Ako Stalin urazil zástavy Wehrmachtu?
Júnová Prehliadka víťazstva v Moskve 1945 bola zorganizovaná ako ultimatívna urážka Wehrmachtu. Do blata bolo hodených 200 nemeckých bojových zástav. Autor článku Sven Felix Kellerhoff k tomu hovorí, že niektoré z nich si takéto poníženie nezaslúžili.
S porazeným nepriateľom sa dá naložiť rôzne: so cťou alebo urážlivo. Zachovajúc dôstojnosť porazenému nepriateľovi, víťaz predovšetkým rozmýšľa o povojnových časoch. Ponižujúc jeho dôstojnosť sa víťaz natoľko opája svojou nadvládou, že sa nezaťažuje podobnými úvahami.
24. júna 1945 sa na Červenom námestí konala slávnostná Prehliadka víťazstva Červenej armády. Po tom, ako hitlerovské Nemecko rozpútalo najkrutejšiu vojnu proti Sovietskemu zväzu, v ktorej zahynulo vyše 25 miliónov vojakov a obyčajných civilistov (nemecký autor to len na strane ZSSR znížil o takmer 3 milióny – pozn. vmi), priestor na veľkodušnosť nezostalo. Ešte v júli 1944 Stalin, porušujúc vojenské zákony, prinútil 55 000 nemeckých zajatcov spáchať „triumfálny pochod“ ulicami Moskvy (po porážke Nemcov v operácii Bagration a totálnom zničení skupiny armád Stred – pozn. vmi). Po takmer roku maršal Georgij Žukov sediac na bielom koňovi a hneď za ním na vraníkovi cválajúci Konstantin Rokossovskij otvárali prehliadku na Červenom námestí.
Potom okolo 10 tisíc vojakov sovietskych vojsk prepochodovalo námestím; na toto divadlo sa Stalin pozeral z Čestnej tribúny Mauzólea Lenina. Všetko to kulminovalo rituálnou urážkou Wehrmachtu, počas čoho bolo na zem hodených okolo dvesto bojových zástav porazeného nepriateľa.
900 bojových zástav do Moskvy
Odkiaľ sa vzali tieto zástavy a čo sa s nimi stalo? Hovorí o tom Matthias Uhl z Nemeckého historického inštitútu v Moskve: „Na prehliadku bolo z Berlína a Drážďan dodaných do Moskvy okolo 900 bojových zástav“. 28. augusta 1944 vydal Hitler rozkaz vrátiť z frontu do Berlína zástavy všetkých vojenských útvarov. Mnohé z nich sa počas útoku i tak dostali do rúk Červenej armády.
Na symbolickú potupu boli nemecké štandardy vyberané podľa farieb a vzhľadu. Matthias Uhl tvrdí, že na Červené námestie sa tak dostalo i okolo dvadsať bojových zástav z iných historických období, medzi nimi dve štandardy pruskej kavalérie z rokov 1860 a 1890 a aj zástava ľudovej domobrany 1860-tych rokov. Mnohé štandardy, hodené do blata, vraj nemali žiadny vzťah k Wehrmachtu a patrili rôznym jednotkám nacistickej strany.
V omnoho neskorších hovoroch o Prehliadke víťazstva 1945 sa tvrdilo, že zobrazenia s nacistickou symbolikou boli spálené na hranici. Ak je tento fakt naozaj skutočný, tak oných 200 bojových zástav sa do plameňa nedostalo. Navyše dnes sú umiestnené v Centrálnom múzeu Ozbrojených síl v Moskve; niektoré boli predvedené ako exponáty výstavy, no väčšia časť je v depozite.
Spočiatku bolo v múzeu okolo 500 bojových zástav. V rokoch 1950 – 1960 bolo vyše sto z nich vrátených NDR, uviedol jeden zo zamestnancov múzea. Desiatky ďalších boli odoslané do Bulharska a Poľska a v 1990-te roky viac ako desať bolo venovaných jednému americkému múzeu.
Prehliadka víťazstva 1945 bola nakrúcaná kameramanmi a nasnímaná fotografmi hlavne v čierno-bielom prevedení. Lenže originálne snímky, vrátane snímok známeho vojnového fotografa Jevgenija Chaldeja, neboli Stalinom, možno kvôli silnému lejaku, schválené.
Z toho dôvodu sa Prehliadka opakovala špeciálne pre fotografov a kameramanov. Tentoraz to už bolo na farebný film. „Scénu so zástavami nakrútili nie na Červenom námestí“, hovorí Uhl, „ale už v múzeu ozbrojených síl.“ Tieto zábery sa dodnes dajú nájsť v internete a teda aj vytvoriť si vlastnú predstavu o zneuctení bojových zástav Wehrmachtu.
Vladimír Mikunda podľa Die Welt
