Bezpečnostný analytik Schneider: vrešťanie o hybridnej hrozbe z Ruska pochádza z klubovní novodobých zväzákov

Termín hybridná vojna (termín Franka Hoffmana) počúvame v súvislosti s Ruskom od čias tzv. Ruského “obsadenia” polostrova Krym v roku 2014. Mark Galeotti zaviedol dokonca termín Gerasimova doktrína, za ktorý sa však neskôr ospravedlnil .

Jan Schneider : Termín bol našimi vojenskými odborníkmi vysvetlený  na webe On War | On Peace, ktorý vedie František Šulc. Tento pojem pochádza z US kuchyne, zo začiatku tohto storočia. Galeotti ho chcel (as ním aj tento spôsob myslenia) spojiť s Valerijom Gerasimovom, čo bol však fejk, ktorým na vlastnom príklade demonštroval, čo je to hybridné pôsobenie …

 

Hybridné vedenia boja je staré ako sám svet. Už od majstra Sun-c ‘(6. až 5. stor. Ante) vieme o sofistikovanom použití najrozličnejších techník pri presadzovaní mocenských záujmov. A rôzni vykukovia zaviedli slovné spojenia typu hybridná hrozba, aby tak mohli starý tovar predať v novom balení. Je to pritom stará a veľmi rozšírená technika, ktorá rozhodne nesúvisí až s touto dobou a výhradne len s Ruskom.

Je teda dôvodné sa pýtať, či Rusko vedie hybridné vojny či predstavuje hybridnú hrozbu? Človek sa v mediosféře neubráni dojmu, že všetko, čo Rusko robí, je hybridné … Sám hovoríte, že sa iné štáty prejavujú obdobne, pričom odnepamäti.

Miloš Zeman kedysi citoval  bonmot, podľa ktorého je agresor každý, kto napadne nejakú inú krajinu skôr ako Spojené štáty americké. A tak rôzne ozbrojené aktivity, alebo dokonca vojny vedené Západom, sú obhajované čoby legitímna ochrana ich “záujmov”, ale ochrana záujmov Ruska je naopak nazývaná agresiou. Dokonca aj americký geoanalytik George Friedman vo svojej knihe “Nasledujúcich sto rokov” v roku 2009 napísal: “Ruské akcie sa v budúcnosti budú javiť ako agresívne, aj keď budú vlastne obranné.”

 

Naviac – zatiaľ čo USA obhajujú svoje záujmy ozbrojenými akciami treba na druhej strane sveta, Rusko je obviňované, že “agresívne” zhromažďuje svoje sily na svojom území, vo vnútri svojich hraníc. Takto deformované myslenie je hybridnou hrozbou samo o sebe (Michail Gorbačov sa dokonca vo svojej dobe zaviazal obmedziť dislokáciu striel na území pred Uralom, pozn.).

 

To, čo sme vyčítali minulému režimu, to sa teraz vracia a zisťujeme, že to nijako podstatne nesúviselo ani s minulým režimom, ani s komunizmom. Je to niečo ako mozgový vírus, ktorý sa vyskytuje po celom svete. Občas to niekoho napadne, a ten sa potom správa ako šialený. Teraz šialenstvo prichádza zo Západu. Z Ruska niečo také nezaznamenávajú. Rusi nie sú totiž z hľadiska sebepropagácie nijako zvlášť aktívny. Posledných 30 rokov sú vo veľkej defenzíve. Skoro by som im to až zazlieval. Pokojne by mohli korektným spôsobom, jasným a logickým, na niektoré veci reagovať. V opačnom prípade to potom paradoxne vyzerá, že na tom niečo je, keď sú ticho.

 

 

V diskusných fórach pod svojimi interview som zaznamenal názory, že po druhej svetovej vojne si ZSSR prišiel na gigantické zisky. To je jedna časť otázky. Druhá otázka sa znovu stočí na Krym a na hybridnosť. Návrat Krymu do Ruska svet neprehryzola. Ako sa podľa vás budú ďalej profilovať vzťahy Západu voči Rusku? Zachovalo sa Rusko skutočne agresívne voči Ukrajine (Krymu)?

