Aktuality, Letectvo,

Video: Prvé hliadkové lety stíhačiek MiG-31BM na súostroví Nová Zem

---

 

 

Ruská stíhačka MiG-31 a jej úloha v ruskom bojovom letectve

Vzdušné hranice Ruska chráni unikátne lietadlo MiG-31, ktoré je schopné likvidovať akékoľvek ciele – nepriateľské rakety, družice i lietadlá. Na vzniku lietadla sa podpísali dve príčiny, jednou boli americké strategické okrídlené rakety a druhou americký bombardér FB-111. Američania mohli zaútočiť cez Severný pól v malých výškach kopírujúc reliéf terénu, tak aby ich nezachytili sovietske družice. Na ruskom Severe existovala veľká diera v rádiolokačnej ochrane sovietskych hraníc.

 

 

Sovieti sa preto rozhodli chrániť vzdušný priestor Arktídy lietadlami, ktoré by boli schopné kontrolovať vzdušné priestranstvo v širokej sfére po celom diazapóne rôznych výšok. Takýmto lietadlom sa stal MiG-31, schopný likvidovať akékoľvek ciele, od pomalých strojov po stroje, ktoré dosahovali rýchlosť 5 Machov. Koncepcia lietadla uzrela svetlo sveta v 70. rokoch 20. storočia, za jeho vznikom stoja konštruktéri A.I.Mikojan, A.A.Čumačenko, G.E. Lozino-Lozinskij a K.K. Vasilčenko

 

 

 

MiG-31 koncepčne vychádza z MiG-25 a jeho posádku tvoria dvaja členovia – pilot a operátor, obaja sedia za sebou. Prvý prototyp lietadla MiG-31 vyletel 16.9.1975, 22.4.1976 sa začali skúšky, ktoré sa ukončili v septembri 1980, v roku 1981 sa lietadlá MiG-31 s raketami R-33 a RLS RP-31 stali súčasťou sovietskych leteckých síl.

 

video MiG-31 

 

Hneď ako sa sovietske MiG-31 objavili v sovietskej výzbroji, americké lietadlá Lockheed SR-71 a Boeing RC-135 veľmi rýchlo znížili intenzitu preletov v blízkosti sovietskych hraníc. Lietadlo má motory Solovjov D-30F6, ktoré umožňujú lietadlu dosahovať rýchlosť 3000 km za hodinu, motory sú vytvorené podľa vzoru sovietskeho Tu-134. Robustné lietadlo dokázalo fungovať aj v nehostinných podmienkach ruského ďalekého Severu.

 

 

Keď sa MiG-31 objavil, v kodifikácii NATO ho pomenovali Foxhound. Ruskí piloti prezývali lietadlo „lietajúci radar“ – pre jedinečné schopnosti palubného elektronického komplexu. Základom tohto komplexu je radarová stanica Zaslon, vybavená prvým fázovým anténnym poľom na svete. Rozdiel medzi PAR a klasickým radarom spočíva v tom, že vám umožňuje pohybovať lúčom pomocou stacionárnej antény, ako aj generovať požadovaný počet lúčov a sledovať niekoľko cieľov súčasne.

 

Radar lietadla MiG-31 (Zaslon) je schopný odhaliť 24 objektov vo vzdialenosti 320 kilometrov (tajné ciele vytvorené tajnou technológiou – viac ako 189 kilometrov) a súčasne zaútočiť na 8 z nich. Palubný počítač vyberie štyri najnebezpečnejšie ciele a nasmeruje na ne rakety s dlhým doletom. Pre ostatné pracujú rakety stredného a krátkeho dosahu, alebo sa ich súradnice prenášajú na stíhačky a protiraketové raketové systémy na zemi. „Zaslon“ funguje automaticky.

 

Počas testovania zorganizovali Sovieti skúšky pri ktorých desiatky sovietskych stíhacích a bombardovacích lietadiel útočili na ciele v oblasti Volgogradu. Štvorica MiG-31 nepripustila k útoku na ciele ani jedno lietadlo z útočiacej skupiny. Štvorica MiG-31 sa nachádzala v línii, lietadlá boli od seba vzdialené v 200 km vzdialenostiach, MiG-21 dodávali informácie vlastnej PVO a obranným letkám MiG-29. Štyri MiG-31 tak s prehľadom kontrolovali 800 km bojovú líniu, súčinnosť MiG-31, MiG-29 a PVO vytvorilo nepreniknuteľnú bariéru. MiG-31 však môžu pracovať aj autonómne v režime veliteľského centra, palubný počítač k tomu postačuje. V sovietskom letectve stíhacie letky MiG-31 mali štatút špeciálnych súčastí v zostave PVO.

 

Počas bojových operácii na Kaukaze MiG-31 kontrolovali spoločne s lietadlami rádioelektronického boja A-50 vzdušný priestor nad Čečenskom, žiadne cudzie lietadlá alebo vrtuľníky nedokázali do oblasti preniknúť a zásobovať teroristov. Od roku 2013 Rusi obnovili prácu nad projektom “Kontakt”, výsledkom je MiG-31, schopný likvidovať raketou družice vo výške 120 km. Projekt Kontakt Sovieti rozpracovali ešte v 80. rokoch 20. storočia. Navádzacia stanica na ciele sa nachádzala v Sary-Šagan (Kazachstan), ktorá dodávala všetky potrebné koordináty cieľov lietadlám MiG-31. Podľa sovietskych tvrdení Kontakt dokázal už v 80. rokoch zlikvidovať na orbitálnej dráhe 24 cieľov.

