Ako USA študovali povojnovú verejnú mienku Nemcov
USA, 21. január 2021 (AM) – V čase, keď bol Norimberský tribunál na novoročnej dovolenke, oddelenie informačnej kontroly US Army uskutočňovalo vo svojej okupačnej zóne sociologické prieskumy. Preverovala sa hypotéza: je pravda, že Nemcov málo zaujíma proces nad vojnovými zločincami?
„Chcú nás zbaviť cti“
Prieskum robili v 40-tich mestách a dedinách americkí vojaci a najatí nemeckí občania. Respondenti boli vyberaní z rôznych sociálnych skupín: robotníci, stredná trieda a „intelektuáli“. Anketa ukázala, že Norimberský proces má silný vplyv na ľudí s výrazne vyššími príjmami. Noviny New York Times uverejnili z prieskumu napr. aj tieto údaje.
Sú súdení vinní?
80 % – vinní sú všetci súdení.
11 % – nie všetci sú vinní.
Kto zo súdených si zasluhuje oslobodzujúci rozsudok?
5 % – Rudolf Hess.
2 % – Franz von Papen (diplomat v Turecku)
2 % – Konstantin von Neurath (prvý ríšsky protektor Čiech a Moravy)
1 % – Erich Raeder (nemecký Veľkoadmirál), Hjalmar Schacht (minister hospodárstva, prezident Reichsbank), Karl Dönitz (najvyšší veliteľ nemeckého vojnového námorníctva, po Hitlerovej smrti na 23 dní hlava nemeckého štátu), Wilhelm Keitel (poľný maršal, od 1939 náčelník vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci) a Albert Speer (ríšsky minister zbrojnej výroby, Hitlerov ríšsky architekt).
(Anketovaní Nemci sa ukázali byť pomerne bystrí. Označili tých, ktorým, okrem Keitela, tribunál vyniesol pomerne mäkké rozsudky.)
Čo bolo pre vás najdôležitejším zistením?
29 % – pravda o koncentračných táboroch.
12 % – fakty, dokazujúce prípravu agresívnej vojny.
Respondent Kurt Blaum, primátor Frankfurtu nad Mohanom:
„Bez procesu by sa nemecký národ nikdy nedozvedel pravdu o vpáde do Poľska alebo o podpálení Reichstagu.“
Respondent Karl Freudenberg, hlava Výskumného inštitútu chémie drevnej hmoty a polysacharidov:
„Dôležité je, že Nemci sa dozvedia, aké činy spáchali v mene národa lídri strán. Dúfam, že kvôli informáciám z procesu nezačnú v zahraničí nenávidieť všetkých Nemcov. Moji univerzitní kolegovia sa zaujímajú o súd. No moja manželka povedala, že domáce ho v nákupných radoch nikdy nespomínali.“
Respondent Rudolf Falk, hospodársky pracovník Heidelberskej univerzity:
„Zoberme si list „Neue Zeitung zo 14. decembra. Sú tu články o deficite uhlia v Nemecku, o fabrikách, ktoré opäť začínajú fungovať, je tu aj rubrika noviniek z rôznych zón americkej okupácie. Toto všetko ma zaujíma viac, ako celý Norimberský proces.“
Respondentka Leni Pretorius, bývalá prednášateľka na Heidelberskej univerzite:
„Podľa rozhovorov s inými Nemcami môžem povedať, že celkovo proces vyvoláva nenávisť, pretože ho vedú s cieľom, aby nás, Nemcov, súdením cudzincami, zbavili cti.“
Oddelenie informačnej kontroly uviedlo, že od začiatku súdu a preukázania dôkazov nenastali podstatné zmeny vo vzťahu Nemcov k Norimberskému procesu. Hypotéza vojenských sociológov sa potvrdila. Spomínaný materiál v New York Times vyšiel pod titulkom
„Súd nad vojnovými zločincami vyvoláva v Nemcoch skleslosť“.
Od psychologickej vojny k informačnej kontrole
Oddelenie informačnej kontroly bolo vytvorené 12. mája 1945 z Jednotky psychologickej vojny Hlavného veliteľstva spojeneckých síl USA a Veľkej Británie. Jeho úlohou vo vojnových rokoch bola demoralizácia síl protivníka a zabezpečovanie neustálej propagandy tak vzduchom cestou letákov, ako aj rozhlasom.
Náčelníkom jednotky bol americký generálmajor Robert McClure, ktorý pokračoval aj vo funkcii riaditeľa oddelenia informačnej kontroly.
V deň víťazstva 8. 5. 1945 McClure napísal svojej manželke:
„Budeme prísne kontrolovať všetky noviny, kiná, rozhlasové vysielanie atď. v Nemecku! Moje oddelenie teraz vydáva 8 novín s nákladom 1 000 000 kusov a rozosiela vzduchom vyše 2 milióny novín v rôznych rečiach pre premiestnené osoby a vojnových zajatcov. Je to najväčší novinový podnik na svete.“
Ciele Oddelenia boli zosúladené so smerovaním na celkovú denacifikáciu: prinútenia Nemcov na odsúdenie nacizmu a militarizmu, podpichovania ich na vytvorenie demokratického štátu a sformovania spoločenskej mienky, ktorá bude schvaľovať činnosť spojencov.
Prieskumy verejnej mienky boli v štruktúre kontroly všetkých médií Nemecka len jednou zo súčastí. K letu 1946 sa Oddelenie dopytovalo anketami na 15 otázok mesačne. Z výsledkov prieskumu o vzťahu Nemcov k Norimberskému procesu sa tak dala vidieť efektivita práce oddelenia McClureho a korigovať jeho ďalšie konanie.
Vladimír Mikunda, podľa Nuremberg.media, 15. 1. 2021