Čo sa týka druhej svetovej vojny, netuším, o akých gigantických ziskoch ZSSR môže byť reč, resp. čo majú niektorí vami spomenutí diskutujúci na mysli. Rusko v podstate zostalo v hraniciach, ktoré malo. Mongolsko ani Čína Rusku nič zo svojich území nepostúpili; stredoázijské republiky zostali, ako boli. Pobaltie Rusko získalo už v roku 1940 anexiou (už prebiehala svetová vojna) a vo svojej podstate išlo o územie, ktoré bolo súčasťou Ruského impéria a ktoré sa predtým odtrhlo v revolučnom chaose, ktorý Rusko zachvátil. Takže po vojne ZSSR nikde giganticky nenabobtnal.

 

Čo sa Krymu týka – sú názory, že Nikita Sergejevič Chruščov Krym neodovzdal Ukrajine podľa vtedajších zákonov ZSSR. Na Kryme mala údajne vzniknúť autonómna Židovská republika. Rusi na to mali peniaze zo Západu. Po vojne však nebola ani republika, ani peniaze. A tak niektorí poradcovia poradili Chruščovovi, aby Krym úradne pridružil k Ukrajine a skrze zmenený štatút Krymu sa tak generálny tajomník vyviazal zo zodpovednosti za spomínaný projekt. Neviem, nakoľko to tak bolo, viem však, že Židovská autonómna oblasť vznikla v roku 1934 na Ďalekom východe s hlavným mestom Birobidžan. Krym sa úradne pričlenil k sovietskej Ukrajine (v rámci ZSSR) v roku 1954.

 

Nedlho pred rozpadom ZSSR, kedy sa Ukrajina odtrhla od Sovietskeho zväzu, sa konalo na Kryme referendum, písal sa už rok 1991. Krymské ľudové referendum sa vyslovilo  pre odtrhnutie Krymu od Ukrajinskej SSR, v prospech samostatnosti polostrova. Krym mal naďalej figurovať ako samostatný subjekt v rámci ZSSR, však dosiahol “len” autonómie v rámci Ukrajinskej SSR s tým, že Ukrajina výrazne obmedzila krymskú autonómiu pri najbližšej príležitosti, a to v roku 1995, výmenou za ustanovenie 10 ukrajinskej ústavy z roku 1996, poskytujúce Krymu zvláštny právny status. V rámci tejto jurisdikcie (článok 138.2) mohla Autonómna republika Krym usporiadať referendum, ktorého predmet nebol obmedzený (toto je veľmi dôležité stanovisko Asociácie advokátov akreditovaných v EÚ). Západom kritizované referendum v roku 2014 teda prebehlo úplne v súlade s ukrajinskou ústavou, čo vyústilo v terajšiu integráciu Krymu s Ruskou federáciou v roku 2014. Bolo to na želanie obyvateľov polostrova.

 

Áno, referendum na Kryme v roku 2014 sa konalo za prítomnosti ruských vojakov. Na základe predchádzajúcej zmluvy s Ukrajinou ich tu mohlo byť až 25 000. (Dohoda o štatúte a podmienkach dislokácie Čiernomorskej flotily Ruska na území Ukrajiny.) Rusku sa často vyčíta aj rusko-gruzínska vojna. Z prieskumu EÚ (pozri “Tagliavini Report” / 2009 /) však už vtedy vyplynulo , že iniciátorom tohto konfliktu bolo Gruzínsko. Hoci bol dokument známy i ČTK v českej mutácii, neprestalo sa s omieľaním mantry, že agresorom je Rusko. Nie je toto príkladná ukážka hybridného pôsobenia? Za bieleho dňa sa klame ľuďom do očí. Krymské udalosti prišli krátko po Olympiáde v Soči (vojna s Gruzínskom aj nepokoje po euromajdane prebiehali paralelne s olympiádou, pozn.).

Za Soči sa Rusku smiali , že to boli predražené hry … A potom sa prešlo do nadávania za Krym …

Olympiáda v Soči bola Západu tŕňom v oku. Prítomné boli americké vojnové lode, aby v prípade teroristického útoku pomohli  len svojím US športovcom … Arogancia voči Rusku začala rozpadom ZSSR, pokračovala ďalej a dnes z toho máme otázku ruskej hrozby. Povedal by som, že do starých studeno vojnových koľají sa všetko vrátilo, keď do Bieleho domu zasadol George Bush starší. Ako som povedal, vyčítam Rusom, že sa nebránia prevahe jednostranného, prinajmenšom informačného ataku proti nim. Protiruskou kartou je Ukrajina a príbeh s Krymom.

