Maršal Konev pred 76 rokmi oslobodil Osvienčim. Ale kto si to dnes pamätá?

Osvienčim bol výkladnou skriňou nacistického “konečného riešenia židovskej otázky”, smrť prácou, alebo plynom. Podobný krutý osud čakal aj na národy slovanské. Neodpustiteľná vina, ktorú v sebe nemecký národ ponesie na veky.

“Kto z nastupujúcej generácie to dnes vie?” Povedal v rozhovore pre Sputnik podpredseda Národných socialistov, politik Přemysl Votava.

 

Votava : Koľko riadkov v učebnici dejepisu, je venované tejto smutnej kapitole dejín 2. svetovej vojny. Máme zabudnúť? V nejakej zmätenej hlave sa rodia chute na nové ťaženie na Východ. Len tak sa môže stať, že pred časom istý starosta z akejsi zapadnutej pražskej obce chcel vstúpiť do dejín a tak na multikáre vyrazil do boja proti Rusku. Stal sa smiešnym, napriek tomu bol v novinách aj v televízii. Podobne sa chcel svetu ukázať ďalší pražský starosta, tiež ten sa rozhodol zmeniť dejiny. V čase núdzového stavu nechal odstrániť sochu maršala I.S. Koneva, osloboditeľa Osvienčimu, Československa, ale aj berlínskeho víťaza nad nacizmom. Nositeľa najvyšších vyznamenaní čo svet pozná, uznávali ho najvyššie hlavy všetkých štátov. To už úsmevné nie je! Je to urážka víťaza nad fašizmom. 

 

Spomenul som si na výstižný citát:

“V Čechách už tradične oslavujeme, ale aj zručne kameňujeme. A to bez veľkého premýšľania. A tak zabúdame, že lož, či historická polopravda, akonáhle ju pripustíme, sa s nami povlečie, ako výpočtová chyba v matematickom príklade! “

 

Chudák študent má v hlave ďalší zmätok. Cez snahy novodobých vykladačov dejín to bola najmä Červená armáda, ktorá za cenu nesmiernych obetí zachránila okupovanú Európu pred nacistickým zverstvom a jeho ideológiou. Na ceste od Moskvy, Stalingradu, Kyjeva, vedľa tisíc ďalších miest, oslobodila 27. januára 1945 aj peklo zvané Osvienčim. V rovnakých dňoch vstupovala Červená armáda cez Karpaty do Československa, spolu s ňou aj Svobodova armáda. V Československu našlo svoj hrob 140 000 hrdinov Červenej armády. Vie to ten študent? 27. január si pripomíname, ako Deň pamiatky obetí holokaustu a predchádzania zločinom proti ľudskosti. Ako vyzerá dnešný svet? Z celosvetových nákladov na zbrojenie, sa štátmi NATO podieľajú s okolo 70%.

 

V roku 2019 predstavoval zbrojný rozpočet USA v dolároch 649mld, Číny 250, Británia 49.9, Ruska 61.3. Aj cez tieto obrovské náklady sa mier vo svete nepriblížil ani o kúsok. Opäť umierajú ľudia, vidíme zničené mestá v Iraku, Sýrii, Afganistane, Líbyi, … státisíce obyvateľov uteká z týchto krajín. Kedysi prosperujúce krajiny sú v troskách.

 

Poučil sa svet? Kníhkupecké regály sa prehýbajú pod prívalom nacistickej spomienkovej literatúry. V ich tieni sa krčia československí hrdinovia domáceho a zahraničného odboja, smutná realita. Generál Svoboda, hrdina z východného frontu, ale aj ďalšie naše osobnosti tej doby nie sú pripomínané, ich hrdinstvo je znevažované. Umierajú poslední hrdinovia, poslední pamätníci …. Pomníky hrdinov sú váľané, hrdinstvo je znevažované. Im patrí naša úcta.

Jana Petrova