Aktuality, História,

Viete, že podľa Bismarcka sú Rusi ako ortuť? Že nacisti a Sovieti mali zavedené takmer rovnaké pravidlo a že Chorváti mali cez vojnu Kráľa hrdlorezov?

---

 

…v deň podpísania Mníchovskej zrady 30. 8. 1938 poslalo Poľsko ultimátum na okamžité vydanie Tešínska?
Vidiac, že ČSR je na kolenách, 2. 10. 1938 zabrali celý okres Český Tešín, celý okres Fryštát a časť okresu Frýdek. Toto poľské protislovanské ťaženie trvalo do 11. 10. 1938.
Slovenskej krajine Nemci zase okupovali Petržalku 10. 10. 1938 a neskôr, 19. 10. 1938, aj Devín. Vraj sa to udialo preto, lebo to oficiálne žiadali slovenskí Nemci z Devína a aj Hitlerovo rozhorčenie, keď mu prečítali vlastenecké heslá na objektoch ťažkého opevnenia MJ-S2, MJ-S3 a B-S4.
Dňa 19. 11. 1938 čs. strana súhlasila s delimitáciou hraníc aj v tejto časti územia. Protokol o štátnych hraniciach, ktorým sa tento zábor nacistov legalizoval, bol podpísaný 20. 11. 1938.

 

…že zakladateľ Nemecka Otto von Bismarck hovorieval o Rusku čosi iné ako súčasní západní politici, osobitne vyzdvihujúci zaostalosť Ruska a jeho postupné vädnutie?
Staré proroctvo Bismarcka, ktorým predpovedal jeho osud na najbližších tisíc rokov, hovorí, že „Rusko je ortuť.“ Pri konkretizácii tejto myšlienky hovoril, že mnohé ríše sa skôr, či neskôr rozpadnú, no nie Rusko. Dôvodom jeho pevnosti má byť odolnosť jeho slovanského národa.
„Rusi, to je ortuť,“ vyhlasoval Bismarck, poukazujúc na to že kvapky ortuti sa priťahujú jedna k druhej. Rusko sa podľa neho preto nedá rozdeliť nijakou metódou. Zotrvalo tisíc rokov a zotrvá i naďalej.

 

…v koncentračnom tábore Jasenovac v nezávislom vojnovom chorvátskom štáte sa konali aj preteky najrýchlejších zabijakov z radov dozorcov?
29. 8. 1942 vraj rekord dosiahol chorvátsky fašista a ustašovec Petar Brzica, ktorý v súťaži s nožom zvaným Srbosjek dokázal zabiť 1360 väzňov. Za toto si vyslúžil prezývku Kráľ hrdlorezov. (Historici počet zarezaných spochybňujú a uvádzajú 670, resp. 1100.)

 

…predseda vlády Slovenského štátu Jozef Tiso sa už 14. 3. 1939 údajne vyhrážal demisiou celej vlády?
Malo to byť v súvislosti s jeho požiadavkou na diplomatického zástupcu Nemeckej ríše, konzula E. von Druffela, bezodkladne tlmočiť nemeckej vláde jeho žiadosť, aby nemecké vojská, ktoré boli sústredené v Petržalke, pri nástupe na obsadenie Moravy neprechádzali cez Bratislavu. Keď mu von Druffel dal vyhýbavú odpoveď, Tiso vraj nástojčivo vyhlásil: „Žiadam, aby ste oznámili ríšskemu ministrovi von Ribbentropovi túto moju požiadavku. Ak sa nesplní, nútený som podať demisiu svoju i celej vlády na znak protestu.“ [Ďurica M.: Dejiny Slovenska…, s. 400].
Keď nemecké vojsko na druhý deň (15. 3. 1939) tiahlo z Petržalky na protektorské (ochranné) obsadenie Moravy (v zmysle čerstvo podpísanej Berlínskej dohody z 15. marca 1939 o zriadení Protektorátu Česko a Morava), Bratislavu obišlo.

