Aktuality, Bezpečnosť,

Senátor Puškov: Venezuela dokázala, že odolá silnému tlaku západnej aliancie

---

 

 

EÚ odmietla uznať amerického chránenca za prezidenta Venezuely

Guaidó sa začiatkom roka 2019 vyhlásil za „prezidenta“ Venezuely pri pokuse nahradiť populárneho, riadne zvoleného Nicolasa Madura. Odvtedy sa Guaidó niekoľkokrát pokúsil uskutočniť v krajine revolučný scenár, čo sa mu však nepodarilo pre nedostatok podpory.

 

Administratíva Donalda Trumpa poskytla Guaidóovi politickú podporu, pričom USA využili najmä nátlak na ďalšie štáty, aby podvodníka uznali za hlavu republiky. Medzi podporovateľmi podvodníka boli aj krajiny EÚ, minulý mesiac sa však vo Venezuele konali parlamentné voľby. Občania nepodporili prozápadnú opozíciu a Guaidó stratil post predsedu zákonodarného zboru.

 

Európska únia v tejto súvislosti prehodnotila svoj postoj k podvodníkovi a šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo verejnom prejave nazval Guaidóa nie „prezidentom“, ale „prominentnou opozičnou osobnosťou“. Zástupca Európskej komisie Peter Stano však ubezpečil, že Brusel bude s Guaidóom pokračovať v spolupráci.

 

 

Zadržanie amerických žoldnierov

V máji Venezuela zmarila pokus o puč, na ktorom sa zúčastnilo viacero bojových skupín. Niekoľko ľudí bolo zabitých a zatknutých bolo trinásť osôb. Medzi nimi aj dvaja americkí občania Luke Denman a Airan Berry, ktorí pôsobili ako vojaci amerických špeciálnych síl. Prezident Nicolas Maduro prehovoril v celoštátnom vysielaní o priamej zodpovednosti vlády USA.

 

 

Maduro pred kamerami ukázal aj pár ich modrých amerických pasov a čítal mená a dátumy narodenia v nich uvedené. Občania tiež mohli vidieť zábery člnov, z ktorých sa vraj útočilo. Vybavené mali byť komunikačnými prístrojmi a nájsť sa mali aj okuliare pre nočné videnie.

„Vláda Spojených štátov sa úplne a kompletne podieľala na tomto odrazenom útoku,“ povedal venezuelský prezident na margo svojho najväčšieho súpera na geopolitickej šachovnici.

 

 

Zaujímavosťou je aj vyhlásenie, ktoré urobil niekdajší príslušník amerických Zelených baretov Jordan Goudreau, ktorý chcel v krajine podľa vlastných slov obnoviť demokraciu. „Celý život som bol bojovníkom za slobodu,“ povedal. Goudreau tiež novinárom ukázal údajnú zmluvu na 213 miliónov dolárov, ktorú s jeho spoločnosťou Silvercorp podpísal líder venezuelskej opozície Juan Guaidó spolu s dvomi poradcami ešte v októbri na Floride. Osemstranový dokument o všeobecných službách nekonkretizuje, za čo mala byť odplata ponúknutá, no Guaidó podľa AP hneď neodpovedal, či nejakú dohodu podpísal a ešte predtým poprel, že by podpísal zmluvu týkajúcu sa vojenského vpádu.

 

Prezident Nicolás Maduro puč okomentoval – „Mike Pompeo vsádzal na tento útok a veril, že tento útok ukončí revolúciu, zruší ústavu, zvrhne vládu a zabije ma. Boh nás ochraňuje. “

Faux pas ministra Korčoka
Neprezieravé a unáhlené rozhodnutie slovenského ministra zahraničia Ivana Korčoka (nom. SaS) zo dňa 1. júla 2020 o uznaní samozvaného venezuelského prezidenta Juana Guaidóa za hlavu štátu vyústilo do trápneho diplomatického faux pas po tom, čo Európska únia (EÚ) oficiálne priznala, že už nemôže uznávať Juana Guaidóa ani za dočasného prezidenta, keďže Korčokov favorit v decembrových parlamentných voľbách zlyhal a stratil post predsedu venezuelského parlamentu.

 

Patetické vyhlásenie ministra Korčoka z júla 2020 o uznaní Guaidóa za prezidenta ostro kontrastuje s faktickým priznaním Bruselu, že koketovanie s Guaidóm stroskotalo. Na tomto alibistickom riešení sa podľa informácie portálu „euronews.com“ údajne jednomyseľne zhodlo všetkých 27 členských krajín EÚ. Brusel tým de facto potvrdil legitimitu právoplatne zvoleného venezuelského prezidenta Bolivariánskej republiky Venezuela – Nicolása Madura. Euronews neinformoval, či minister Korčok vzniesol nejakú námietku, alebo či nejakým iným spôsobom obhajoval svoj postoj z júla minulého roka.

 

Najnovšia zmena zahraničnopolitického kurzu EÚ stavia do veľmi zlého svetla krátkozraké a oportunistické rozhodovanie šéfa slovenskej diplomacie, ktorý nebol schopný predpokladať podobný vývoj v čase, keď sa iniciatívne angažoval za uznanie neúspešného adepta na funkciu venezuelského prezidenta. Vzhľadom na mediálnu publicitu a vehemenciu, s akou Ivan Korčok v júli 2020 prezentoval svoje osobné rozhodnutie o uznaní Juana Guaidóa, najnovšie rozhodnutie Bruselu svedčí o veľmi slabej predvídavosti byrokratického aparátu EÚ a spochybňuje jeho schopnosť objektívneho hodnotenia politického trendu vo Venezuele v strednodobom a dlhšom časovom horizonte.

Milan Novický

Zdieľajte článok