“Terminátor dronov.” Čína odhalila nový radar
Nové malé drony a skupiny dronov, kamikaze drony a drony vedené umelou inteligenciou sa rýchlo stali súčasťou výzbroje vlád a rôznych ozbrojených skupín. Tento vývoj viedol k príchodu nových prostriedkov boja s nimi.
https://twitter.com/NDickerson604/status/1385974546335862784
Čína na 9. svetovom radarovom Expe prezentovala radar YLC-48, prenosný multifunkčný prieskumný radar , ktorý má byť schopný identifikovať malé nízko letiace ciele, a to aj za zlých podmienok, informovali v piatok Global Times. Podľa Výskumného inštitútu číslo 14, ktorý patrí do čínskej China Electronics Technology Group Corporation (CETC), je zariadenie označované za “terminátora dronov” schopný nájsť a sledovať cieľ “z akéhokoľvek uhla” za akéhokoľvek počasia.
Ďalším inovatívnym elementom sú jeho malé rozmery. Vďaka tomu ho môže prenášať jeden človek. Práve to tento radar veľmi odlišuje od ostatných zariadení svojho druhu. YLC-48 môže byť vďaka svojim mnohým výstupom inštalovaný na rôzne zameriavače zariadenia, a následne ľahko rozobraný.
Obrana proti dronom
Požiadavky na obranné prostriedky proti dronom dosahujú nových výšin, pretože drony sa stali prostriedkami, ktoré sú používané teroristickými organizáciami. Podomácky vyrobené drony sú ťažko zistiteľné a je ťažké ich zachytiť – zlikvidovať. Veľké problémy predstavujú malé bezpilotné prostriedky aj pre protivzdušné prostriedky krátkeho doletu, práve kvôli ich malej veľkosti a “šumom” radarového pozadia. Medzi popredných vývojárov prostriedkov pre ochranu pred dronmi patrí Čína, Rusko , USA, Veľká Británia, Talianska a Japonsko. Len v USA prebieha niekoľko programov, ktorých úlohou je nájsť efektívnu obranu proti týmto novým bojovým prostriedkom.
Ruské lasery
Námestník ministra obrany RF Alexej Krivoručko novinám „Krasnaja zvezda“ prezradil, že v Rusku konštruujú nové laserové zbrane, predurčené na boj s dronami.
„V súčasnosti prebiehajú práce na skonštruovaní iných laserových komplexoch (okrem do výzbroje už 1. 12. 2018 zaradeného komplexu „Peresvet“) na ničenie bezpilotných letúňov a aj na ničenie optických a opticko-elektronických prostriedkov protivníka. Prebieha ich párovanie s palebnými prostriedkami obrnenej techniky aj na boj s útočiacimi prostriedkami vysokopresných zbraní,“ povedal.
Krivoručko tiež prezradil, že pracuje sa aj na konštruovaní rádiofrekvenčného komplexu na ničenie rádioelektronickej aparatúry bezpilotníkov.
Náčelník generálneho štábu OS RF Valerij Gerasimov už dávnejšie informoval, že „Peresvet“ je od decembra 2019 využitý na prikrytie mobilných ruských raketových komplexov. A RIA Novosti uviedla, že ruské podniky začali konštruovanie nového nepilotovaného komplexu diaľkového rádiolokačného dozoru na báze helikoptéry. Ten bude sledovať veľkosťou malé a pomalé drony protivníka letiace v nízkych výškach a zabezpečovať navádzanie na nich protilietadlových raketových komplexov vojskovej PVO.
Útočiace roje
Ďalekonosné, rýchle a miniatúrne. V týchto dňoch bola uverejnená správa, že v Rusku vyvíjajú unikátny útočný systém z prúdových bezpilotných strojov schopných štartovať z paluby lietadla. Na projekte Molnija (Blesk) pracuje z vlastnej iniciatívy spoločnosť Kronštadt, ktorá vyvinula prieskumný útočný dron Inochodec (mimochodník). Menšie útočné drony vypustené z nosného lietadla budú čoskoro jedným z hlavných trendov svetovej vojenskej módy. Vo februári informoval Pentagon o projekte Longshot schopnom zasiahnuť letecké ciele. Analogická práca sa koná v mnohých európskych štátoch a v Číne.
