Zabudnutý projekt modernizácie – MiG-31M mohol byť najbojaschopnejším lietadlom svojej doby na svete
Rusko, 21. marec 2021 (AM) – Ak by Sovietsky zväz a po ňom Rusko doviedli modernizáciu ťažkej záchytnej stíhačky MiG-31M do úspešného konca, tzn. ak by bola zaradená do sériovej výroby a následne do služby, mohlo byť Rusko v 90. rokoch 20. storočia vyzbrojené najlepšími lietadlami na svete. Svojimi charakteristikami by len veľmi nepatrne zaostávali za lietadlami 5. generácie.
Tou najhlavnejšou príčinou, prečo k tomu napokon nedošlo – bol rozpad Sovietskeho zväzu a následne hospodárska situácia Ruskej federácie v 90. rokoch počas tzv. Jeľcinovej éry. S týmito závermi prišiel americký portál militarywatchmagazine.com v článku pre svojich čitateľov.
Podobný osud v tom čase postihol viacero ešte počas ZSSR začatých projektov, či už to bolo palubné stíhacie lietadlo Jak-141 (Jak-41), palubné lietadlo včasnej výstrahy Jak-44E alebo viacúčelové stíhacie lietadlo 5. generácie MiG 1.44, či Suchoj Su-47, všetky uvedené lietadlá sú na samostatné články. Pričom, ako zdôrazňujú autori spomínaného článku na americkom portáli, zaradením lietadiel MiG-31M mohlo Rusko získať potenciálne najbojaschopnejšie stíhacie lietadlo na svete, ktoré by napriek nedostatku schopností lietadiel 5. generácie mohlo predstavovať vážnu hrozbu pre nadvládu vo vzduchu západným lietadlám novej generácie.
Pôvodný MiG-31 (v kóde NATO Foxhound) bol v bývalom Sovietskom zväze prvým predstaviteľom bojových lietadiel 4. generácie a dodnes zostáva jedným z najvýkonnejších lietadiel zaradených v aktívnej službe a navrhnutých pre vedenie vzdušného boja (hoci v tomto prípade ide skôr o boj na diaľku – BVR, tzn. vzdušný boj mimo vizuálny kontakt).
MiG-31M značným spôsobom rozširoval schopnosti svojho predchodcu, hoci úplné dáta o jeho charakteristikách i dnes zostávajú utajené. Vie sa však, že hmotnosť nového stroja vzrástla, MiG-31 mal vzletovú hmotnosť približne 41 000 kg, Mig-31M bol ťažší, jeho maximálna vzletová hmotnosť dosahovala až 50 000 kg (52 000 kg). Dokázal niesť vo zväčšených palivových nádržiach adekvátne väčšie množstvo paliva, vďaka čomu sa mu zvýšil dolet a odrazilo sa to aj na množstve podvesenej výzbroje – namiesto štyroch riadených rakiet dlhého dosahu mohol po novom niesť šesť kusov, výrazne sa tým zvýšil bojový potenciál, a štandardný vysokovýkonný MiG-31 sa tým menil na „Super-MiG”.
Nový MiG-31M mal tiež disponovať na svoju dobu najvýkonnejším radarom Zaslon-M, ktorým, hoci „len” typu PESA, teda s pasívnym skenovaním, dokázal vyhľadávať ciele veľkosti lietadiel typu AWACS vo vzdialenosti 320 km, podľa iných zdrojov až 400 km, ako aj objekty letiace rýchlosťou až Mach 6, vďaka čomu bol schopný zachytávať aj hypersonické rakety. Mimochodom priemer antény bol 1,4 m. Radar Zaslon okrem vyhľadávania na veľkú vzdialenosť dokázal súčasne sledovať až 24 cieľov a na 6 z nich dokázal viesť útok pomocou riadených rakiet dlhého dosahu R-37. Západ zaviedol porovnateľné radary až vyvinutím radarov typu AESA – v roku 2002 zaviedli ako prví Japonci nové radary na svojich lietadlách Mitsubishi F-2 a v roku 2005 potom Američania na lietadlách F-22A Raptor. Počiatky vývoja prototypu MiG-31M pritom siahajú už do obdobia roku 1983.
Samotný drak lietadla získal modifikovaný tvar s lepším obtekaním vzduchu, čo spolu s výkonnejšími motormi Solovjov D-30F-6M s maximálnym ťahom 161 kN každý, prispelo k nárastu maximálnej rýchlosti stroja. Vizuálne je možné na prvý pohľad nový stroj odlíšiť od predchodcu novou jednodielnou prednou časťou prekrytu kabíny, odlišnými prechodmi pri koreni krídel a inštalovanými kontajnermi pre vedenie elektronického boja na koncoch krídel. Taktiež absentujú sklenené priezory na boku kabíny nachádzajúce sa medzi pilotom a zbraňovým operátorom z dôvodu dosiahnutia väčšej tmy, vhodnejšej na prácu navigátora. Posádka lietadla získala modernejšie vybavenie, pribudli štyri nové multifunkčné CRT obrazovky. MiG-31M však stratil z výzbroje, na rozdiel od svojho predchodcu, letecký kanón.
Program MiG-31M bol napokon, po niekoľkých úspešných testovacích letoch, v roku 1995 zastavený z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov – kvôli kríze sa hospodárstvo Ruskej federácie za necelé štyri roky oslabilo o 45 %. Táto neľahká situácia zabránila Rusku v ambicióznej modernizácii svojej ťažkej záchytnej stíhačky MiG-31, ako aj frontového stíhacieho lietadla MiG-29. Preto nie je nijakým prekvapením, že Západ prijal s veľkou úľavou toto neľahké rozhodnutie Kremľa. Velenie armády sa potom namiesto toho zameralo len na modernizáciu lietadiel Su-27, tak pre vlastnú potrebu, ako aj pre export.
A hoci bol projekt modernizácie zastavený, neupadol úplne do zabudnutia. Niektoré jeho výsledky sa uplatnili pri neskorších modernizáciách lietadiel MiG-31BM a MiG-31BSM, predovšetkým sa to týkalo inštalácie radaru Zaslon-M a tiež rakiet R-37 dlhého dosahu schopných zasahovať ciele do vzdialenosti 400 km, ktoré boli pôvodne vyvíjané pre MiG-31M.
Fero Kysucký
