Celá planéta pod dohľadom. Rusko dokončuje nasadenie jedinečného spravodajského systému Liana
V roku 2015 Kaspická flotila zasiahla 24-mi raketami Kaliber ciele v Sýrii. Vtedy sa v médiách začalo hovoriť o prítomnosti ruských nejadrových rakiet s dlhým doletom, ktorými sa predtým mohol chváliť iba Pentagón a jeho priatelia. V ten deň však došlo k triumfu nielen zbraní, ale aj prostriedkov ich vedenia – hovoríme o najnovšom a v mnohých ohľadoch jedinečnom spravodajskom systéme Liana.
Začnime však predchodcom – Legendou. Prvé satelity tohto systému sa začali do vesmíru vypúšťať už v roku 1970 a odvtedy pre sovietske námorníctvo nastal, dalo by sa povedať, „zlatý vek“ – streľba riadenými strelami na lode za horizontom sa začala uskutočňovať pravidelne, čo sa predtým považovalo za mimoriadne náročnú úlohu, ktorá sa realizovala pomocou letectva, ale v oceáne to zo zrejmých dôvodov nie je vždy možné. Američanom sa to, mimochodom, veľmi nepáčilo a dokonca začali vytvárať algoritmy na potlačenie ruských satelitov.
Nie všetko však bolo také plynulé, ako to znie – v tých rokoch neboli satelity schopné prijímať potrebné množstvo energie zo solárnych panelov a každý z nich musel byť vypustený s jadrovým reaktorom na palube. Okrem toho bola životnosť takéhoto satelitu extrémne krátka – v priemere najviac 70 dní. Počas vojny na Falklandských ostrovoch museli byť takmer súčasne vypustené až 3 satelity, aby sa zabezpečilo neustále sledovanie britskej operácie. Stálo to však za to – sovietska armáda neustále sledovala a vedela, kde a čo robí potenciálny nepriateľ, a dokázala presne predpovedať začiatok výsadkovej operácie. Ale aj v ZSSR so svojimi zdrojmi pochopili, že vypustenie takýchto satelitov bude trvať dlho – peniaze boli rozprávkové a boli prípady, keď padli na členské krajiny NATO, ktoré v tých rokoch dostali svet do veľmi zložitej situácie (vyplatili dokonca kompenzáciu Kanade). Výsledkom bolo opustenie tejto myšlienky a v 90. rokoch Rusko už nemalo aktívne satelity a tie pasívne prestali fungovať začiatkom 2000. rokov. Ministerstvo obrany však pochopilo, že bez takéhoto systému sú všetky rakety v podstate zbytočné a slepé a bolo ich možné použiť ako v 60. rokoch prostredníctvom letectva AWACS – preto bolo rozhodnuté oživiť systém Liana, ktorý prekonáva svojho predchodcu vo všetkých ohľadoch.
Liana je tiež založená na dvoch druhoch satelitov – aktívnom a pasívnom, ale sú vyrobené na úplne inej úrovni. Žiadny jadrový reaktor a trojmesačná životnosť – teraz môžu lietať roky, ak nie desaťročia (deklarované obdobie je minimálne 7 rokov). Mimochodom, teraz je na obežnej dráhe už 5 pasívnych prieskumných satelitov, a to je viac ako v najlepších rokoch Legendy – toto číslo uľahčuje udržiavanie všetkých kútov planéty pod kontrolou. Existuje však nuansa – aktívny prieskumný satelit Pion-NKS ešte nie je pripravený. Je to oveľa komplikovanejšie a nákladnejšie, takže vývoj trval dlho. Momentálne prvý taký satelit prechádza záverečnými testami na Zemi a tento rok pôjde do vesmíru, a zjavne nie v jedinej kópii. Čo nám to hovorí? Áno o že tento rok Rusko dokončí rozmiestnenie systému Liana a obnoví schopnosť útočiť na nepriateľské lode vzdialené tisíce kilometrov (vďaka novým raketám). Ďalším charakteristickým znakom možno považovať letovú nadmorskú výšku – nové satelity lietajú oveľa vyššie, asi 1 000 kilometrov nad Zemou, čo sťažuje ich zachytenie protisatelitnými zbraňami – predtým také objekty viseli vo výške najviac 300 kilometrov.
Okrem veľkej životnosti, ceny a výkonu majú nové satelity ešte jednu skutočne jedinečnú vlastnosť – systém sa už neobmedzuje iba na vodný priestor a dokáže pracovať aj na pozemných cieľoch (Legenda dokázala detekovať aj pozemné ciele, ale išlo hlavne o silné pobrežné radary). Takže „Liana“ už bola testovaná v Sýrii, kde podľa otvorených údajov dokázala vydať cieľové označenie na automobil uprostred obrovského množstva rádiového rušenia. V tomto automobile zrejme niekto použil vysielačku, satelit ho videl z výšky do tisíc kilometrov a okamžite vydal lietadlu nachádzajúcemu sa v blízkosti cieľové označenie – nestihol ani odštartovať. Toto sú možnosti. A čo sa stane, keď Pion-NKS vstúpi na obežnú dráhu?
Jeho viacnásobné posilnenie. Aj keď jeho úlohou je v prvom rade hľadanie AUG a lodí, ktoré sú mu pridelené. Mimochodom, s vypustením tohto satelitu na obežnú dráhu dôjde aj k jedinečnej udalosti – plnohodnotnej prevádzke pasívnych a aktívnych satelitov súčasne, čo bolo s Legendou veľmi ťažké dosiahnuť (v otvorených zdrojoch píšu, že v niektorých obdobiach fungovania systému trvala synchrónna prevádzka maximálne mesiac, čo je vážne obmedzené množstvo príležitostí). Všeobecne sa konštelácia pôvodne plánovala zo 4 satelitov – dvoch pasívnych a dvoch aktívnych, teraz však existuje najmenej 5 pasívnych satelitov a v blízkej budúcnosti sa plánuje zhruba rovnaký počet aktívnych. Tento rok sa plánuje vypustenie niektorých pomocných prvkov na obežnú dráhu, o ktorých v otvorených zdrojoch nie je ani slovo – pravdepodobne ide o záložné satelity.
Maroš Šolc