 

Bojuje teda Rusko voči svetu hybridne? Oponenti Ruska vyčítajú, že v inkriminovanej dobe po Majdane v Kyjeve na Kryme pôsobili neoznačení vojaci, takzvaní “zelení mužíčkovia” alias “slušní ľudia” … Malá odbočka: Keď som čítal knihu Maxa Rongeho Kriegs-und Industrie Spionage, autor v 21 . kapitole uvádza, že už v 1. svetovej vojne sa odovzdávali informácie potrebné cestou rôznych civilných oznámení v novinách … Nebolo to už vtedy “hybridné”? Alebo je hybridné svojimi cieľmi až Rusko?

Bolo by dobré, aby ten, kto to tvrdí, predložil skutočne vierohodný príklad. Inak taktika Rakúska-Uhorska, ak ide o agentúrna činnosť rozviedky pomocou tlače, hybridná nie je. Bývalo bežnou praxou počas vojny, že spojenie medzi agentmi a centrálou bežalo aj cez novinové oznámenia, anoncie, reklamy atď …

 

Hybridnú vojnu by som skôr opísal ako zápas vo voľnom štýle, kedy nie sú žiadne obmedzenia v zmysle dodržiavania nejakých pravidiel: každý prostriedok dobrý, hlavne keď je po ruke. Čo sa týka neoznačených ruských vojakov na Kryme – mohlo ísť o privátnu armádu, čo je prax, ktorú zaviedli Spojené štáty. Štáty tak ťažia z toho, čo tie žoldnierske oddiely dosiahnu, pričom nezdary a zločiny idú na vrub žoldnierom.

 

Môžeme konštatovať, že obvinenia niekoho, že vedie hybridnú vojnu, je typickým príkladom vedenia hybridnej vojny. Všímajte si preto dobre, kto o hybridnej vojne najviac hovorí.

 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki ako o hybridnej hrozbe hovorí v súvislosti s plynovodom Nord Stream 2. Zaznamenal som takú špekuláciu aj ohľadom vakcíny Sputnik V. Obava je z toho, že ak bude Sputnik V účinný, ako aj Nord Stream 2, mohlo by to zvýšiť rating Ruska vo vedomí Európanov, z čoho má asi európska elita obavy.

Áno, je to tak. Mediálny obraz Ruska sa tým môže ešte vylepšiť. Európske elity sa bojí právom. Čoho sme svedkami v Európe je to, že sa útočí na Rusko tak, aby si naši ľudia nemohli vybrať nič z ruskej produkcie. Sloboda názorov a sloboda trhu hlásané Západom – to platí, ale zdá sa (pozri Orwell), že nie pre Rusov. Prekvapuje ma neuveriteľná drzosť Poliakov a Ukrajincov, ktorí diktujú Rusku, kadiaľ majú distribuovať svoje nerastné suroviny. Domnievajú sa, že jedine Poľsko a Ukrajina sú prípustnými krajinami tranzitu. Chcú zarábať na tranzitných poplatkoch. Neblaho preslávený Jaceňuk expressis verbis vyhrážal , že ruský plyn sa do Európy cez Ukrajinu dostať vôbec nemusí. Rusi vždy hovorili, že tak ako Európu zaujíma bezpečnosť energetických dodávok, že Rusko zaujíma na strane druhej bezpečnosť energetických odberov.

 

Nord Stream 2 berie Poliakom aj Ukrajincom ako peniaze za tranzit, tak i radosť z príležitosti škodiť. Ukrajina už raz kradla  plyn a vtedajší náš premiér Topolánek išiel situáciu upokojovať. Dodávky ruského plynu do Európy – to sú šach a v šachu sú Rusi všeobecne dobrí. Súdim, že Nord Stream 2 dostavaný bude.

