Aktuality, História,

Peter Švec: Prázdnota a skutočnosť. Starodávna múdrosť od Sun-Tzu

---

 

V piatej kapitole Sun-Tzu pokračoval v podávaní dôkazov o správnosti manévrového prístupu k vedeniu vojnových operácií, pričom začína dôkazom potreby jednotných a jasných signálov na velenie vojskám, čo sa od jeho čias zásadne nezmenilo. Napokon, dosaďme si za ním používané pojmy nám známe termíny, ako napr. povely, heslá, formalizované dokumenty, štandardné operačné postupy, atď.

 

Ilustráciou pôsobenia normálnych a výnimočných síl neskôr potvrdili mnohé vojny. Aj dnes platí, že múdry veliteľ nevyčerpá svoje tromfy, to znamená najlepšie pripravené sily hneď na začiatku vojny, ale necháva si ich v zálohe tak, aby mohli v rozhodujúcom čase a na rozhodujúcom mieste prispieť ku konečnému víťazstvu. Inými slovami, veliteľ sa nemôže správať ako hazardný hráč.

 

Sun-Tzu rozvíja myšlienky z predchádzajúcej kapitoly o dôležitosti momentu prekvapenia, zachovania iniciatívy a správneho časovania v boji, nepriamo znovu potvrdzuje zákon ekonómie síl. Ukazuje podstatu klamania vo vojne a nevyhnutnosť hodnovernosti klamných operácií ako aj to, že veliteľ musí mať schopnosť vcítiť sa do spôsobu myslenia nepriateľa, teda mať schopnosť, ktorú dnes nazývame civilne empatia, po vojensky pochopenie myslenia protivníka. Geniálna a výstižná je myšlienka o tom, že víťazstvo závisí najmä od schopností veliteľa a nie od chrabrosti podriadených.

 

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Šiesta kapitola

PRÁZDNOTA A SKUTOČNOSŤ

Všeobecne platí, že tomu, kto obsadí bojové pole prvý a vyčkáva na nepriateľa, je ľahko a ten, kto prichádza na scénu neskôr a náhli sa do boja, je unavený. A preto tí, ktorí sú ostrieľaní v boji, dostanú nepriateľa na bojové pole a nedovolia, aby ich tam dostal nepriateľ. Ten, kto umožní nepriateľovi uskutočniť jeho predstavu, mu poskytuje určitú výhodu. Ten, kto je schopný ho zastaviť, robí tak tým, že mu v tom zabráni.

 

Čiže, ak je nepriateľ oddýchnutý, buď schopný ho unaviť, svižne sa pohybuj v smere, kde si najmenej očakávaný. To, že môžeš pochodovať tisíc „li“ bez únavy je preto, že postupuješ tadiaľ, kde nie je nepriateľ.

 

Na to, aby si si poistil dobytie toho, na čo útočíš, útoč na miesto, ktoré nepriateľ nebráni, alebo nemôže brániť. Na to, aby si si udržal to, čo brániš, bráň miesto, na ktoré sa nepriateľ obáva, alebo nemôže útočiť.

 

Čiže proti tým, ktorí sú ostrieľaní v útočení, nepriateľ nevie kde brániť a proti odborníkom v obrane nepriateľ nevie, kam útočiť. Aké je to dôvtipné a samozrejmé, že odborník nezanecháva stopy. Aké je to božsky záhadné, že je nepočuteľný. On je potom strojcom osudu nepriateľa. Ak využíva slabiny nepriateľa, potom jeho útoku nemožno odolať. Ak ustupuje a pohybuje sa svižne, potom ho nemožno prekvapiť.

 

Keď si želám boj, tak môj nepriateľ, hoc aj chránený vysokými múrmi a hlbokými priekopami, nemá inú možnosť, len sa zapojiť do boja, pretože ja útočím na pozíciu, ktorú on musí uvoľniť. Ak si želám vyhnúť sa bitke, môžem sa brániť jednoducho nakreslením čiary na zemi, nepriateľ nebude na mňa schopný zaútočiť, pretože ho odvrátim od toho, aby útočil tam, kam on chce.

