Absolútna nekvalita premiéra a dvoch nekvalifikovaných prezidentov aj ministrov obrany vyhovuje iba nepriateľom Slovenska
Pokračujem záverečnými poznámkami po trinástich častiach seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun. Tento originálny autorský preklad z roku 1996 poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.
Posledná trinásta kapitola veľkolepého diela majstra Sun sa zaoberala tým, čo pod modernými pojmami poznáme ako informatika, prieskum a spravodajstvo. Hoci termín „informačno-spravodajské vojny“ je pomerne nový, z obsahu trinástej kapitoly vidíme, že takéto vojny prebiehali vo všetkých spoločnostiach. Ba čo viac, ten, kto vyhrával na poli informačno-spravodajskej vojny, mal lepšie predpoklady na celkové víťazstvo vo vojne.
Význam výzvedných služieb ako prostriedku na získanie informačnej prevahy Sun-Tzu nevidí izolovane od štátu, o ktorého záujmy ide. Štát znovu kladie na najvyššiu hodnotovú priečku. Dokonca predpokladá katastrofu, ak vládcovia nerozumejú spravodajstvu. To potvrdzuje, že odjakživa sa vyskytovali v najvyšších funkciách štátu, zodpovedných za bezpečnosť a obranu takí absolútne nepripravení šarlatáni, akých malo Slovensko za posledné dve desaťročia neúrekom. Ale absolútna nepripravenosť a nekvalita premiéra vzídeného z volieb v roku 2020 a dvoch úplne nekvalifikovaných prezidentov, ba aj mnohých ministrov obrany, to je čosi bezprecedentné. Vyhovuje to iba nepriateľom Slovenska, jeho štátnosti. Navyše, je evidentné, že niekto to tak chce. Čiže ten niekto náš štát brutálne poráža v mediálno-informačno-spravodajsko-psychologickej vojne. Totálne.
Sun-Tzu v trinástej kapitole hneď úvodnými poznámkami ukazuje pochopenie súvislostí politiky štátu, blahobytu občanov, čiže ekonomiky, potreby účelnosti a efektívnosti vynakladaných prostriedkov na bezpečnosť a obranu. Nepriamo aj potreby vynaloženia prostriedkov na získanie informácií o potenciálnych nepriateľoch. Pritom nezabúdajme, že spojenectvo v spolkoch vonkoncom neznamená znak priateľstva a vzájomnej oddanosti, ba ani deklarované bratstvo. Štáty nemajú priateľov, štáty majú len záujmy. To platilo a platí večne.
Klasifikácia špiónov, vyzvedačov, resp. zvedov (pozn.: tento výraz som už v roku 1996 a aj dnes ako prekladateľ považoval za najvýstižnejší z hľadiska obsahu a štýlu diela) sa ani po stáročiach v zásade nezmenila. Je teda nadčasová. Sun-Tzu kládol dôraz aj na umenie zaobchádzania s vyzvedačmi, ktorých kvalifikáciu kladie na najvyšší spoločenský rebríček. Neodpustím si jednu strategickú poznámku: už svitá viacerým čitateľom, aký hlúpy zločin spáchali nemúdri a nekvalifikovaní „ponovembroví“ anti-politici vytvorením Ústavu pamäti národa s verejne dostupnými spismi všetkých „zvedov“? Teda nielen hŕstky tých hlúpejších podliakov, ktorí páchali zločiny proti ľudskosti, ale aj tej masy kvalifikovaných vyzvedačov a analytikov, ktorí chránili štátne záujmy! Išlo a ide o politickú a štátnickú tuposť bezprecedentného rozsahu. Osobne v tých spisoch nie som, nemám osobné záujmy, ani zaujatosť. Práve na mňa sa zbierali materiály. Z pohľadu cudzieho českého záujmu bolo pochopiteľné, že protislovenskí zvedi hlásili moje vyjadrenia už za socializmu prejavovaného slovenského vlastenca, z ich pohľadu rozbíjača štátu, ktorý ich pripravoval o kolóniu Slovensko.
