Hermann Göring: Interview spod šibenice
Nemecko, 5. február 2021 (AM) – Pokus Hermanna Wilhelma Göringa vyviniť sa cestou médií pred verejnosťou vyústil do zákazu komunikácie obvinených s médiami.
V prvej polovici decembra 1945 bola medzinárodná tlač znepokojená rozhovorom Hermanna Göringa, ktorý poskytol agentúre Associated Press (ďalej AP). Senzačný materiál uverejnili noviny Neue Zeitung, ktoré vychádzali v americkej okupačnej zóne. Potom ho uverejnili The New York Times a ďalšie listy. Ako sa tento rozhovor dostal do rúk novinárov a čím sa to pre súdených skončilo?
Pozornosť novinárov bola od začiatku procesu sústredená na „hlavného obvineného“. Novinári najväčšej americkej agentúry sa sústredili na získanie jeho rozhovoru. Určiť Göringovi termín stretnutia vo väzení nešlo – bolo to zakázané. A tak sa k nemu dostali cez advokáta Otta Stamera. Novinári Wes Gallagher a Ludwig “Louis” Lochner spracovali zoznam otázok, tie odovzdali Stamerovi a ten svojmu klientovi. Odpovede sa novinárom vrátili tou istou cestou.
Ako prvé, čo Göring odpovedal bolo, že zostáva stúpencom ideológie, kvôli ktorej sa ocitol na lavičke obžalovaných. „Opätovne by som podporil toho Führera , akým som ho poznal keď sme získali moc v Nemecku do svojich rúk.“ („Goering Restates Belief In Nazism“, The New York Times Vol. XCV, No. 32,089 2. 12. 1945)
„Ako bývalý predstaviteľ vládneho systému, vytvoreného Adolfom Hitlerom, som pripravený postaviť sa pred súd. Stále sa považujem za verného prívrženca svojho vodcu. Bol som jeho stúpencom a žiakom.“ (Z rozhovoru Göringa pre Associated Press. Uverejnené v Le Monde 4. 12. 1945.)
Obvinený neprepásol šancu vyjadriť svoje pochybnosti o spravodlivosti súdu voči nemu. No tribunálu zložil aj poklonu:
„Úplne dôverujem členom súčasného tribunálu. Jeho predseda vedie diskusie najvzornejším spôsobom, predvádza objektivitu. (…) Podľa mňa by bolo omnoho spravodlivejšie urobiť tribunál naozaj medzinárodným, do ktorého by boli zapojení predstavitelia tak neutrálnych, ako aj porazených štátov. Keďže sa však súd rozhodol inak, musím sa s tým zmieriť.“ (Z rozhovoru Göringa pre Associated Press. Uverejnené v Le Monde 4. 12. 1945.)
Göring využil príležitosť, aby sa pokúsil o svoje ospravedlnenie:
„Množstvo svedkov by mohlo potvrdiť, že som robil všetko, čo bolo v mojich silách, aby som zabránil rozpútaniu tohto konfliktu. (…) Neželal som si, ani som nenapomáhal príprave agresívnej vojny.“ (Z rozhovoru Göringa pre Associated Press. Uverejnené v Le Monde 4. 12. 1945.)
Sovietska tlač vybuchla od rozhorčenia. Tento pohlavár hitlerovskej bandy s cynickou drzosťou vychvaľuje fašizmus a hitlerovský režim. (TASS 12. 12. 1945, Izvestia č. 292, 14. 12. 1945.)
„A toto bolo uverejnené v novinách po tom, ako boli na súde prečítané dokumenty, usvedčujúce Göringa a Keitela, vrátane všetkých ostatných, z najdrzejšieho a najpodlejšieho zachvátenia cudzích území, z odsadenia Rakúska, Československa, Poľska a ďalších štátov!“
(„Vlci v generálskych uniformách.“ Vsevolod Ivanov, Izvestia č. 290, 10. 12. 1945.)
„Nie je treba podrobne popísať obsah tohto písomného interview. Každý zdravo uvažujúci človek si vie ľahko predstaviť, čo môže predstaviteľovi tlače nahovoriť zlosyn, ktorý si chráni svoju kožu.“ (Konstantin Taradankin, Izvestia č. 292, 14. 12. 1945.)
Špeciálny dopisovateľ Izvestií Konstantin Taradankin sa kriticky vrhol na medzinárodných kolegov, ktorí uskutočnili toto interview. Uviedol, že „také novinárske triky sú nepochybne škodlivé“. Vo svojej správe zo 14. decembra 1945 vyjadril nádej, že podobné praktiky vyvolajú nepriaznivú reakciu zo strany tribunálu a v jeho ďalšom priebehu budú zastavené.
Taradankinové nádeje sa splnili, aj keď s neveľkým omeškaním. List The New York Times uverejnil výňatky z Göringovho interview pre AP ešte 2. decembra 1945. A 14. decembra Oddelenie bezpečnosti Medzinárodného vojnového tribunálu zakázalo advokátom byť sprostredkovateľmi medzi novinármi a obvinenými. V informačnom ústredí vystavili varovanie, podľa ktorého každý, kto získava akékoľvek životopisné údaje, politické alebo vedecké informácie pre tlač, prejavuje tým neúctu voči súdu.
Raňajšie zasadnutie 17. 12. 1945 sa začalo z oficiálneho vyhlásenia predsedu Geoffrey Lawrenceho o zákaze komunikácie obvinených s tlačou. Predseda tribunálu vyzval advokátov nezneužívať svoje kompetencie:
„Obhajoba (…) nesmie využívať možnosti, ktoré jej boli poskytnuté na slobodnú konzultáciu so svojimi klientmi, aby ich zneužívala na sprostredkovanie obžalovaných s tlačou. Obhajoba musí pristupovať s obrovskou zodpovednosťou voči ktorémukoľvek vyhláseniu, ktoré oni urobia.“
Vladimír Mikunda s využitím nuremberg.media
