Originálna kópia: Prečo sa ruská pištoľ TT tak podobá americkému Coltu?

V druhej polovici 20. rokov 20. storočia bolo rozhodnuté nahradiť v Červenej armáde zastaraný revolver Nagant vz. 1895 – jeho rýchlosť streľby a palebná sila už nestačili. Projektovanie novej pištole s lepšími bojovými charakteristikami bolo zverené známemu ruskému zbrojárovi Fjodorovi Tokarevovi.

Prvé prototypy boli vyrobené do roku 1930. V tej dobe bola vojakom dodaná prvá várka nádejných zbraní. Po niekoľkých rokoch armádnych skúšok a po určitom dopracovaní bola do výzbroje zaradená 7,62 milimetrová samo nabíjacia pištoľ vzor 1933 “známa ako TT (Tulská, Tokarevová).

Tokarev vytvoril silnú, spoľahlivú, jednoduchú a lacnú zbraň. V jej konštrukcii bolo pravdaže veľa vypožičaných riešení. Rovnako ako pri Colte od amerického zbrojára Johna Browninga bola automatika založená na energii spätného rázu za krátkeho záklzu hlavne. Zatváranie sa uskutočňuje presadením vo zvislej rovine pomocou kývavej závory. Rovnako ako pri Browningu má TT kohút pohybujúci sa pozdĺžne.

“Tokarev bol do značnej miery samoukom,” vysvetľuje odborník pre pechotné zbrane Maxim Popenker.

“Vychádzal z konštrukcie Johna Browninga. TT sa nesporne podobá Coltu vz. 1903 a jeho konštrukcia v mnohom opakuje Colt vz. 1911. Avšak prevažná väčšina moderných pištolí kopíruje tak či onak pištoľ Browning. Američan bol predsa priekopníkom, našiel optimálne riešenia, ktoré sú doteraz aktuálne. ”

Pri vytvorení zbrane nie je potrebné “vynaliezať koleso”. Hlavnou úlohou konštruktéra je prevziať overené schémy a skĺbiť ich tým najlepším spôsobom, “dodal odborník.

Tokarev použil nesporne aj originálne riešenia. Napríklad prvýkrát vo svete bola v pištoli TT spúšť celá uložená v jednotnom kontajneri, ktorý sa dal vybrať. Ďalšou zvláštnosťou je, že nemá poistku. Aby sa mohla pištoľ dať do puzdra, bolo nutné nastaviť kohút do poistnej polohy. Bol to samozrejme nedostatok – dosť často dochádzalo k samovoľným výstrelom, najmä pri páde zbrane. Ďalšími zápormi boli nedostatočný objem zásobníka (iba 8 nábojov) a jeho zlé zabezpečenie. A tiež to, že TT bol účinný len na malú vzdialenosť .

“TT bola optimalizovaná pre výrobu v závodoch, ktoré vtedy existovali,” hovorí Popenker. “Na onú ​​dobu bola táto pištoľ dosť dobrou zbraňou pre boj na malú vzdialenosť. Dnes, ale nesporne zastarala. A mimochodom to, že nemala poistku, nebolo akousi chybou Tokareva, ale požiadavkou objednávateľa. Podľa legendy na tom trval Vorošilov, ktorý pritom vychádzal z vlastných skúseností. Rukoväť TT nie je veľmi pohodlná – jej tvar sa vyberal s ohľadom na zlacnenie masovej výroby “.

Taktiež kaliber 7,62, skoro rovnaký ako pri pištoli Mauser (7,63) bol zvolený kvôli optimalizácii a unifikácii. Tomuto náboju dali prednosť pred 9mm Luger.

“Munícia luger mala väčší zadržiavajúci účinok”, upresňuje Popenker. “Mauser ale mal v podstate rovnaký kaliber, ako aj revolver Nagant a Mosinova puška. A teda aj hlavne pre novu pištoľ sa dali vyrábať na už existujúcom zariadení a nestavať dodatočné dielne pre výrobu deväťmilimetrovej zbrane “.

TT mal “bojový krst” v bojoch pri Chalchyn gole a na jazere Chasan koncom 30. rokov. Sovietski vojaci tieto pištole užívali tiež v čase zimnej vojny s Fínskom. Avšak naozaj masovou sebaobrannou zbraňou sa stala v rokoch druhej svetovej vojny.

Je rovnakým symbolom víťazstva, ako tank T-34, samopal PPŠ a bojové lietadlo Il-2. S pištoľou TT bojovali dôstojníci všetkých druhov vojsk – pešiaci, tankisti, delostrelci a letci. Jednoduchosť a lacnosť konštrukcie umožnili za vojny vyrobiť vyše 800 tisíc pištolí TT.

Po roku 1945 slúžili TT nielen v armáde, ale aj v právnych orgánoch. Aj keď pre policajtov nebola táto zbraň celkom vhodná kvôli príliš silnému náboju. Guľka mohla preraziť telo zločinca a zasiahnuť napríklad okoloidúceho. Polícia potrebovala kompaktnejšiu zbraň s nábojom skôr zabezpečujúcim zadržanie, a nie priebojného rázu.

S prijatím samopalu Kalašnikova do výzbroje  už nepotrebovala tak silnú pištoľ ani armáda. Preto od roku 1951 začala do armády, právnych orgánov a špeciálnych služieb prichádzať deväťmilimetrová pištoľ Makarov. Bola bezpečnejšia, lacnejšia a pre výrobu jednoduchšia.

Výroba pištolí TT bola zastavená v roku 1952. Celkovo bolo v ZSSR vyrobených cez 1,7 miliónov kusov tejto zbrane. Ako osobná zbraň sa užívala v ozbrojených silách ešte asi desať rokov, a v polícii – až do polovice 70. rokov.

TT bola veľmi populárna aj v zahraničí, a v niektorých krajinách v postsovietskom priestore je doteraz vo výzbroji silových štruktúr. Okrem toho, jej kópie vyrábané na licenciu v Maďarsku, Rumunsku, Číne a iných krajinách sa predávali vo veľkých počtoch po celom svete.

Nikolaj Protopopov