MiG-25 verzus F/A-18 – história vzdušného boja z operácie Púštna búrka
Informácie o prvom vzdušnom súboji v prvý deň operácie Púštna búrka sú známe pomerne dobre, a toto je príbeh, ako ho zachytili svedkovia udalosti.
Koniec leta v roku 1990, Jacksonville, štát Florida. Námorníci a piloti bojových lietadiel sa pripravujú na misiu na Blízkom východe, kde v tom čase iracká armáda prepadla Kuvajt. O krátky čas zaplnili Červené more lode amerického námorníctva, medzi nimi aj lietadlová loď USS Saratoga z námornej základne Mayport.
Na palube lietadlovej lode sú pripravené ku vzletu stíhacie lietadlá F/A-18 Hornet z útočnej stíhacej letky VFA-81 „Sunliners”. Členom tejto letky je aj poručík vojenského námorníctva Michael Scott Speicher, prezývaný „Spike”, v civile učiteľ v nedeľnej škole v Orange Parku v USA.
16. januára ráno pred 9:00 sú už mladí piloti hore a pripravení na nadchádzajúce boje. Lietadlá ešte nevzlietli, útok je totiž naplánovaný až na druhú hodinu po polnoci, 17. januára, takže piloti si môžu oddýchnuť a ešte raz skontrolovať svoje stroje. Aj pre Speichera a jeho spolubývajúceho v kajute, poručíka Tonyho Albana, to bola príležitosť trochu sa ešte prespať.
„Speicher a ja sme sa vrátili do svojej kajuty, že si ešte trochu pospíme, ale už sme to nedokázali” – hovorí vo svojich spomienkach Tony Albano.
Pre mnohých pilotov, vrátane Scotta Speichera, to malo byť po prvýkrát, čo sa zúčastnia reálneho boja, hoci mali za sebou roky výcviku. Vo vzduchu bola cítiť nervozita. „Na nikoho z našej letky sa dovtedy skutočne nestrieľalo” – spomína si Barry Hull, prezývaný „Skull” (lebka).
Pred touto prvou misiou sa veliaci dôstojník lietadlovej lode, kapitán Joseph Mobley krátko prihovoril k pilotom. Porozprával im o svojich bojových skúsenostiach, o nervozite pred akciou, nespavosti a iných poruchách. Pilotom spomenul aj päť rokov, ktoré strávil vo vietnamskom zajatí, po tom ako bolo jeho lietadlo Grumman A-6 Intruder zostrelené.
Lietadlá F/A-18 Hornet stáli približne 40 miliónov amerických dolárov, boli schopné dosiahnuť rýchlosť až 1900 km/h, viesť vzdušný boj a uskutočňovať útoky na pozemné ciele, pričom mohli niesť až 6000 kg výzbroje.
„Hneď ako som vzlietol, strach zmizol. Musel som sa plne sústrediť na bojovú misiu a spomenúť si na všetko, čo som sa učil” – spomína ďalej Tony Albano.
Po doplnení paliva zo vzdušného tankera som pokračoval v krúžení okolo lietadlovej lode, čakajúc na ostatných. Sledoval som lietadlo, ktoré doplnilo palivo pred vzletom a v tej chvíli som si uvedomil vážnosť toho, čo sa práve dialo. Bolo to lietadlo Speichera, vtedy som ho videl posledný krát.
„Spike bol jeden z tých, čo chceli byť na tejto misii. Boli chalani, ktorí na túto misiu nechceli letieť, pretože mali strach. Speicher však presvedčil kapitána, aby ho zaradil do tejto prvej misie a pripojil sa tak k ďalším 400 lietadlám, ktoré sa zúčastnili misie v ten deň” – spomínal na udalosti z toho dňa poručík Hull.
Lietadlá vzlietli a vyrovnali kurz smer Bagdad. Vpredu leteli bombardéry B-52, ktoré zasypali povrch zeme bombami. Všetko, čo piloti lietadiel F/A-18 v noci videli, boli výbuchy bômb na zemi a svetelné stopy vystrelených rakiet zem-vzduch protivzdušnej obrany.
