Najviac ruských lietadiel. Ako Moskva pomohla Indii v posilnení vojenského letectva
India, 8. február 2021 (AM) – Indické vojenské letectvo je na štvrtom mieste na svete a ešte stále sa z 80% skladá z ruských lietadiel. V dejinách rusko-indickej vojenskej spolupráce bolo niekoľko nie moc vydarených rokov. Zmení sa situácia po nástupe Su-57?
V indickom Bengalúre skončila veľká medzinárodná letecká a kozmická výstava Aero India 2021, prvá v čase covidu-19 . Rusko a Indiu spája tradične spolupráca vo vojensko-technickej sfére. Takže ruská expozícia na výstave bola jednou z najväčších, vyše 200 modelov vojenskej techniky.
Stredom pozornosti bol model viacúčelového stíhacieho lietadla piatej generácie Su-57. Pripomeňme, že koncom roka 2020 bol ruskému letectvu dodaný prvý tento sériový stroj.
Návštevníci výstavy mali tiež možnosť prezrieť si stíhačky Su-35 a MiG-35D (existujú predbežné dohody o spoločnej výrobe tohto lietadla), vojenské transportné lietadlo Il-76MD-90A, a tiež tankovacie lietadlo na jeho základe Il-78m-90A. V Indii prezentovali tiež niekoľko modelov vrtuľníkov: ľahký viacúčelový Ka-226T, transportné útočné Mi-171S a Mi-17V-5, čo sú exportné verzie ruského vrtuľníka Mi-8AMTŠ, ďalej bojový prieskumný a útočný vrtuľník Ka-52, vrtuľník na rádiolokačný monitoring Ka-31 a útočný vrtuľník Mi-28NE Nočný lovec.
Prvýkrát bol prezentovaný perspektívny obrnený transportér K-16 a bojové vozidlo pechoty K-17 na perspektívnej kolesovej platforme Bumerang. Boli predstavené všetky hlavné exportné protilietadlové raketové systémy: S-400 Triumf (prvý systém má byť dodaný Indii do konca roka), Viking (exportná varianta systému Buk-M3), Buk-M2E, protilietadlový raketový a delový systém Pancir-S1. Boli tiež vystavené autá Tajfún K-63968, Tajfún K-53949 a obrnená sanitka LINZ.
Cez 70% zbraní a bojovej techniky indických ozbrojených síl bolo vyrobených v ZSSR a Rusku, vo vojenskom letectve dosahuje ich podiel 80%. Pripomeňme niekoľko výrazných okamihov v dejinách vojenskej spolupráce dvoch krajín.
Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia tvorili základ stíhacieho a útočného letectva indických ozbrojených síl legendárné lietadlá MiG-21 a Su-7B, ktoré sa zúčastnili všetkých konfliktov s Pakistanom. MiG-21 sa zrejme stal najmasovejším indickým nadzvukovým stíhacím lietadlom 20. storočia. A zrejme tiež najdlhšie fungujúcim – bol totiž vyradený z výzbroje až v roku 2019. Indii boli samozrejme dodané za celú túto dobu MiGy-21 niekoľkých generácií, tento letún bol v tejto krajine niekoľkokrát modernizovaný, a to vrátane účasti Izraela. Avšak, existuje 50 ročný svojrázny rekord a dôkaz veľkej dôvery, ktorú si ruské lietadlá zaslúžili v Indii.
V osemdesiatych rokoch bolo Indii dodaný trinásť na tú dobu najnovších prieskumných útočných nadzvukových lietadiel MiG-25RB, ktoré mala vo výzbroji asi 25 rokov ako hlavnú veľmi presnú útočnú silu o dolete až 1 000 kilometrov. Zachytenie MiG-25RB prostriedkami protivzdušnej obrany susedných krajín by bolo prakticky nemožné.
Milovníci vojenskej histórie si zrejme pamätajú, že je to lietadlo, ktoré v roku 1971 vykonávalo beztrestne lety nad Sinajským polostrovom okupovaným Izraelom, a ľahko sa vyhol izraelským stíhačkám McDonnell Douglas F-4 Phantom II. MiG-25RB tvoril základ operatívne taktických prieskumných a útočných leteckých systémov neskorého ZSSR. Tento stroj dostali svojho času len India, Bulharsko a Alžírsko.
Indii dodávali aj diaľkové protilodné lietadlá Tu-142 vyvinuté na základe strategických bombardérov Tu-95RC známych na Západe ako Bear. Prvý Tu-142 dostala India v roku 1988, a len 29. marca 2017 sa konala ceremónia vyradenia týchto strojov, ktoré zohrali obrovskú úlohu v zabezpečení obrany krajiny z mora. Dnes sa úlohy Tu-142 chopili modernizované a vybavené moderným radarovým a radiotechnickým zariadením protilodné lietadlá Il-38SD (so zameriavacím a navigačným systémom Sea Dragon). Tieto lietadlá, rovnako ako Tu-142, dostala India exkluzívne. Túto leteckú techniku totiž nepredával ani ZSSR, ani Rusko dokonca tým najlepšie osvedčeným partnerským štátom.
