Plukovník Švec: Používanie zvedov
Slovensko, 4.marec 2021 (AM) – Pokračujem záverečnou časťou zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.
Azda netreba uvádzať, že dvanásta kapitola sa zaoberala zásadami paľby, ak to chceme vyjadriť v modernej terminológii, hoci hovorí o použití ohňa. Prvá poznámka je postreh Majstra Sun o tom, že paľba nemôže byť samoúčelná, ale jej výsledky treba zužitkovať. Druhou poznámkou s nadčasovým významom je potreba správneho časovania palebného úder. Treťou je pochopenie podporného charakteru paľby pre útok. Už samotná klasifikácia útoku „ohňom“ je nadčasová. Ak by sme požili modernú terminológiu, klasifikácia bude vyzerať asi takto: paľba proti zoskupeniam vojsk,; paľba proti logistickým zariadeniam a zásobám; paľba proti zoskupeniam výzbroje a munície; paľba proti výrobným zariadeniam s významom pre vojenskú silu štátu; paľba proti druhosledovým posilňovacím zoskupeniam. Komentár je nepotrebný.
Poznámky posledného odseku mali jednoznačne vojensko-politický charakter. V prvom rade, každá vojna musí mať jasné politické ciele, ktoré treba po vojne upevňovať. Každá operácia musí mať vojensko-strategické zámery. Každá bitka (zrazenie) musí mať operačný cieľ a tak by sme mohli pokračovať. Sun-Tzu stavia na najvyšší piedestál záujmy štátu, v kontraste so záujmami jednotlivcov, alebo s chvíľkovými emocionálnymi popudmi panovníkov. Všimnime si, že za najvyšší cieľ kladie zachovanie štátu, pretože „zničený štát už nemôže byť obnovený, tak ako mŕtvy muž nemôže ožiť“. Tým jasne poukazuje na to, že veliteľský zbor štátu musí byť vlastenecký. Dávno pred politológmi a filozofmi všetkých čias pochopil, že v každej vojne proti sebe stoja konfliktné záujmy, pričom vojenská sila je použitá len ako prostriedok na ich presadenie. Pochopil, že jednotlivci a politické zoskupenia sú len pominuteľnými predstaviteľmi týchto záujmov. Napokon si položme filozofickú otázku: O čom boli všetky vojny v histórii ľudstva? O suverenite. Varovanie pred nerozvážnym a unáhleným konaním je v každom čase pre každého stratéga viac než aktuálne.
SUN-TZU
VOJENSKÉ UMENIE
Trinásta kapitola
POUŽÍVANIE ZVEDOV
Keď je postavená armáda v sile stotisíc mužov a je odoslaná na vzdialenú výpravu, denné náklady pochádzajúce od ľudu, spolu s výdavkami štátnej pokladnice, dosiahnu tisícky kusov zlata. Navyše, tak doma, ako aj za hranicami, bude pretrvávať rozvrat, ľud bude vysilený záťažou prepráv, roľnícke činnosti sedemstotisíc gazdovstiev budú narušené (pozn.: v starej Číne tvorilo osem rodín spoločenstvo. Keď jedna rodina poslala muža do armády, zvyšných sedem rodín sa podieľalo na jej zabezpečení).
Nepriateľské armády sa po stáročia proti sebe stavajú, aby v rozhodujúcej bitke bojovali o víťazstvo; lenže ak zostáva v nevedomosti o nepriateľovej situácii niekto, kto sa ulakomí na hodnosť, vyznamenanie a niekoľko kusov zlata, ten si vôbec neuvedomuje záujmy štátu a jeho ľudu. Taký muž nie je ani generál, ani dobrý pomocník svojho panovníka a takýto panovník nie je tvorca víťazstva. Takže, príčina toho, že skvelý panovník a múdry generál porazia nepriateľa kamkoľvek by sa pohol, a že svojimi úspechmi prevýšia obyčajného muža, je v predvídaní situácie nepriateľa. Táto predvídavosť nemôže pochádzať z vyvolávania duchov, ani od boha, ani z porovnávania minulých udalostí, ani z astronomických výpočtov. Musí sa získať od ľudí, ktorí poznajú situáciu nepriateľa.
Existuje teda päť druhov zvedov. Sú to: miestni zvedi, vnútorní zvedi, dvojití zvedi, obetovaní zvedi a prežívajúci zvedi. Keď všetkých päť druhov zvedov funguje a ich operácie sú tajné, hovoríme tomu „poťahovanie nitiek z úzadia“ a ide o poklad panovníka. Miestni zvedi sú ľudia z nepriateľskej krajiny, ktorých my zamestnáme. Vnútorní zvedi sú vysokí predstavitelia nepriateľa, ktorých my zamestnáme. Dvojití zvedi sú tí z nepriateľových zvedov, ktorých my zamestnáme. Obetovaní zvedi sú tí z našich zvedov, ktorým zámerne dáme falošné informácie, aby ich oznámili nepriateľovi. Prežívajúci zvedi sú tí, ktorí sa vrátia z tábora nepriateľa, aby nám poskytli informácie.