 

…prvé bombardovanie Moskvy nemeckou Luftwaffe sa uskutočnilo 22. 7. 1941 a druhé 24. 7. 1941?

Joseph Goebbels sa pri tejto príležitosti poponáhľal vyhlásiť, že sovietske letectvo je úplne rozdrvené a že osud boľševického štátu je predurčený. Tieto slová ovplyvnili aj hlavného veliteľa Luftwaffe Hermanna Goringa, ktorý vzápätí s pátosom vyhlásil, že nikdy nijaká bomba nepadne na hlavné mesto ríše.

Lenže prvé sovietske bomby padli na Berlín už v auguste 1941. S nápadom zbombardovať Berlín prišiel v júli 1941 ľudový komisár vojenského námorníctva N. G. Kuznecov a veliteľ námorného letectva genpor. S. F. Žavoronkov.

Sovietski letci na diaľkových bombardéroch DB-3, DB-3F, TB-7 a Er-2 museli z vtedy najzápadnejšieho letiska Kagul preletieť vyše tisíc km cez sústredenú nemeckú PVO, cez trasy chránené množstvom prepadových stíhačov vo výške 7 km pri teplote vzduchu mínus 45 °C. V kabínach nebolo príliš teplejšie.

7. 8. 1941 o 21.00 hod. odštartovali v 15-minútovom intervale lietadlá DB-3F v troch päťčlenných rojoch. Nad Nemeckom ich nemeckí dispečeri navádzali na najbližšie letisko mysliac si, že z boja sa vracajú ich zblúdili kolegovia. Ani v sekunde im asi nenapadlo, že to môže byť niekto iný. Keď dispečeri nedostali odpoveď, upokojili sa.

Desiatim lietadlám sa minulo palivo a ak sa chceli vrátiť, museli bomby zhodiť inde. A tak ich zhodili na prístav v Štetíne. Ostatných 5 bombardérov DB-3F doletelo do Berlína. Mesto bolo vysvietené ako cez deň. Ani v najmenšom sa nemaskovalo.

Sovieti začali bombardovať 250 kg bombami FAB-250 priemyselné objekty nachádzajúce sa v centre mesta. Berlín sa ponára do tmy, ktorú osvecujú vzniknuté požiare. V uliciach sa dvíha panika.

Najzaujímavejšie na celom tomto prípade je, že Nemci vlastne nepochopili kto ich bombardoval. Noviny vyšli s titulkami „Anglické letectvo bombardovalo Berlín“. „Zostrelených bolo 6 anglických lietadiel“.

Toto však vystrašilo aj Angličanov, ktorí sa ponáhľali vyhlásiť, že nad Nemeckom nebol ani ich duch. Až potom speváci blitzkriegu uznali, že nálet bol dielom sovietskych bombardérov.

Toto však nebol jediný sovietsky nálet na Berlín. Do 4. 9. 1941 ich bolo uskutočnených 86 33-omi lietadlami, ktoré zhodili 36 ton trhavých a zápalných bômb. Zároveň 37 lietadiel zbombardovalo iné nemecké mestá. V tomto počte nie sú zahrnuté lietadlá, ktoré zhadzovali letáky.

 

…nacisti založili cez vojnu aj detský koncentračný tábor a ten sa nachádzal v Gatčinskom rajóne Leningradskej oblasti Ruska?

Vedecký pracovník Sankt-Petrohradského inštitútu histórie Dmitrij Astaškin uviedol, že Nemci sa v tomto tábore správali k deťom aj ako upíry. „Wehrmacht systematicky neodoberal krv len dospelým, ale aj deťom. Procedúry boli tvrdé, deti hynuli… Za detskú krv mnohí zločinci nikdy neboli potrestaní. Doposiaľ sa nenašli ani tí, ktorí tento tábor v dedinke Vyrica od leta 1942 do novembra 1943 prevádzkoval a kde hynuli deti od vysiľujúcej práce a násilného odoberania im krvi,“ povedal.

Vladimír Mikunda

Zdieľajte článok