečenskej vojne bez bojových strát.
František Kysucký