 

Ak som schopný určiť východiskové podmienky nepriateľa a zároveň zakryť vlastné, potom ja môžem svoje sily sústrediť, zatiaľ čo on musí byť rozdelený. Ak sa ja sústredím, zatiaľ čo on sa rozdelí, ja môžem použiť celú svoju silu na útok proti zlomku jeho sily. Ja budem mať preto prevahu v počte. Ak som teda schopný použiť veľa na útok proti málu vo vyčlenenom bode, potom tí, s ktorými mám do činenia, sa dostanú do nevyriešiteľných problémov.

 

Nepriateľ sa nesmie dozvedieť, kde mám v úmysle zasadiť boj, ale musí byť v pohotovosti na viacerých miestach. Keď je takto pripravený, potom vojsk, proti ktorým musím bojovať, bude málo. Pretože ak je pripravený na čele, jeho tylo bude slabé a ak je silný v tyle, jeho čelo bude krehké. Ak posilní ľavý bok, pravý bude zraniteľný a ak posilní pravý bok, na ľavom zostane málo vojska. A ak pošle vojská všade, potom bude všade slabý.

 

Slabosť v počtoch pochádza z ochrany proti možným útokom. Numerická sila pochádza z toho, že nútim nepriateľa robiť takéto prípravy proti nám. Ak vieš, kde a kedy sa uskutoční boj, tvoje vojská môžu pochodovať tisíc „li“ a stretnúť sa na poli. Ale ak nepoznáš ani bojové pole, ani deň bitky, ľavé krídlo sa nebude schopné pridať k pravému a naopak, čelo nebude schopné podporiť zadný voj a naopak. Čo je potom veľa, ak si rozdelený niekoľkými desiatkami, alebo hoci len zopár „li“? Aj keď predpokladám veľký počet nepriateľských vojsk, aký je úžitok z takejto prevahy v súvislosti s výsledkom vojny? Ibaže hovorím, že aj tak je možné dosiahnuť víťazstvo, pretože aj keď je nepriateľ silnejší, môžem mu zabrániť v zasadení.

 

Analyzuj preto plány nepriateľa tak, aby si spoznal tak jeho slabiny, ako aj silné stránky. Provokuj ho, aby si si potvrdil jeho zostavu na presune. Podvádzaj ho, aby si odhalil jeho východiská a zistil jeho polohu. Zasadzuj klamné útoky, aby si sa dozvedel, kde má prebytok sily a kde mu chýba.

 

Pre rozmiestnenie vlastných vojsk je rozhodujúce, aby si ich zamaskoval bez možnosti odhalenia bojovej zostavy. Potom ani vyzvedači, ktorí preniknú najhlbšie, nemôžu vyzvedať a ani najmúdrejší človek nemôže proti tebe snovať plány. Práve na základe situácie sa vytvárajú plány na víťazstvo, ale jednoduchí ľudia to nemôžu pochopiť. Hoci zjavné záležitosti môže vidieť každý, nikto nemôže pochopiť ako sa dosiahlo víťazstvo. Čiže, keď si dosiahol víťazstvo, neopakuj taktiku. Na situáciu je možné reagovať nekonečným množstvom spôsobov.

 

Armádu možno prirovnať k vode, pretože tak, ako sa prúdiaca voda vyhýba vyvýšeninám a ponáhľa sa do nížin, tak sa má armáda vyhýbať sile a udierať do slabiny. A ako voda tvaruje svoj prúd v súlade s terénom, tak aj armáda dosahuje víťazstvo v súlade so situáciou nepriateľa. Tak, ako voda nemá stály tvar, ani vo vojne nie sú ustálené podmienky. Čiže vynikajúci je ten, kto je schopný dosahovať víťazstvo úpravou svojej taktiky v súlade so situáciou nepriateľa. Z piatich zložiek (voda, oheň, kov, drevo, zem) ani jedna nie je vždy prevažujúca. Zo štyroch ročných období žiadne netrvá večne, niektoré dni sú dlhé, iné krátke a z mesiaca pribúda aj ubúda. To je tiež zákon používania vojsk.

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj domácich.

Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v.

Zdieľajte článok