Raketa 300M. Tromf ruského Su-57 v psej bitke s nepriateľom

Magazín The Drive upozornil na začiatku februára na publikáciu v časopise vydávanom ruskou konštrukčnou kanceláriou Vympel, ktorá nesie meno I.I. Toropova. Je to jedna v popredných ruských konštrukčných kancelárií na vývoj leteckých zbraní. Ide o príspevok venovaný výrobku 300M.

“Rusko vyvíja prvýkrát po skončení studenej vojny absolútne novú raketu vzduch-vzduch kratšieho doletu,” píše The Drive.

Čo je to teda za raketu a aké miesto obsadila vo výzbroji moderných lietadiel ? Informácií máme málo. Ide o to, že rakety triedy vzduch-vzduch majú veľký exportný potenciál. Export je zase veľmi citlivý na únik informácií. Avšak si môžeme predstaviť istý obraz “výrobku 300M” podľa jeho základného projektu K-30.

V roku 1984 boli na tú dobu najnovšie sovietske lietadlá MiG-29 a Su-27 vyzbrojené raketou R-73. Už za dva roky začala konštrukčná kancelária Vympel prácu na jej zdokonalenie do podoby rakety kratšieho doletu K-30. Hlavnými zvláštnosťami novej rakety mali byť minimálne rozmery, nová samonavádzacia hlavica a unikátny riadiaci systém. Hlavnou sférou použitia mal byť letecký boj zblízka s chytrými manévrami.

Ide o to, že v rokoch 1980-1990 bola vyvinutá koncepcia leteckého boja zblízka za účasti lietadiel s modernými riadiacimi systémami, špecifickou aerodynamikou a novými motormi. Objavili sa lietadlá ako MiG-29 a Su-27, začali skúšky Su-36 s motormi s meniteľným vektorom ťahu, amerického F-22, európskych Dassault Rafale a Eurofighter Typhoon. Tieto lietadlá dokážu veľmi energicky manévrovať, aby sa vyhli vypusteným raketám. Raketa použitá v takomto boji má byť schopná manévrovania a má mať presný automatický zameriavač.

K-30 mala byť prvá sovietska raketa bez krídla, manévre sa mali konať s pomocou výškových kormidiel a vďaka riadeniu vektora ťahu raketového motora. Mala byť jedným z hlavných argumentov stíhačky v “psej bitke” (ako hovorili ešte z čias prvej svetovej vojny leteckému boji zblízka).

Toto ale nie je všetko. Táto silná malá raketa má vykonávať úlohu protiraketovej obrany stíhačky. Rakety, ktoré odpálil nepriateľ na stíhačku, môžu byť objavené jej radarmi, a keď obranný systém zareaguje rýchlo, budú zasiahnuté raketami K-30. Zvlášť sa to týka striel vzduch-vzduch veľkého doletu, ako sú americké AIM-120 AMRAAM. Sú nepochybne dobré, ale pokiaľ ide o manévrovanie, veľmi zaostávajú za raketami pre boj zblízka a nemajú (prinajmenšom zatiaľ) systémy na prekonanie protiraketovej obrany ako ich starší balističkí príbuzní.

Čo je teda K-30, kde je? Bola zrejme nakreslená koncom osemdesiatych alebo začiatkom deväťdesiatych rokov a potom odložená na neurčito. Na internete sa dajú nájsť predpokladané náčrty tejto rakety a fotografie makety ukrajinskej rakety 611, ktorá má zrejme isté spoločné črty s raketou K-30.

Medzi rokmi 2000 až 2009 bola práca na projekte obnovená. Prichádzali veľmi protichodné správy, vraj mala byť ukončená v roku 2013, avšak po roku 2014 bola spolupráca s Ukrajinou, ktorá sa zúčastnila vývoja, zastavená, žiadne správy o K-30 neboli, ale koncom roka 2020 sa v časopise raketovej konštrukčnej kancelárie Vympel objavila spomienka na “prácu na perspektívnom výrobku 300M”. Pripomenieme, že “výrobok 300” je druhý názov K-30. Písmeno M znamená modernizovaný.

Prečo by sme mali staviť na túto raketu? Po vyzbrojení ruského letectva lietadlami piatej generácie sa zvýšili požiadavky voči schopnosti manévrovania a “chytrosti” a tiež voči rozmerom rakiet pre letecký boj. Existuje totiž potreba prezbrojenia ruských lietadiel piatej generácie, vyzbrojenie systémami vyvinutými špeciálne pre nich, v ktorých sú uplatnené všetky moderné vymoženosti, ako pokiaľ ide o riadenie, tak materiály a motory.

Su-57 má dnes vo výzbroji menšiu raketu kratšieho doletu K-74m2, ktorá je modernou modifikáciou sovietskej rakety R-72, o ktorej sme písali na začiatku článku. Táto raketa môže byť použitá z vnútorných priestorov stíhačky a získať informáciu o terči už po štarte. Rakety typu R-73 boli donedávna vyvíjané a vyrobené za účasti ukrajinských podnikov, ktoré vyrábali samonavádzacie hlavice a riadiace systémy. Po roku 2014, keď bola zrušená vojenská technická spolupráca s Ukrajinou, sa začala práca na modifikácii K-74m2, v ktorej sú použité iba ruské komponenty.

Avšak raketa K-74m2 je pre Su-57 dočasné riešenie, pretože bez nich by Su zostali vôbec bez rakiet pre boj zblízka, čo je samozrejme neprípustné. Výrobok 300M sa má stať raketou, ktorá zostane nadlho. Tieto rakety sa stanú nielen zbraňou pre lietadlá piatej generácie, ale môžu byť použité z akýchkoľvek iných lietadiel a vrtuľníkov. Dá sa predpokladať, že v prípade nacvičenia protiraketových kapacít novej rakety bude použitá napríklad v komplexe sebaobrany strategického PAK DA. Leteckí experti hovoria už cez 20 rokov o obrane ťažkých útočných lietadiel s pomocou podobných systémov. Ktovie, možno, že práve v Rusku ich bombardéry dostanú prvýkrát.

Dmitrij Kornev