Úlohou letky VFA-81 bolo vyradiť z prevádzky jednu z batérií PVO v západnej časti Bagdadu. Po splnení úlohy sa lietadlá otočili a smerovali späť k lietadlovej lodi. Veliteľ letky začal cez rádio kontaktovať každého jedného pilota. „Počul som, ako sú preverovaní všetci moji kolegovia z letky, nič som však nepočul o Spikeovi. Vtedy som ho cez rádio začal volať aj ja, odpoveď však neprišla žiadna. V tom čase sa ostatní rozhodli, že to bol problém so spojením, že prešiel na iný kanál a že je s ním všetko v poriadku” – povedal Tony Albano.
Ako neskôr informovala CIA, Speicherova stíhačka bola zostrelená irackým MiGom-25 pomocou rakety s poloaktívnym navádzaním Bisnovat R-40. Lietadlo sa vo vzduchu rozpadlo na dve časti a pracovníci agentúry predpokladali, že sa pilot ešte stihol katapultovať.
Americký pilot však napokon útok lietadla MiG-25 neprežil, jeho telo našli neskôr beduíni a pochovali ho v púšti. Až v roku 1993, boli v púšti nájdené trosky lietadla a tiež Speicherovo telo. Po exhumácii v roku 2009 bol poručík vojenského námorníctva USA Michael Scott Speicher pochovaný na vojenskom cintoríne v Jacksonville.
„Vrátili sme sa na lietadlovú loď, prešiel nejaký čas a my sme pochopili, že Speicher sa už nevráti. Hovoril som o Spikeovi s dôstojníkom pre výzbroj a on si priložil počas odpovede prst na ústa a požiadal ma, aby som nehovoril príliš nahlas. Nechcel, aby sa táto zlá správa rozšírila medzi ostatnými na letovej palube” – povedal T. Albano.
Ešte v ten istý deň minister obrany Dick Cheney oficiálne oznámil smrť pilota. Oznámenie o smrti pilota bolo vykonané veľmi rýchlo, v tom čase ešte ani nedošlo k pátracej akcii, samozrejme to vyvolalo veľa diskusií. Napokon armádne velenie zmenilo operačné postupy a od toho momentu boli povinní garantovať, že zostrelení piloti budú nájdení, bez ohľadu na ich stav.
Nálada na palube lietadlovej lode USS Saratoga sa zmenila s mierou ponorenia do krutej reality vojny. Katolícka omša, ktorá bola slávená za mŕtvych niekoľkokrát počas týždňa, sa začala sláviť už nie za niekoľkých mŕtvych, ale za stovky.
V ten deň bol zostrelený aj Grumman A-6E Intruder zo stavu lietadlovej lode USS Saratoga, posádka sa síce stihla katapultovať, padla však do zajatia. Na zemi boli nájdení a zajatí irackou armádou. Po troch mesiacoch v zajatí boli napokon oslobodení.
„Museli ste to jednoducho vyhodiť z hlavy a ďalej si robiť svoju prácu. Toto je totiž jedna „nákladových položiek” vojny” – okomentoval situáciu v Iraku John R. Leenhouts, veliteľ letky VA-72 útočných lietadiel A-7E Corsair II z lietadlovej lode CV-67 USS John F. Kennedy.
Predpokladá sa, že stíhačka F/A-18 poručíka Speichera bola jedinou potvrdenou americkou stratou pripisovanou irackým stíhacím lietadlám MiG-25. Pilotom úspešného MiGu-25PDS bol poručík z 84. letky Irackých vzdušných síl Zuhair Daúd. Zuhair Daúd sa však v Iraku napokon nestal hrdinom, naopak, stal sa terčom represií a prenasledovania, viac o tom v niektorom ďalšom článku.
Hoci americká strana tento fakt odmieta potvrdiť, podľa irackých prameňov bol ešte jeden MiG-25 úspešný v boji s Američanmi. 19. januára 1991 mal zostreliť Džamil Sajhúd (Jameel Sayhood) na svojom lietadle MiG-25 americké ťažké stíhacie lietadlo F-15.
Františék Kysucký