Sun-Tzu požadoval, aby sa na výzvedné operácie vyberali najschopnejší ľudia a aby sa pri verbovaní a používaní vyzvedačov (teda tých kvalifikovaných, nie domácich kolaborantov a hlúpučkých, nenávisťou posadnutých, skorumpovaných agentov nepriateľa z vlastných radov) uplatňovala štedrosť. Zvláštne postavenie majú v jeho očiach dvojití agenti. Všimnime si definíciu. Je to cudzí agent, prichytený pri vyzvedačstve proti nám, teda pri plnení jeho normálneho poslania. Štúdium informácií preniknutých z afér v tajných službách a z histórie špionáže potvrdzuje závery Majstra Sun. Znovu sa dotýka požiadaviek na personalistiku: vymenúva charakterové a intelektuálne vlastnosti tých, ktorí riadia a používajú výzvedné siete, čiže panovníkov a najvyšších vojenských hodnostárov. Dnešný stav obsadzovania najvyšších funkcií vo vazalských štátoch cudzími agentmi z vlastných radov je čosi absurdné, hrozné. Sun-Tzu tiež popisuje stále aktuálne spôsoby získavania jednotlivých kategórií špiónov. Čitateľ, najmä kvalifikovaný, musí pri čítaní tohto diela s úctou zložiť pred týmto velikánom klobúk.
Sun-Tzu tiež veľmi prehľadne vymenúva objekty záujmu výzvedných operácií, ktoré sa zásadne svojou podstatou nezmenili. Aj keď nespochybniteľne neexistuje miesto, kde by sa vyzvedačstvo nedalo uplatniť, zvláštny dôraz kladie na informácie takpovediac personálneho charakteru. Má to svoju logiku, veď akákoľvek sila a moc v nevhodných rukách stráca účinok. V období, pre ktoré bolo charakteristické prijímanie opatrení na posilnenie dôvery medzi štátmi, keď boli verejne dostupné dislokácie a počty vojsk, mala väčší význam spravodajská informácia o neschopnom alebo nerozhodnom veliteľovi, prípadne iformácia o zlom morálnom stave vojsk. Aj o strate dôvery podriadených k veliteľovi. Dnes už majú znovu význam informácie o zavedení nových druhov výzbroje.
Záverečné poznámky
Toto všetko kladie čínskeho klasika, vojvodcu a autora, zásluhou jeho neveľkého diela, medzi velikánov svetovej filozofie, vojenskej politológie, vojenských umení a vojenských vied. Zasluhuje si pozornosť a úctu profesionálnych vojakov a bezpečnostných analytikov na všetkých kontinentoch. Ako prekladateľ a autor poznámok som si nekládol za cieľ vedecky analyzovať toto veľdielo. Chcel som z vlastného zorného uhla prispieť k tomu, aby sa v ňom lepšie zorientoval každý čitateľ, čiže nielen vojenský odborník. Pri preklade bol zvolený taký významový prístup, aby použitá terminológia vystihovala podstatu myšlienky. Potom sa môže stať, že čitateľ, ktorý veľmi dobre ovláda anglický jazyk a adekvátnu slovenskú vojenskú terminológiu, môže mať po prečítaní diela v angličtine rozdielne názory na preklad niektorých jeho pasáží.
Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi už v roku 1996 pomohli pri robote na preklade, či už poskytnutím počítačov, tlačiarní, poznámkami k nečistopisu, pri jeho prepisovaní, ale aj pri povzbudzovaní do ďalšej roboty a pri prekonávaní nemalých prekážok zo strany malých ľudí. Zvlášť sa chcem poďakovať vtedajšiemu vedúcemu úradu MO SR (dnes sa volá generálny riaditeľ úradu ministerstva) plk. v.v. Ing. Jánovi Repaskému, ktorý bol neskôr ešte za života povýšený do hodnosti genmjr. v.v., za cenné odporúčania aj komentáre a odbornú recenziu prekladu a mojich poznámok, ako aj za veľmi konkrétnu podporu pri zabezpečení vydania veľdiela. Poďakovanie patrí aj vtedajšiemu riaditeľovi vojenskej zotavovne Tatranské Zruby plk. gšt. Ing. Jánovi Mokošovi (dnes v.v.), ktorý mi počas povinného služobného pobytu vytvoril všetky podmienky na nerušené spracovanie mojich poznámok k prekladu.
V roku 1996 preložil vtedy pplk. letectva Ing. Peter Švec, p.s.c., v tom čase civilný aj vojenský TRI a TRE (inštruktor a preskúšavací inšpektor), zalietavací pilot a display pilot, člen vedenia (letovod/plánovač) národného vojenského display tímu, kapitán skupinového lietania na typoch L-410 a An-12, preletový pilot na type Mig-29 USB. V roku 1997 preklad s poznámkami vydalo MO SR vo Vojenskej informačnej a tlačovej agentúre, zodpovednou redaktorkou bola PhDr. Soňa Račková, ktorá si takisto zaslúži poďakovanie za profesionálnu robotu. Pre históriu išlo (a zostane to tak navždy) o prvé vydanie veľdiela Sun-Tzu Vojenské umenie v našej prekrásnej slovenčine.
Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v.
