Chladná vojna: Čo bude s armádou pri mínus 50 stupňov

V súlade s vojenskou vedou sú za najpriaznivejšie obdobie pre bojové aktivity považované zima a leto, pretože pôda zamrzne alebo uschne. Na jar a na jeseň bránia pohybu vojenských kolón rozblatené cesty. V zime je ale mimoriadne ťažké podnikať veľké útočné operácie .

Po prvé veľmi krátky deň podstatne znižuje čas, ktorý vojvodca potrebuje na rýchle akcie.

Po druhé sa útočiace vojská nemôžu vyhnúť cestám, čo znamená veľmi úzke rozostavenie, a teda zraniteľnosť voči útokom z dvoch krídel.

Po tretie môže náhle sneženie vážne zmeniť plány, pretože sneh zakryje v teréne vopred stanovené orientačné body.

Za štvrté zmizne zeleň. Pre útočiacich je oveľa ťažšie sa tajne pohybovať po lesoch, dokonca malý oddiel je viditeľný zo vzduchu medzi holými stromami.

A nakoniec za piate vyžadujú bojové operácie za chladného počasia maximálne vypätie tylových služieb, ktoré musia obliecť a obuť celé vojenské jednotky, včas dopraviť do tankových jednotiek zimné palivo a olej, zaistiť včasný prísun munície na pozície.

Dejiny neraz dokázali, že vojak bez teplého oblečenia nie je za nízkych teplôt bojaschopný. Za jednu z príčin nezdarov Červenej armády v prvej etape Zimnej vojny považujú experti skutočnosť, že fínski vojaci boli oveľa lepšie oblečení. Mnohí červenoarmejci išli do útoku v letnej uniforme. Už v prvých týždňoch ozbrojeného konfliktu boli do tyla vypravené tisíce sovietskych vojakov s omrzlinami nôh. Celkové straty kvôli omrzlinám dosiahli ôsmich percent. A za 1. svetovej vojny to bolo až 20%.

V decembri 1941 mal nedostatok zimných uniforiem ťažké následky pre Nemcov. Nehľadiac na počiatočné úspechy operácie Barbarossa Hitlerovi vojaci do zimy vyčerpali útočné možnosti. Wehrmacht mal príliš dlhé komunikácie, tanky sa v zimnom období nedali naštartovať, vojaci boli jeden za druhým vyradení kvôli chorobám. Hitler plánoval ukončiť vojnu do príchodu zimy, preto sa jeho generáli nepostarali o teplé oblečenie.

Nie je tajomstvom, že rozhodujúcim prínosom prispeli k víťazstvu pri Moskve dobre vybavené čerstvé sibírske divízie, ktoré boli včas presunuté na front. Generál Mráz však zohral rovnakú úlohu v úspešnom protiútoku Červenej armády.

V zime je z taktického hľadiska oveľa jednoduchšia obrana než útok. Vojenská jednotka opevnená podľa všetkých pravidiel s náhradnými pozíciami, zákopmi, úkrytmi pre techniku ​​a dobrým zásobovaním je hroznou silou. Nepriateľ na neho musí útočiť vzpriamene pod paľbou z diel, v snehu a cez mínové polia.

Príkladom úspešnej zimnej obrannej kampane je obliehanie Bastogne 19. decembra 1944 až 18. januára 1945. Dvadsaťtri-tisíc amerických vojakov, väčšinou z 101. leteckej a výsadkovej divízie, udržiavali malé belgickej mestečko Bastogne, v ktorom sa križovalo sedem strategicky dôležitých ciest. Nemci hodlali dobyť Bastogne, aby bez prekážok mohli presunúť vojská rôznymi smermi. Americkí výsadkári však zmarili ich plány.

Nemci mali viac než dvojnásobnú prevahu v počte vojakov a tiež úplnú prevahu v počte tankov a delostrelectva. Američania nemali dosť zimného oblečenia. Kvôli zlému počasiu a hustej hmle nemali možnosť leteckých posíl a zásob.

Správne organizovaná obrana ale umožnila Američanom odraziť všetky útoky. Obrana Bastogne tiež mala veľký symbolický význam. Správy o húževnatosti obrancov mestečka posilňovali bojového ducha spojencov na celom Západnom fronte. O urputnosti bojov svedčí najlepšie pomer strát: Američania prišli o asi tri tisícky vojakov, Nemci o viac ako 12 tisíc.

Hrdinsky bojovali tiež obrancovia sovietskeho územia za Severným polárnym kruhom. Nemci sa snažili preraziť obranu vojsk Karelského frontu po celú dobu 1941-1944, ale bez väčších úspechov. V zime klesli teploty občas na mínus 30 stupňov a Červená armáda bola, ako sa ukázalo, lepšie pripravená na silné mrazy. Zvlášť sa vyznamenali sovietski rozviedčíci a diverzanti, ktorí podnikali dlhé výpravy do tyla nepriateľa a celé mesiace žili v zasnežených lesoch.

Dnešná ruská armáda je pripravená na vojnu ako za horúca, tak za mrazov. Za najlepšie vybavené na tento účel je považované Severné loďstvo , ktoré je od 1. januára 2021 jediným v dejinách Ruska s právomocami vojenského okruhu. Priestor jeho pôsobenia leží od Murmanska do Anadyre, čo je cez 5 tisíc kilometrov. Služba tam nie je ľahká, Arktída má však pre Rusko obrovský strategický význam.

V regióne majú sieť vojenských objektov, ktoré chránia vojakov a dôstojníkov pred extrémnymi mrazmi. Je to napríklad známa základňa Arktický trojlist na ostrove Alexandrina zem v súostroví Zeme Františka Jozefa. Slúži tu v teplu a pomernom komforte posádka 150. členov. Všetky budovy stoja na pilotoch zakopaných do permafrostu. Dnes sú v Arktickom trojliste rozmiestnené jednotky protivzdušnej obrany . Posielajú tam vojakov hlavne zo severných regiónov RF, ktoré sú zvyknutí na silné mrazy.

Špeciálne tiež vyberajú bojovú techniku. Tento rok bola zverejnená správa, že jednotky pobrežných vojsk Severného loďstva dostanú modernizované tanky T-80BVM. Hlavná “arktická” prednosť tohto stroja spočíva v jeho motore s plynovou turbínou, ktorý sa dá oveľa ľahšie a rýchlejšie naštartovať za silných mrazov než napríklad dieselový.

Arktické jednotky majú navyše ťahače, terénne vozidlá, systémy protivzdušnej obrany a obrnené transportéry adaptované na nízke teploty. Vojaci 80. samostatnej motostreleckej brigády rozmiestnené v obci Alakurtti Murmanskej oblasti používajú tiež často sobie a psie záprahy.

Andrej Koc