Američania nemajú adekvátneho konkurenta voči MiG-31. Technické parametere MiG-31 stáli aj za ukončením amerického projektu SR-71 Blackbird. V stratosfére sú momentálne Američania schopní nasadiť len svoje drony RQ-4 Global Hawk, ktoré Američania využívajú pri rozviedke, hoci dron dokáže niesť aj rakety. Problémom RQ-4 Global Hawk však je to, že aj keď dokáže lietať v tej istej výške ako MiG-31, v ostatných parametroch výrazne zaostáva. Dron RQ-4 Global Hawk Američania použili aj pri rozviedke nad Krymom a Donbasom či pri incidente v Kerčskom prielive.

 

Čínsky portál SOHU venoval pozornosť aj posledným ruským skúškam MiG-31 v bojovom nasadení. Ruské stíhačky MiG-31BM patriace do zostavy Tichooceánskej ruskej flotily vyplnili bojové úlohy v stratosfére pri likvidácii vysokorýchlostných cieľov. Ruskí piloti operovali vo výške 20 km a v rýchlosti 2500 km/h. Podľa portálu SOHU tieto skúšky patria do prípravy ruských stíhacích pilotov MiG-31BM v boji proti raketám krátkeho a stredného doletu, ktoré môžu Američania použiť proti Rusku.

SOHU uvádza, že MiG-31 predstavuje modernizovanú verziu MiG-25. MiG-31 má k dispozícii rakety R-33 a rakety R-37, lietadlo dokáže operovať aj vo výške 24 tisíc metrov. MiG-31 nie je určený na boj v malých výškach a Rusi ho vyzbrojili nadzvukovými raketami Kindžal. Číňania na záver skonštatovali, že Rusi a Číňania predbehli Američanov vo vývoji nadzvukových rakiet.

 

Ruské MiG-31BM je modernizovaná verzia MiG-31. Verzia MiG-31BM môže byť vyzbrojená raketami CH-31P, CH-25MP a Ch-25MPU (po 6 kusov), protilodnými UR CH-31A (6 kusov), raketami vzduch-zem CH-29T a CH-59 (3 kusy) alebo CH-59M (dva kusy). Takisto MiG-31BM môže niesť 6 navádzaných leteckých bômb KAB-1500 a 8 KAB-500 s laserovým navádzaním. Od roku 2018 je lietadlo vyzbrojované nadzvukovými raketami Kindžal (MiG-31K). Maximálna nosnosť MiG-31BM je 9000 kg. Rusi vytvorili aj exportnú verziu MiG-31FE, ktorá je kompatibilná so západnými zbraňovými systémami.

MiG-31 so 4 raketami dosiahne priemernú vzdialenosť približne 2400 km za 2 a pol hodiny. V roku 2013 posádky 14. ruskej leteckej armády ustanovili na lietadle MiG-31BM rekord, lietadlá počas misie zotrvali vo vzdušnom priestore 7 hodín a 4 minúty, lietadlá preleteli 8000 km a vo vzduchu 3x tankovali. MiG-31BM mali aj niekoľko leteckých nehôd, ktoré však neznížili ich význam pre ruské letecké sily.

 

Existuje niekoľko základných verzií lietadla MiG-31

MiG-31B    – sériová modifikácia MiG-31, umožňuje tankovať vo vzduchu, do výzbroje sa dostala v roku 1990
MiG-31BS   – modernizovaná verzia MiG-31B, bez možnosti tankovať vo vzduchu
MiG-31BSM  – Modernizovaná verzia MiG31BS z roku 2014, bez možnosti tankovať vo vzduchu
MiG-31BM   – modernizovaná verzia MiG31B, Rusi rátajú so 60 modernizovanými MiG-31BM. Nové zbrane a radar, ktorý umožňuje identifikáciu cieľov do 320 km a sleduje naraz 10 vzdušných cieľov

MiG-31D    – Experimentálma modifikácia pre rakety 79M6 Kontakt. Sériovo sa nevyrába
MiG-31DZ   – verzia umožňujúca tankovať vo vzduchu
MiG-31I    – Veria Išim. Lietadlo je určené ako nosič pre štart malých kozmických družíc (120 až 160 kg), ktoré lietajú na orbite vo výškach 300 až 600 km.

MiG-31K    – verzia vyzbrojená raketami Kindžal
MiG-31LL   – lietajúce letecké laboratórium v Žukovskom
MiG-31M    – modernizovaná verzia z roku 1993, sériovo sa už nevyrába
MiG-31F    – viacúčelová bojová stíhačka, schopná útočiť aj na pozemné ciele, projekt nového lietadla
MiG-31FE   – exportná varianta MiG-31BM s možnosťou používať zbraňové systémy západných krajín. Sériovo sa nevyrába
MiG-31E    – exportná varianta MiG-31BM s upravenou palubnou elektronikou. Sériovo sa nevyrába.

Karol Jerguš

 

Zdieľajte článok