Čo spája koronavírus a Druhú svetovú vojnu?
„V štátoch, ktoré mali počas 2. sv. vojny najväčšie ľudské straty, dnes zomiera na koronavírus najmenej ľudí. Znie to možno divne, no dá sa to vysvetliť,“ uviedol nemecký list Der Spiegel.
„Je to jedna z najväčších záhad koronavírusovej katastrofy: prečo tak tvrdo dopadla na Španielov, Talianov, Belgičanov alebo Britov? A prečo iní, napríklad Nemci utrpeli menej? Minimálne počas prvej vlny…
Samozrejme, že sčasti sa to dá vysvetliť zvyklosťami rodín južnej Európy, kde mladí dlhšie bývajú so seniormi a teda ich môžu aj rýchlejšie nakaziť. Alebo aj to, že častejšie používajú fyzický kontakt pri zvítavaní sa. Toto sa však netýka Britov alebo Belgičanov. Vplývať na to môže i hustota osídlenia krajiny, priemerný vek obyvateľstva…
Lenže ani toto nevysvetľuje, prečo v rovnako husto obývanom a výrazne seniorskom Nemecku počas mnohých mesiacov zomieralo na koronavírus omnoho menej ľudí,“ poznamenáva novinár Thomas Fricke.
„Pri hľadaní odpovede traja vedci zo Svetovej banky a Georgetownskej univerzity odhalili niečo, čo sa spočiatku zdá byť až šialené. Pri historickom porovnávaní zistili, že v roku 2020 mali najmenšie ľudské straty tie štáty, v ktorých počas 2. sv. vojny, čiže počas omnoho rozsiahlejšej globálnej katastrofy, zomrelo, naopak, veľmi veľa ľudí. Čo je to, náhoda?,“ pýta sa nemecký list a zároveň tvrdí, že to tak nemusí byť.
„Vedci analyzovali 50 štátov koľko percent úmrtí mali do konca augusta 2020 v dôsledku koronavírusu na milión obyvateľov. Potom to porovnali s údajom, koľko percent ľudí im zahynulo počas 2. sv. vojny. A výsledok? Takmer všade, kde cez vojnu zahynulo osobitne veľa ľudí, a kde počet obetí dosiahol 10 a viac percent obyvateľstva, bola úmrtnosť na koronavírus menej ako 200 ľudí na milión obyvateľov – v Bielorusku, v Poľsku, na Ukrajine alebo v Rusku. V Nemecku, kde cez vojnu zahynulo takmer 10 % obyvateľov, bola úmrtnosť na koronavírus do augusta 2020 tiež menej ako 200 ľudí.
Opačná situácia bola v Belgicku, vo V. Británii, v Španielsku, Taliansku, Francúzsku i v Holandsku, kde bola obrovská úmrtnosť vyše 600 a viac ľudí na milión obyvateľov. Počas 2. sv. vojny im zahynulo omnoho menej ľudí od 1 do 3 %,“ hovorí sa v článku.
„Podľa tejto analýzy sa nenašla ani jedna európska krajina, ktorá by trpela viac ako iné štáty tak počas 2. sv. vojny, ako aj počas koronakrízy. Pričom sa to týka aj štátov s rovnakou hustotou obyvateľstva a s porovnateľným priemerným vekom. Existuje zreteľne vyjadrená negatívna štatistická korelácia medzi vojnovými obeťami a obeťami koronavírusu,“ uvádzajú vedci z tohto výskumu, pričom dodávajú, že ľudia omnoho viac hodnotia osobne prežité katastrofy, ako katastrofy, ktoré sa stali inde.“
Nakoniec, toto už svojho času vyjadril jeden slovenský spisovateľ (žiaľ, na jeho meno si neviem spomenúť), ktorý povedal, že v súčasnosti je mierom to, keď sa bojuje inde.
Vladimír Mikunda
