Drancovanie Sibíri: Neblahé aktivity československých légií v Rusku

Doc. Lozoviuk (ZČU) mal v Ruskom stredisku vedy a kultúry v Prahe prednášku o tom, že počas 2. svetovej vojny skupina nemeckých expertov, sprevádzaná akademikmi z pražskej univerzity, dospela k záveru, že Česi sú si kultúrne a príbuzensky s Nemcami blízki. Prečo teda Čechoslováci počas 1. svetovej vojny prebiehali k Rusom?

Tomáš Krystlík: odpovedzme najskôr na otázku príbuznosti s Nemcami. Genetické výskumy posledných desaťročí sa týkajú len mužov, lebo sú dané chromozómom Y, ktorý je dedený z otca na syna. Materské rodové línie rozlišovacie znaky príslušných haploskupín nemôžu ovplyvniť.

Germánska haploskupina R1B je rozšírená prevažne v západnej Európe. V českom prostredí sa nazýva germánsko-keltská, pretože na začiatku letopočtu žili v českých krajinách Germáni, ktorí s pôvodným keltským obyvateľstvom splynuli. Nemeckí muži ale majú germánsku haploskupinu R1B len zo 44,5% (iné zdroje udávajú 43%), čo vynikne v porovnaní s Francúzmi, kde 58,5% francúzskych mužov má gén R1B, as 69% mužov španielskych. Francúzi a Španieli sú teda z väčšej časti romanizovaní Germáni. V severnom a západnom Anglicku, vo Walese, v Írsku tvoria muži Germáni až 90% väčšinu.

V populácii ČR nie je žiadna výrazne prevládajúca genetická skupina zastúpená, slovanských prapredkov, haploskupinu R1A, má 33,8% mužov (iný zdroj: 36,8%), pričom približne porovnateľne početnú skupinu 23,6% tvoria muži (podľa iných zdrojov 25, 6 alebo 28% alebo 35,6%) s génom R1B, tzv. germánskym (germánsky-keltským). Rozdielne výsledky sú zrejme dané výberom vzorky z obyvateľstva ku genetickej analýze. Zvyšok českej populácie má pôvod v Škandinávii, Stredomorí, ale tiež napríklad aj v Mezopotámii. Vysoký podiel haploskupiny R1B nám hovorí, že Slovania po príchode do českých krajín pôvodné germánske obyvateľstvo nevytlačili a nenahradili, ale s ním splynuli, a vylučuje hypotézu o príchode mierumilovných slovanských poľnohospodárskych kmeňov odniekiaľ z východu alebo z juhovýchodu. Došlo len k výmene elít a pôvodné obyvateľstvo budúceho kráľovstva Regnum Bohemiae bolo poslovanštené skupinkami keď prišli slovanský bojovníci. Pre porovnanie: germánsku haploskupinu R1B má len 16,4% poľských mužov a 13,3% Maďarov.

Rod Přemyslovcov si úplne vymyslel a nazval ho Přemyslovcami František Palacký v 19. storočí, Přemyslovci sa takto sami nenazývali, ani vo svojej dobe nazývaní neboli. Podľa Palackého a neskorších českých historikov boli Přemyslovci národnostne, tj. jazykovo, českou (slovanskou) panovníckou dynastiou, ale z pozostatkov syna Bořivoja I., kniežaťa Spytihněva I. sa zistilo, že mal germánsku haploskupinu R1B, teda že bol Germán. Buď sa matka Spytihněva spustila s nejakým Nemcom, alebo všetky predchádzajúce Přemyslovské kniežatá pred Spytihněvom do jedného boli Germánmi. To natoľko otriaslo českými historikmi, že sa odvtedy nepokúsili preukázať genetický pôvod žiadneho z ďalších panovníkov. Přemyslovský rod panovníkov od Spytihněva I. až po ich vymretie je teda 100% nemecký, ak chcete germánsky, ibaže by nejaká z ich manželiek podvrhla syna so Slovanom ako kukučka. Všetci českí dejepisci tiež dobre vedia – aj bez genetických testov, ale nezmieňujú sa o tom – že ani jeden z ďalších panovníkov Regnum Bohemiae po Přemyslovcoch nemal väčšinu slovanskej krvi, všetci boli cudzinci alebo z väčšej časti Nečeškí – jedinou výnimkou bol Jiří z Poděbrad.

