Predbehne hypersonické rakety: USA testujú novú útočnú zbraň
Bezkonkurenčná presnosť, útok rýchlosťou svetla, ničenie rakiet a dronov – v Spojených štátoch bola vyrobená maketa laserového vzdušného dela. Na rozdiel od iných podobných projektov majú byť systémom SHIELD vybavené stíhačky. Vývojári tvrdia, že energetické delá sú oveľa účinnejšie ako rakety. Majú však veľa nevýhod.
Koncom februára dostalo Výskumné laboratórium Vojenských vzdušných síl USA maketu trupu palubného bojového lasera. Pohonná jednotka a riadiaci systém lúčov budú testované v polovici leta. A v roku 2024 sa majú začať plnohodnotné pozemné testy celého komplexu.
Program SHIELD (Self-Protect High-Energy Laser demonštrátor) sa začal v roku 2016. Pentagon sa chystal otestovať prvý model bojového lasera v roku 2021, ale termíny bolo nutné upraviť kvôli mnohým nevyriešeným problémom spojeným s používaním takýchto systémov ako palubnej výzbroje lietadiel.
SHIELD je prezentovaný predovšetkým ako obranný prostriedok. Laser má zostreľovať rakety zem-vzduch a vzduch-vzduch, ktoré sa približujú k lietadlu. Američania ním chcú vyzbrojiť nielen veľké stroje, ako sú lietadlá palebnej podpory AC-130, ale aj stíhačky.
Časom budú laserové delá tiež prispôsobené pre útoky na pozemnú infraštruktúru. Vývojári sú presvedčení, že to zmení taktiku boja. Je pravda, že projekt je zatiaľ len na papieri. Mnoho odborníkov ho kritizuje a americké ministerstvo obrany sa domnieva, že v blízkej budúcnosti bude ťažko možné zostreľovať rakety pomocou laseru.
“Som voči laserom na palube lietadiel veľmi skeptický,” priznal sa námestník ministra obrany USA pre výskum a vývoj Michael Griffin.
Práce však pokračujú. V apríli 2019 pozemná pohonná jednotka úspešne zostrelila niekoľko rakiet na polygóne amerického letectva White Sands v Novom Mexiku.
Odborníci sa domnievajú, že integrácia laserov do vzdušných zbraňových systémov pre bojové lietadlá bude trvať desiatky rokov. Hlavným problémom je veľkosť pohonných jednotiek generujúcich dostatočne silný lúč.
“Existujú laboratórne pozemné systémy, ktoré režú lúčom kov, napríklad brnenie s hrúbkou 20 milimetrov. Tento proces však nie je rýchly, cieľ sa nehýbe a nachádza sa vo vzdialenosti len niekoľkých metrov. Čím silnejšia je pohonná jednotka, tým je väčšia, “vysvetľuje zaslúžilý vojenský pilot RF Vladimir Popov.
Stíhačky, dodáva expert, sú dnes vybavené takzvanými optoelektronickými systémami, takisto využívajúcimi laserový lúč. Používajú sa na detekciu útočiacich rakiet, určovanie súradníc, určenie cieľa, prieskumu vzdušného priestoru a ďalších úloh. Okrem toho existujú laserové zbrane, ktoré možno použiť na ovplyvnenie optických pozorovacích zariadení: zameriavacie zariadenie, mieridlá. Ich sila však stačí len k deaktivácii matrice.
“Problém nespočíva len vo veľkosti,” pokračuje Popov. “Potrebujeme okamžité natankovanie lasera. Jedna vec je zasiahnuť zameriavače stíhačiek alebo pozemných staníc a druhá vec je zostreľovať rakety. Myslím si, že Američania chcú ničiť vysokou teplotou nie trup munície, ale jednotlivé konštrukčné prvky, ako sú volanty alebo interná obzvlášť citlivá elektronika. “
Nespornou výhodou laserových zbraní je minimálna doba reakcie na nebezpečenstvo. U konvenčnej munície je nutné detekovať predmet, odovzdať označenie cieľa, vydať súradnice pre doprovod a až potom zasiahnuť. Raketa musí ešte dobehnúť cieľ. S laserom je všetko oveľa rýchlejšie – impulz meria dosah, zmocní sa cieľa a behom niekoľkých sekúnd ho zapáli.
Ďalšou veľkou výzvou pre konštruktérov je riadenie laserového lúča v nehomogennom prostredí. V bezvzduchovom priestore je to jednoduchšie – lúč nenaráža na prekážky a ide priamo. Vo vzduchu je potrebné brať do úvahy lom, vlhkosť, hustotu, tlak, teplotu, zrážky.
USA sa zaoberajú vojenským laserovým programom už niekoľko desaťročí. V roku 1999 bol postavený experimentálny Boeing 747 s laserovou inštaláciou na palube: miesto aerodynamickej provy lietadla bola nainštalovaná rotujúca veža s mnohými optickými zariadeniami a zrkadlom bojového lasera. Aj napriek pôsobivej veľkosti lietadla sa však megawattová pohonná jednotka vošla do trupu s veľkými ťažkosťami.
Po sérii pozemných skúšok a simulácie streľby bol bojový laser vyskúšaný v praxi. V roku 2010 lúč experimentálneho Boeingu zničil balistickú raketu – pri náraze sa zahriala na kritickú teplotu a rozpadla sa vo vzduchu. Potom lietadlo zostrelilo ešte jednu muníciu. A napriek tomu bol program uzatvorený kvôli vysokým nákladom a zložitosti. Pentagon tiež pochyboval, že by laser mohol byť použitý v skutočnom boji.
Laserové zbrane boli tiež umiestnené na lodiach. V roku 2017 testovali Američania takúto inštaláciu v Perzskom zálive na transportnej lodi USS Ponce a zostrelili pomerne veľký dron. Výskumníci a vojaci uviedli, že laser je oveľa presnejší než konvenčné zbrane a lúč je 50tisíckrát rýchlejší ako medzikontinentálne balistické rakety.
V Rusku je týmto zbraniam venovaná veľká pozornosť. Koncom sedemdesiatych rokov, vtedy ešte v ZSSR, bol na Il-76 nainštalovaný laserový systém. Počas testov komplex A-60 zničil niekoľko desiatok vzdušných cieľov, boli vykonané experimenty s oslepením a zničením orbitálnych družíc. Po roku 2000 bol projekt pozastavený, ale v roku 2014 boli práce obnovené.
V roku 2016 námestník ruského ministra obrany Jurij Borisov informoval o hlbokej modernizácii a úspešných pozemných a letových experimentoch leteckého laboratória a v roku 2018 nastúpil pozemný špeciálny laserový komplex Peresvet do experimentálnej bojovej služby. Táto inštalácia určená na oslepenie nepriateľské techniky, vyradenie z prevádzky riadených striel, dronov a ďalších leteckých útočných zbraní podľa názoru odborníkov dopĺňa existujúce systémy protivzdušnej obrany a elektronického boja, s ktorými bude spoločne fungovať.
Nikolaj Protopopov