 

Veľmi rád počujem, že ako prezident Zeman, tak premiér Babiš povedali, Že začínajú dojednávať ruský Sputnik V pre ČR. Zaznelo konečne, že vakcína nemá ideológiu. O tú sa starajú nájomní kritici Ruska, keď stále niečo melú o hybridných hrozbách. Toto je však typický rys, známy z čias normalizácie. Spomínam si, ako nám vadilo ono boľševické ideologizovanie. Vybavujem si článok pretekára a novinára Dalibora Janka, ten raz napísal, že k nám zo Západu prúdi ideologický vplyv cez výfuky Formule 1. Toto je presne ten “boľševizmus”, teda to, čo sme nemali radi na minulom režime, toto sa sem znova valí cez pražskú “kaviareň” (ja ako starý kaviarenský povaľač nemám tento pojem rád, pretože kaviareň bola priestorom k bohatým diskusiám, kdežto to, čo tento pojem teraz opisuje, sa oveľa skôr podobá niekdajšej zväzáckej klubovni). Stačí si vypočuť to vrešťanie o hybridnej hrozbe z Ruska. Máme tu novodobú hordu mladých kádrovákov, ktorí všetko ociachujú. Ideologicky, ako inak. A zatiaľ tu ide o životy ľudí. Našťastie, ak ide o Sputnik V, začína sa u nás prejavovať závan rozumu. Snáď to nezapadne. Museli sme naraziť do steny, aby ľuďom došlo, že vakcína nemá ideológiu.

Asi by sa tým malo skončiť, ale poďme ešte: Ako sa pozeráte na to, že Hans Dietrich Genscher aj James Baker dali Rusku ústny sľub, že sa NATO po zjednotení Nemecka nebude rozširovať o nových členov. Teraz v NATO hovoria, že je to Rusko, kto ohrozuje NATO.

Že by Rusko svojím teritóriom ohrozovalo základne NATO , čo občas zaznieva, to je absolútna lož a opäť kryštalický príklad vedenia hybridného útoku. Na prelome 80. a 90. rokov sa svet dostal do zaujímavej situácie, Gorbačov bol vedený pozitívnou vidinou. Sľub západných politikov je dostatočne doložený, vieme, že to tak bolo. Čítal som výstižný citát od jedného bývalého “východného” Nemca, že všetko, čo nám komunisti hovorili o sebe, bola lož, ale všetko, čo nám hovorili o Západe, bola pravda.

 

Stačí si spomenúť na agresiu voči Iraku z roku 2003 (Predošlá vojna v Zálive skončila v roku 1991, pozn.). Tomuto útoku predchádzal fejk doslova globálneho dosahu. V tom čase už Saddám Husjan žiadne zbrane hromadného ničenia nemal. Zámienky k vojne vykonštruovali pre Západ istý pán Ahmed Chalabi. Bush a Blair vyšli z podkladov Chalabiho pre útok na Irak. Na pozadí všetkého je systémová kríza kapitalizmu. Kapitalistický systém stojí na ekonomickom princípe lietadla: keď sa nemá kam rozširovať, je zle. Kapitalizmus generuje zisk vysávaním novo prichádzajúcich do svojho tábora, profit z toho má ku škode ostatných len smotánka čiže najvyššie poschodie pyramídy. Až tento systém zaberie raz celú zemeguľu, kam asi pôjde potom? Áno, NASA pristála na Marse. Ale čo ďalej? Postaví tam McDonald?

 

V roku 1990 ponúkol Michail Gorbačov moratóriom na zbrojenie možnosť pozrieť sa úplne inými očami na svet. Kým ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojom valdajskom prejave zaoberal pre ľudstvo zásadnými problémami, americkí prezidentskí kandidáti si v debatách vyhrážali, kam by jeden druhého nakopal a kde by druhý prvého vyfackal. Takto sa prejavujú vysokí predstavitelia krajiny, ktorá má najväčší vojenský rozpočet na planéte. Rusko je pritom vo veľkej defenzíve, ktorá mi ale pripomína taktiku Muhammada Aliho v zápase s Georgom Foremanom v roku 1974. Ali dostával niekoľko kôl neskutočnú nakladačku. V ôsmom kole dal tri údery a bolo po zápase.