Genetická príbuznosť s Germánmi nemala na prebiehanie Čechov k Rusom za 1. svetovej vojny vôbec žiadny vplyv. Prebiehanie zavinil panslavizmus, čo je rozprávková, úplne vymyslená predstava o mohutnej slovanskej ríši všetkých slovanských národov pod vládou ruského cára. Problém bol v tom, že okrem Čechov, Srbov a prirodzene aj Rusov sa žiadny slovanský národ touto predstavou neopájal. Česi ako najzápadnejší Slovania začali v 19. storočí s nevôľou vnímať prevahu Nemcov v stredoeurópskom priestore a národní buditelia prišli na nápad, že zlúčením všetkých Slovanov do jednej ríše by sa mohlo Nemcom ľahšie čeliť. Ten vtlačili prostému ľudu vo forme poetickej predstavy mohutného ruského slovanského dubiska na východe, o ktorý sa budú môcť oprieť, až bude českému národu najhoršie. Srbi vychádzali z niečoho iného – boli s Rusmi spriaznení rovnakým pravoslávnym vyznaním. Vplyvom onej panslavistickej rozprávky a Palackého lživej téze o agresívnych Germánoch ohrozujúcich Slovanov potom Česi čoby rakúski vojaci prebiehali na fronte k ruským jednotkám.

V sovietskej historiografii sa na československých legionárov pozerá ako na činiteľ, ktorý mal podiel na vzniku občianskej vojny v Rusku. Nakoľko sa zasahovalo do vnútorných záležitostí Ruska?

Masaryk akékoľvek zasahovanie do vnútroruských pomerov Československému vojsku na Rusi (légiám) zakázal, ako radikálny socialista ruských boľševikov podporoval, nazýval ich spolu revolucionármi a tak často bol mimo Rusko považovaný priamo za ministra boľševickej ruskej vlády!

S Trockým bol dohodnutý presun légií na francúzsky front cez Vladivostok. Na Trockého rozkaz sa potom pokúsili boľševické jednotky československé légie na niekoľkých miestach odzbrojiť a légie sa pochopiteľne bránili. Potom si občas vynucovali prejazd vlakom so zbraňou v ruke. Horšie to bolo s tzv. Zaopatrovacími výpadmi. Legionári mali rozkaz zabaviť a odviezť všetko potrebné pre republiku. Takže vyrážali aj niekoľko desiatok kilometrov od Transsibírskej magistrály napríklad pre domáce šijacie stroje. Chodili od domu k domu, pýtali sa po šijacích strojoch. Kto ho zaprel a oni ho u neho doma našli, bol nimi zastrelený. Nemožno to však vierohodne dokázať , pretože českí dejepisci o tom mlčia a ruské pramene sú úplne nespoľahlivé.

Konstantin Sacharov, bielogvardejský generál v nemeckom exile, opisuje incident v Chabarovsku, kde pod záštitou Červeného kríža vyhrával orchester zložený z českých Nemcov. Keď sa na otázku: “Kto sa chce stať Čechom?” Nikto neprihlásil, tak ich československí legionári napriek protestom prítomných zástupcov Červeného kríža postrieľali a dobili bajonetmi. Sacharov tiež zmieňuje správu zástupcov švajčiarskeho Červeného kríža o zabití 18 maďarských zajatcov v zajateckom tábore Vojennyj Gorodok československými legionármi a cituje svedectvo zástupcu švédskeho Červeného kríža, že Česi zaobchádzali s nemeckými vojnovými zajatcami strašným spôsobom porušujúcim všetky medzinárodné konvencie.

Prečo sa v ČR udeľuje taká pozornosť prioritne legionárom? Predstavovali 10% všetkých československých regrútov. Ostatní vojaci, ktorí neprebehli, takisto boli (trebárs statočnými) vojakmi, navyše nezradili prísahu, neprebehli k Rusom. Ešte na začiatku roka 1918 u nás neboli také nálady, že by bolo jasné, že vznikne ČSR.