V roku 2010 dostala India z Ruska tri lietadlá pre diaľkový rádiolokačný monitoring a s diaľkovým ovládaním A-50EI. Tieto lietadlá nazývajú často AWACS (Airborne Warning and Control System). Je to modifikácia transportného lietadla Il-76, ktorý má na trupe “tanier” s radarovými anténami. V lietadle sú miesta pre operátorov, ktorí spracovávajú informácie z radarov a riadia úkony letectva, lodí a pozemných jednotiek počas istých operácií. Zvláštnosť A-50EI spočíva v tom, že na žiadosť Indie na neho boli inštalované najmodernejšie izraelské radary a zariadenia.
V roku 2013 dostalo indické vojenské námorníctvo do výzbroje lietadlovú loď Vikramaditya ruského projektu 11430. Leteckú jednotku tejto lode tvoria ruské stíhačky MiG-29K a MiG-29KUB. MiG-29 dodávali tiež civilnému letectvu. Na výstave Aero India 2021 boli, napríklad, oznámené plány Nového Dillí ohľadom nákupu dodatočných lietadiel všetkých týchto modifikácií.
Pred MiG-29 malo indické vojenské letectvo dlhé roky vo výzbroji lietadlá MiG-27M zmontované na licenciu v Indii a majúce indické meno Bahadur (Odvážny). Od polovice osemdesiatych rokov dostalo indické letectvo cez 200 útočných MiG-27M a MiG-23BN, ktoré majú podobné kapacity. Používali ich v Indii do roku 2019. Bola na nich zaškolená nejedna generácia indických letcov, ktorí neskôr získali moderný Su-30MKI, čo je variant stíhačky Su-30 vyvinutej špeciálne pre túto krajinu.
Tvoria Su-30MKI základ indického vojenského letectva?
Indické vojenské letectvo má vo výzbroji cez 240 týchto lietadiel, dnes prebiehajú rokovania o dodatočných dodávkach ešte dvanástich strojov. Sú montované podľa licencie v indických podnikoch, čo je pre Indiu tradičná prax pre dodávky zahraničnej vojenskej techniky. Su-30MKI vykonal prvý let v roku 1997, je vybavený na tú dobu najmodernejším palubným zariadením a zbraňami ako triedy vzduch-vzduch, tak vzduch-zem. Nové Dillí má v pláne urobiť z Su-30MKI nosiče leteckej varianty hypersonickej rusko-indickej okrídlenej rakety BrahMos s doletom minimálne 300 km.
Vojenská spolupráca Ruska a Indie zažila veľa závažných udalostí, avšak obdobie 2013-2018 sa dá označiť za krízové. Rusko prehralo niekoľko výberových konaní, a India nakúpila drahé americké a európske zbrane ako napríklad hliadkové protilodné lietadlá R-8 Poseidon, stíhačky Dassault Rafale, útočné vrtuľníky AH-64D Apache. Myslím, že príčin bolo niekoľko. Rozumná snaha Nového Dillí o diverzifikáciu zdrojov vojenských dodávok, posilnenie amerického vplyvu na Indiu kvôli stále väčším rozporom medzi Washingtonom a Pekingom, a tiež isté chyby z ruskej strany. India sa však dostala podľa výsledkov roku 2019 do trojky popredných partnerov RF vo vojenskej technickej spolupráci s objednávkami v sume vyše 15 miliárd dolárov. V rovnakom roku 2019 bol v Indii založený spoločný podnik s Ruskom, Indo-Russia Rifles, na výrobu automatov Kalašnikov AK-203 pre náboje 7,62 x 39 mm. Nové Dillí usiluje práve o spoločné projekty.
Potom ale vypukla pandémia, nastal rok 2021, a ruská technika je prezentovaná na výstave Aero India 2021. India je štvrtá krajina na svete podľa počtu vojenskej leteckej techniky, má napäté vzťahy s Čínou, preto sú pre ňu vždy aktuálne také veci ako moderné útočné vrtuľníky, transportné lietadlá a … stíhačky piatej generácie.
V lete 2019 v Rusku zaradili Indiu medzi štáti, ktoré môžu zvažovať nákup Su-57. Je známe, že Rusko a India plánovali spoločný vývoj exportnej verzie tohto letúna, ale v roku 2018 bol projekt pozastavený. Avšak, rok na to vyhlásil hlavný maršal indického vojenského letectva Birender Singh Dhanoa, že je ochotný vrátiť sa k otázke nákupu v Rusku Su-57, ale potom, čo ich prevezme do výzbroje ruská armáda. Koncom roka 2020 prevzalo ruské vojenské letectvo prvé sériové lietadlo Su-57. V roku 2021 sa plánuje vyrobiť päť ďalších kusov, a do roku 2028 potom 76 kusov.
Podľa článkov v časopise Aviation Week & Space Technology, predstavených na výstave Aero India 2021, sa má Ázijsko-tichomorský región stať jedným z najväčších dovozcov vojenskej leteckej techniky v období 2021-2030, z toho má najväčší podiel, asi 640, pripadnúť práve na Indiu.
Dmitrij Kornev