 

Rusko je najväčšia krajina sveta a ako taká je pre Západ lákavým sústom. Možno, že rozpad ZSSR bol nutný, aby Rusko získalo väčšiu šancu sa ubrániť. Keď vidím, čo sa teraz chystá zasa na Ukrajine, je mi z toho slabo. Verím ale, že si Rusko poradí, a že sa – podobne ako Irán – nedá Západom vyprovokovať.

 

Do hybridnej vojny by sa mala radiť aj ideológia. V ČR má napríklad vyrásť Gymnázium Pamäti národa. Súvisí to s rovnomenným múzeom a vlastne aj s kauzou sochy Koneva, a s tendenciou BIS radiť školám, ako prerobiť osnovy dejepisu …

Mnohí naši predstavitelia teraz robia to isté, čo komunisti po Februári 1948. Vtedy tiež mali veľa ideologických ústavov … Teraz sa v oblasti ideológie deje zhruba to isté, čo za normalizácie, ale v bledo modrom. Deformácia výkladu dejín prebieha drzo za bieleho dňa, za situácie, kedy sú prístupné archívy. To nemá obdobu. Neviem, čo si od toho sľubujú. Som presvedčený, že toto im nakoniec predsa nemôže vyjsť.

 

Keď stotožňujú komunistov s nacistami, úplne prehliadajú naše vlastné dejiny, nesúce stigmu Mníchova. Najneskôr v Mníchove, v septembri 1938, leží začiatok druhej svetovej vojny. So Stanislavom Motlom, veľkým znalcom tejto problematiky, sme kedysi hovorili o tom, ako sa najprv začali objavovať náznaky rečou, že Stalin bol len o fúz lepší od Hitlera, potom už boli rovnako zlí, a teraz počujeme, že Hitler vlastne chránil Európu pred komunizmom ( a tí vyvraždení Židia a ďalší holt prepáčia). Možno sme svedkami pokusu legalizovať nacistický (a ustašovský!) Lup z druhej svetovej vojny. Mnoho rokov po vojne zisťujeme, čo presakuje z bánk vo Švajčiarsku a v Latinskej Amerike. Ako odviesť pozornosť? Predsa “hybridnou hrozbou” z Ruska …

 

Všimnite si, ako sa “zabúda” na názory prezidenta Beneša po druhej svetovej vojne. Ako sa tu znova začína hnevať s reštitúciami (smerom k Nemecku a Lichtenštajnsku). Som pre to, nech sa o dejinách diskutuje pokojne plamenne, ale musí bežať diskusia na vlne kritického rozumu. Namiesto ostrých debát vidíme len otravného všadeprítomného Moravca; obávam sa, že jeho relácia prežije samotnú ČT. Zásadne zlé je totiž to, že televízia nedáva priestor pre verejnú diskusiu v širokom spektre názorov, čo je jedným z definičných znakov demokracie.

Máme na úrovni parlamentu Stálu komisiu pre boj s hybridnými hrozbami. Na úrovni vlády, resp. ministerstva vnútra je podobne orientovaný útvar – Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám. Čo má byť výsledkom ich činnosti? Hovoríte, že sa našťastie u nás nepopravuje. Ako by sa mala vôbec vyriešiť súčasná situácia, aby sa znovu stala korektná?

Viete, mladosť som prežil v undergrounde. Magor Jirous jeho postoj vyjadril slovami “s * riem na vás, v * s * rte sa na nás”. Takto by sme sa mali postaviť k tým ultrakorektním šialenostiam, pretože tým, že sa nimi zaoberáme, dodávame im zdanlivé dôležitosti. Mali by sme sa snažiť byť “normálny” a pozerať sa tu a tam na Monty Python Flying Circus: humor je totiž založený na kultivovanej dávke nekorektnosti. Korektný humor nemôže byť vtipný … Nakoniec nás tá politická korektnosť privedie k zákazu “nekorektných” rozprávok a ľudových piesní. Toto je ďalšia hrozba v hybridnom háve. Ako jej čeliť? Verím, že najlepším spôsobom bude nebrať smrteľne vážne tích  moderných kádrovákov, politrukov, ideológov a zväzákov, pretože v skutočnosti sú všetkým na smiech.

Vladimír Franta