Pretože Česi nemajú žiadnu slávnu minulosť. Teda majú, ale pod Rakúskom, napríklad v bitke národov proti Napoleonovi pri Lipsku v osobe kniežaťa Schwarzenberga alebo neskôr v osobe maršala Radeckého. To sa ale nehodilo, lebo Rakúsko bolo “žalárom národov”, čo je ďalší český výmysel, takže glorifikovali husitov a z dnešného hľadiska masového vraha Jána Žižku, ktorí svojím počínaním vrhli strednú Európu kultúrne o dve stáročia späť. A v roku 1918 si Česi predsa nemohli priznať, že republiku získali iba propagandou, intrigami a lžami Masaryka a Beneša, tak si museli vymyslieť slávnych bojovníkov – legionárov, ktorí tvorili štyri promile spojeneckých vojsk a nemali teda žiadny vojenský význam.

Existuje legenda o tom, že legionári sa zmocnili cárskeho zlatého pokladu. Ďalšia stopa pokladu mizne. Kde končí mýtus a kde je diel pravdy? Legionári podľa zistení novinárov a spisovateľa Stanislava Motla pre ČT doviezli síce z pôsobenia na Sibíri veľké bohatstvo, asi 32 miliónov dolárov v zlate, jednalo sa ale údajne predovšetkým o výnosy z “podnikania”. Legionári v centrálnom Rusku mali vlastniť aj rad baní. Je možné, aby vojaci počas vojny podnikali? Dá sa k tomu niečo povedať?

To nie je legenda, ale pravda. Legionári sa cárskeho pokladu v Kazani, kde bola uložená väčšia časť ruského imperiálneho pokladu, proti rozkazu svojich českých veliteľov zakazujúcim im postup do Kazane zmocnili, však ho potom odovzdali ruskej vláde v Samare (otázkou je, ako veľkú časť), potom ho od Kolčaka prevzali , aby ho odovzdali v Irkutsku revolučnému komitétu výmenou za odchod do Vladivostoku. Medzitým sa z neho od Samary po Irkutsk strácalo zlato, ba aj celé vagóny. Niečo z pokladu použil Kolčak čoby zálohu japonským a americkým bankám na dodávky výzbroje a výstroje pre svoju armádu, niečo Česi odcudzili pre štát alebo úplne súkromne rozkradli. Z 80 až 120 vagónov v Samare ich Česi odovzdali za Irkutskom 18. A bez kontroly obsahu.

K podnikania Čechov na Sibíri. Pre predstavu, čo si všetko československej légie museli samy pre seba zabezpečiť, aby mohli fungovať, poslúži zoznam nimi zorganizovaných dielní a prevádzok ešte na Povolgskej fronte: v Omsku pre nich pracovali dielne krajčírska, obuvnícka, zámočnícka, továreň na makaróny a továreň na vazelínu a mazanie zbraní, v Petropavlovsku to bola dielňa obuvnícka a mýdláreň, v Kurgani zriadili légie pivovar s výstavou 3600 vedier piva týždenne, v Novonikolajevsku bolo v prevádzke chemické laboratórium a zámočnícka dielňa, na viacerých miestach boli zriadené syrárne a tri mlyny. Paralelne s tým sprostredkovávali Česi tiež v sporoch robotníctva s vedením uralských podnikov, zriaďovali sa obchodné a živnostenské komory, napr. Rusko-československá obchodno priemyselná komora v Omsku a v Jekaterinburgu.

