Cesta bojovníka: Ludvík Svoboda, aký bol v skutočnosti
Medzinárodná online konferencia Ludvík Svoboda – cesta bojovníka, venovaná 125. výročiu jeho narodenia, unikla pozornosti popredných médií. Nemožno povedať, že o postavu Slobodu nebol v posledných rokoch žiadny záujem. Ale tento záujem je v jeho vlasti špecifický. Existuje zjavná túžba “prehodnotiť” úlohu v národných dejinách jedného z najslávnejších Čechov na svete, predstaviť ho ani nie tak ako vojvodcu, odvážneho generála, ktorý počas druhej svetovej vojny oslobodil svoju vlasť od nacistov, neskôr sa stal prezident krajiny. Ale skôr … kolaborant, zapadajúci do normalizácie, spolupracujúci s NKVD, ktorej údajne vydával legionárova.
A život Ludvíka Svobodu sa teraz javí ako “smutný príbeh legionára, komunistu, generála a prezidenta” prosovietskej orientácie, ktorý nechránil suverenitu svojej krajiny. A ako bol Ludvík Svoboda predstavený na medzinárodnej online konferencii v Prahe? Jedna z organizátorov akcie za spolok Občianske združenie pre európsku multikultúrnu spoločnosť , filmová producentka Renáta Svobodová , o tom hovorila pre agentúru Sputnik:
Organizácia konferencie bola podmienená dvoma udalosťami – 125. výročie narodenia Ludvíka Svobodu a 75. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne. Toto výročie určila aj samotná téma konferencie – Ludvík Svoboda – cesta vojaka . Konferencia bola venovaná vojnovej ceste Ludvíka Svobodu. Z vystúpenia bolo očividné, že Svoboda bol výnimočne odvážnym a statočným človekom, ktorý sa na všetkých frontoch, na ktorých musel bojovať, ukázal byť skutočným vojakom – rozhodným, odvážnym, disciplinovaným a zodpovedným. Je poľutovaniahodné, že táto časť jeho života je tak málo známa.
Sme radi, že konferencia prebehla v medzinárodnom formáte a že sa jej zúčastnili odborníci z Česka, Ruska a Bieloruska. Konferencia vyvolala veľký záujem verejnosti a online stream na Facebooku sledovalo zhruba dvetisíc ľudí. Pozoruhodné je tiež to, že pamiatku Ludvíka Svobodu a 1. československého armádneho zboru uchovávajú v Rusku, ako v meste Buzuluk, kde začala vojenská cesta 1. československého armádneho zboru, tak aj v Múzeu Víťazstva v Moskve. Možno nájsť aj ruských rekonštruktérov, ktorí obnovujú históriu 1. československého armádneho zboru a ctí jeho hrdinu.
Konferencia, ktorá sa konala vo formáte Zoom a bola vysielaná na stránke Nesmrteľný pluk – Slovenská republika na Facebooku, sa skladala z troch častí. Na úvod prehovorili k účastníkom a divákom moderátori – pravnuk generála Miroslava Klusáka a ruský bohemista Oleg Soloduchin, profesor Vysokej školy ekonomickej v Moskve. Detstvu Ludvíka Svobodu venovala svoje video starostka jeho rodnej dediny Hroznatín na Vysočine Jana Uchytilová. Rozprávala o skutočnostiach, ktoré sú málo známe mladšiu generáciu, napríklad to, že budúci slávny generál sníval o tom, že sa stane agronómom, ale po vypuknutí prvej svetovej vojny bol povolaný do rakúskej armády, potom padol do ruského zajatia a prihlásil sa do československých légií. Neskôr Ludvík Svoboda, už ako veliteľ roty a práporu, bojoval s oddielmi Červenej armády, získal bojové vyznamenanie Ruskej ríše.
Vlastimil Křišťan, kurátor Múzea československých légií a doktorand Ústavu českých dejín Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, hovoril o československých légiách a úlohe Slobodu v legionárskom hnutí. O úlohe Ludvíka Svobodu v osude Podkarpatskej Rusi prednášal Kirill Ševčenko, doktor historických vied, profesor minského oddelenia RSSU (Bielorusko). Druhá časť konferencie bola venovaná založeniu 1. československého armádneho zboru a úlohe Ludvíka Svobodu v 2. svetovej vojne. Ako sa po útoku nacistického Nemecka na ZSSR v r. 1941 Ľudovítovi Svobodovi podarilo získať povolenie vytvoriť v meste Buzuluk v ZSSR československé vojenské oddiely. V októbri 1944 vojaci 1. československého národného zboru spoločne so sovietskou armádou dobyli Dukliansky priesmyk a vstúpili na územie Československa, za ktorého oslobodenie bojovali až do konca vojny.
Riaditeľ Buzulukského regionálneho múzea, Sergej Kolyčev predstavil archívne materiály o tom, ako 1. československý armádny zbor vznikal. Česká historička Alena Flimelova a archivár Roman sterov, historik Národného archívu SR, hovorili o úlohe Ludvíka Svobodu pri prijímaní žien do 1. československého zboru a úlohe žien v vtedajších československých oddieloch. Profesor MGIMO Sergej Monin rozprával o prvom boji Prvého československého bataliónu. Natália Konevova, dcéra maršála I.S. Koneva, Čítala otcove spomienky na Ľudovíta Svobodu z knihy “Zápisky frontového veliteľa” a rozprávala príbeh priateľstva týchto dvoch mimoriadnych osobností.
Záverečným akordom konferencie boli videozáznamy z Českej republiky a Ruska, venované životu Ludvíka Svobodu. Vladislav Chaborov, vedúci oddelenia pre vedecké rekonštrukcie Národného múzea Republiky Tatarstanu, predstavil príbeh pušky, ktorú Ludvík Svoboda daroval generálovi Panfilovovi a ktorú toto múzeum uchováva. Predseda vojensko-historického klubu Vojak Sergej Tolstenko rozprával o práci ruských historikov a amatérskych záujemcov, o rekonštrukciu vojnových udalostí, na ktorých sa podieľal 1. československý armádny zbor. Konferenciu uzavrel krátky videoklip s historickou rekonštrukciou o tom, ako 1. československý armádny zbor prešiel štátnej hranice Československa 6. októbra 1944.
Raz Ludvík Svoboda predniesol slová , ktoré sa stali jeho životným krédom. Zazneli počas konferencie, na ktorej sme videli skutočný obraz úžasného človeka, hodného vďačnej spomienky potomkov:
“Nikdy som sa nechcel stať vojakom … Bohužiaľ som musel vydržať hrôzy vojenských katastrof dvoch svetových vojen, zničenie mnohých miest a dedín. Videl som veľa mŕtvych a zabitých. Vojna je strašná vo svojich hrôzach a nezmyselnosti. Nenávidím ju zo všetkého najviac.
Jana Petrova
