Aké ruské slová sa museli naučiť Nemci?
Nemecko, 18. február 2021 (AM) – Po poľskom ťažení sa spolu s vojakmi Wehrmachtu vydali na Drang nach Osten aj také slovansky príbuzné slová ako „jajky, kurka a mleko“. V skutočnosti sa vojaci a esesáci prvých línií mali naučiť tisíc ruských slov.
Už v roku 1941 berlínske vydavateľstvo E. S. Mittler & Sohn vytvorilo štandardný nemecko-ruský vojenský slovník, obsahujúci tritisíc výrazov, ktoré sa mohli hodiť okupantom. Hoci, najskôr sa vojaci mali naučiť azbuku, pretože ruské slová boli v slovníku uvedené aj spisovne po rusky. V treťom stĺpci, na uľahčenie, boli vyjadrené aj foneticky.
Už na začiatku za bežnými slovami ako: dobrý deň, nech sa páči, ďakujem… pokračovali typické výrazy vojnových čias: stoj, hore ruky… Skladba slovníka v podstate akoby likvidovala mýtus o tom, že nacisti prišli na východ hlavne drancovať. Pretože jedným z prvých výrazov je tam uvedená fráza „koľko to stojí?“. Pokračuje sa výrazmi, či tu boli červenoarmejci, partizáni?; mali guľomety?; kto z miestnych má kontakty s partizánmi?…
Samozrejme, že slovník má aj rad výrazov o potravinách. Napríklad „koľko máte dobytka, či hydiny,“ „potrebujeme zásoby – mäso, mlieko, múku, malo, vajcia a tiež pokyn ´prineste!´…“ alebo oznam, že „chceme tu prenocovať“. Dôležité boli aj zemepisné pojmy: o šírke riek, o brodoch…, a potom o názvoch bytového zariadenia…
V slovníku sú aj chyby. Napríklad namiesto „videli ste parašutistov?“ je tam otázka „videli ste padáky?“.
Zaujímavé je, že slovník obsahuje výrazy ako pomaranč, husle, kasíno, no neobsahuje nič, čo by malo súvis s teóriou rasovej nadvlády, s politikou… Hoci slová Žid, kolchoz a národný socializmus sa v ňom uvádzajú. Podivné však je, že na 79 stranách nemecko-ruského slovníka nie sú výrazy, ktoré by sa hodili na výsluchy. Nie sú tu ani frázy, potrebné na to, ak by sa vojak dostal do zajatia, či bral niekoho do zajatia. Hoci na prípadné zajatie platil striktný pokyn. Prezradiť len svoje meno a hodnosť. O ostatnom sa vôbec nebaviť. (Ak si tento slovník porovnáme s rusko-nemeckou obdobou, ktorá bola vydaná v Moskve 1941, tak Sovieti do slovníka zahrnuli kompletné frázy potrebné na výsluch zajatcov.)
Veľmi zaujímavý je už príhovor k slovníku, ktorý hovorí, že príliš podrobný slovník nebudú nemeckí vojaci potrebovať. Autori sa pri tom odvolávajú na skúsenosť z prvej svetovej, že správnou gramatikou a štylistikou sa vôbec netreba zaoberať.
Slovník mal naozaj dostatok výrazov, aby sa vojak mohol opýtať na čokoľvek. Potreboval na to dve veci. Aby si obsah slovníka pamätal alebo aby ho mal neustále pri sebe. Lenže, hovorí sa, že Nemci neboli príliš usilovní pri výučbe ruštiny, radšej sa spoliehali na jednoslovné výrazy a gestá: Rus, schnell, nicht, zuruck, gut… čo však neplatilo o pobaltských vojakov a dôstojníkov. Mnohí z nich hovorili po rusky veľmi dobre.
Vladimír Mikunda