Zo všetkých osôb v armáde, ktoré sa pohybujú v blízkosti veliteľa, žiadne nie sú dôveryhodnejšie, ako zvedi; zo všetkých vecí žiadne nie sú utajenejšie ako tie, ktoré sa vzťahujú na výzvedné operácie. Kto nie je múdry a rozvážny, ľudský a spravodlivý, ten nemôže používať zvedov. A ten, kto nie je taktný a dôvtipný, nemôže z nich dostať pravdu. Neexistuje miesto, kde by nebolo možné uplatniť vyzvedačstvo. Ak sú predčasne prezradené plány, týkajúce sa výzvedných operácií, vtedy agent a všetci, s ktorými hovoril, môžu byť vystavení smrti.
V prípade armád, na ktoré chceš udrieť, v prípade miest, na ktoré chceš zaútočiť, a v prípade osôb, ktoré chceš zabiť, všeobecne platí, že dôležité je vypátrať mená veliteľov posádok, pobočníkov, uvádzačov, strážcov vchodov a telesných strážcov. Svojich zvedov musíš poučiť o nevyhnutnosti vyzvedieť tieto veci s nevídanou presnosťou. Rozhodujúce je vypátrať nepriateľových zvedov, ktorí prišli robiť výzvedy proti tebe a podplatiť ich tak, aby tebe slúžili. Vydaj im pokyny a staraj sa o nich. Takto sú naverbovaní a použití dvojití zvedi. Práve prostredníctvom dvojitých zvedov môžu byť naverbovaní miestni a vnútorní zvedi. A prostredníctvom nich môžu byť poslaní k nepriateľovi s falošnými informáciami „obetovaní“ zvedi. Prostredníctvom nich sa môžu aj prežívajúci zvedi vrátiť a poskytnúť potrebné informácie.
Panovník musí mať vyčerpávajúce informácie o aktivitách piatich druhov zvedov. Kľúčové je pritom umenie používať dvojitých zvedov. Je preto nevyhnutné, aby sme sa o týchto zvedov starali s najväčšou štedrosťou.
Významné výsledky teda môže dosiahnuť iba ten osvietený panovník a ten rozvážny generál, ktorý dokáže najschopnejších ľudí použiť ako zvedov. Výzvedné operácie sú vo vojne rozhodujúce, od nich závisí každý pohyb armády.Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj doma.
Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v.
V sobotu nás opustil plukovník Peter Švec
Musíme Vám so zármutkom oznámiť, že náš spolupracovník, Človek s veľkým slovenským srdcom, nás navždy opustil dňa 27.02.2021. Peter Švec, skvelý pilot, bývalý zástupca Veliteľa Generálneho štábu armády Slovenskej republiky prehral svoj posledný boj, boj so zakerným vírusom. Odchod človeka jeho formátu je citeľnou stratou pre vlastenecké politické sily. Človek s jasnozrivým úsudkom a čistým štítom. Bol jednou z nádejí národnej politiky, človekom s charizmou a schopnosťami, ktoré ho predurčovali byť kapitánom – či už lietadiel Boeing, na ktorých pôsobil dlhé roky ako kapitán a inšpektor, alebo v armáde, kde pôsobil vo viacerých významných funkciách, ale tiež v politike, kde bol neprehliadnuteľný svojím rozhľadom, skúsenosťami, intelektom.
Bol iniciátorom a signatárom dokumentu „Nitrianska deklarácia“. Jeho posledným pôsobením bola práca kapitána a inšpektora linkových preskúšaní Boeingu 737 v nízkonákladových aerolíniách. Bol známy ako nezávislý bezpečnostno-vojenský analytik, ako aj expert na letovú bezpečnosť. V minulosti pôsobil v ozbrojených silách, od roku 1980 do 2004, s prerušením počas obdobia, kedy bol zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČaSFR ako nezávislý poslanec na kandidátke SNS.
Mal za sebou však aj 23-ročnú vojenskú kariéru. Na veliteľstve vzdušných síl pôsobil vo funkcii náčelníka „Oddelenia letovodskej služby a riadenia letovej prevádzky“, ako aj náčelníka „Správy vzdušného prieskumu a elektronického boja“. Na generálnom štábe pôsobil vo funkciách náčelníka „Správy vojenského prieskumu a elektronického boja“, neskôr náčelníka „Operačného štábu – zástupcu náčelníka Generálneho štábu“, v rámci ktorých mal vo svojej podriadenosti aj 5. pluk špeciálneho určenia.
Bol známym autorom a spoluautorom vojensko-strategických koncepčných dokumentov a realizátorom zásadných zmien v slovenských ozbrojených silách. Vo funkcii predsedu komisie bol hlavným autorom prvej a jedinej „Vojenskej stratégie“, členom riadiaceho tímu a spoluautorom strategického konceptu „Ozbrojené sily 2010“, aj následného „Dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl“. V posledných rokoch sa výrazne angažoval v slovenskej politike. Mal politické ambície a veľa Slovákov k nemu vzhliadalo, s obrovskými nádejami do budúcna.
Svoj posledný boj prehral vo veku nedožitých 60 rokov. Spomínajme na neho s láskou. Smútiacej rodine prajeme úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke!
Kamil Jeremiáš