Železnice boli v Rusku v problematickom stave a fungujúca železničná doprava bola pre légie nutnosťou. V druhej polovici júla 1918 bolo rozkazom zriadené Technické oddelenie československého vojska (TECHOD) s deviatimi odbormi: strojným, stavebným, banským, chemickým železničným, obchodne štatistickým, sociálnym a ekonomickým a politicko-hospodárskym. Podľa rozkazu sa malo starať o pravidelnú výrobu v ruských podnikoch, družstvách a ďalších organizáciách vedúcich k logistickej podpore československého vojska a obnovovaniu železničnej dopravy. TECHOD ovládal na Sibíri 95 veľkých firiem a 150 závodov majúcich dokopy 30 000 ľudí. Českí odborníci z radov legionárov zavádzali do ruských podnikov nové výrobné postupy a budovali odvetvia, ktoré v oblasti doteraz neboli zastúpené, napríklad výrobu nafty, benzínu, skla, liečiv, rôznych chemikálií, valcovanie trubiek, dreveného uhlia, dechtu, drevného liehu, kyseliny octovej, Česi začali i ťaženie rašeliny.

Kde sa vzal termín legionári? V Rusku si takto pôvodne hovorili dobrovolci. Bojovali na strane bielych, ale pritom vydali bieleho generála Kolčaka, ktorý sa prejavil diktátorsky, legionári vyznávali demokratické princípy … Prečo teda vydali Kolčaka, poslúžil ideologický rozpor ako zámienka? Komu týmto legionári vlastne prospeli viac? Červeným či bielym? Čiže: možno stručne zhrnúť úlohu, význam a prínos československých legionárov?

Aby som sa priznal, neviem, odkiaľ sa vzal názov legionári. Inšpirácia slávnymi rímskymi légiami? V Rusku usadení Česi (cca 100 tisíc, podľa iného zdroja len 60 tisíc) vytvorili prápor s názvom Družina (neskôr premenovaný na Československý strelecký pluk) o 1 200 vojakoch (podľa iných zdrojov ich bolo len 800), k čomu museli byť poddanými cára, tj. mať ruskú štátnu príslušnosť. Okrem výnimiek im velili ruskí dôstojníci a poddôstojníci, bol to útvar ruskej armády. V roku 1915 už stačilo, aby si o poddanstvo cára len zažiadali, čo ale bez výnimky znamenalo vopred prijať pravoslávie. V roku 1917 začal nábor medzi rakúskymi zajatcami. Z približne 250 000 českých a slovenských vojnových zajatcov v Rusku súhlasilo so vstupom do légií len 21 760 zajatcov, teda necelých deväť percent z nich. Koncom roku 1917 mali légie približne 40 000 ľudí, k 15. 3. 1918 cca 42 000 mužov. Metódy českých náborárov pre službu v armáde boli nevyberané, Zväz česko-slovenských spolkov na Rusi hrozil vojnovým zajatcom v prípade odmietnutia vstupu do légií deportáciou na Sibír.

Z náboru medzi zajatcami pochádza ich ponímanie seba samých ako dobrovoľníkov. To malo ale značné nevýhody – každý rozkaz musel byť odsúhlasený mužstvom až do posledného vojaka, a keď sa uzniesli, že ho nesplnia, tak ho nesplnili. To bol dôvod, prečo sa zastrelil Josef Švec. Z bojového hľadiska sa československé légie na Rusi k ničomu nehodili, snáď boli schopné len strážiť Transsibírsku magistrálu, a to len kvôli tomu, že to bola ich úniková cesta do republiky.

V Irkutsku zmiešaný revolučný výbor z boľševikov a eserov nechal zamínovať tunely pri Bajkale a požadoval vydanie Kolčaka, ktorého mali légie chrániť. Tie ho a zvyšok cárskeho pokladu pod vidinou zhateného odchodu do vlasti vydali.

Československé vojsko na Rusi (légie) boli ozbrojenou vojenskou zložkou, ktorá od čeljabinského zjazdu légií v máji 1918 nebola bojaschopná, pretože rozkazy muselo vždy schváliť mužstvo, ale dokázalo udržať v rôznych obdobiach rôzne úseky Transsibírskej magistrály pre možný presun inváznych jednotiek spojencov z Vladivostoku. Hlavným prínosom ruských légií pre Čechov bolo drancovanie Sibíri, odcudzenie časti cárskeho pokladu a vytvorenie hrdinskej legendy o bojujúcich Čechoch na správnej strane. Podrobnosti presahujú rámec tohto rozhovoru.

Karol Jerguš