Prednosti bezpilotných strojov oproti tradičným leteckým zbraniam, bombám a raketám, sú zjavné. Piloti nebudú musieť vstúpiť do priestoru chráneného PVO a stíhacími lietadlami nepriateľa, stačí len “odpáliť” z bezpečnej vzdialenosti dron, ktorý sám prenikne do chráneného vzdušného priestoru, dosiahne cieľ a zasiahne ho. Je známe, že sa Molnija vyvíja v tvare okrídlenej rakety s podlhovastým trupom, prúdovým motorom a pozostávajúcim krídlom. Tento dron sa dá použiť z rôznych nosných strojov, bojových a vojenských transportných lietadiel, z vonkajších a vnútorných závesov, vrátane z nákladných priestorov. Stíhačka piatej generácie Su-57 pojme, napríklad, osem takýchto dronov. V budúcnosti sa plánuje vyzbrojenie týmto dronmi tiež útočného bezpilotného lietadla S-70 Ochotnik.
Sú známe aj predbežné taktické a technické charakteristiky nového dronu. Jeho dĺžka je 1,5 metra, rozpätie krídel 1,2 metra. Vyvinie rýchlosť 600-700 km za hodinu, bojová časť a užitočná záťaž je 5-7 kilogramov. Celkom to, napríklad, stačí na likvidáciu tanku útokom zhora na tenký pancier veže, alebo na zásah pechoty v ľahkých krytoch. Ostatne, druh bojovej časti, alebo munície, ktorou bude vybavená Molnija, nebol zatiaľ prezradený.
Dolet dronu je niekoľko sto metrov. V jeho konštrukcii má byť uplatnená technológia stealth, ktorá znižuje rádiolokačnú a tepelnú viditeľnosť, čo je špeciálny náter, plochá tryska, a vstupné hrdlo v hornej časti trupu. Bezpilotný stroj Molnija má byť použitý skupinovo . Prístroje majú byť vypúšťané na cieľ masovo hneď z niekoľkých nosičov. Za letu budú môcť spolupracovať, vymieňať si informácie. Na Západe sa tomu hovorí Drone Swarm, Roj dronov. Po čase chce vojenské velenie USA uplatniť tento princíp vo všetkých leteckých operáciách. Dokonca pre moderný systém protivzdušnej obrany je ťažké bojovať s mračnom malých, slabo viditeľných a rýchlych cieľov.
Práve potlačenie nepriateľskej PVO je jedným z hlavných úloh dronu Molnija. Nech je protivzdušná obrana akokoľvek silná a vyspelá, má obmedzený počet protileteckých rakiet . Tiež opätovné nabíjanie odpaľovacích zariadení trvá dosť dlho, a po túto dobu sú protiletecké systémy bezmocné. Účinné prelomenie PVO si vyžaduje vypustenie veľkého počtu terčov do priestoru jej zásahu. Za týmto účelom stačí spočítať približný počet protileteckých rakiet nepriateľa, ktoré sú pripravené k odpáleniu, a zistiť, koľko útočných dronov potrebujete v roji. Časť odrazí rakety, ale časť prenikne k odpaľovacím zariadeniam a zničí ich.
Šéf Velenia budúce armády USA (US ArmyFutures Command), generál John Murray v januári povedal, že ľudské reakcie, telesné a rozumové schopnosti nemusia stačiť na účinné odrazenie útoku roja dronov. Tiež ovládanie letky z desiatok, ba i stoviek prístrojov, sotva zvládne operátor. Úspech masového nasadenia malých rýchlych bezpilotných prístrojov závisí v mnohom na umelej inteligencii v ich “mozgu”. Tieto drony majú samostatne objaviť nepriateľa, rozdeliť medzi sebou úlohy, a zamerať sa na cieľ hneď z niekoľkých smerov súčasne.
V USA sa už v októbri 2016 konali úspešné skúšky roja minidronov Perdix zo 103 prístrojov. Boli vytlačené na 3D tlačiarni a nie sú väčšie ako vrana. Pôsobia prakticky bez ľudskej účasti. Po vzlete vytvorili samostatnú bojovú zostavu a rozdelili sa nad polygónom tak, aby ho mohli úplne monitorovať.
Drony Perdix existujú zatiaľ iba v prieskumnej variante, ale v Pentagone nevylučujú možnosť ich dopracovania na hliadkovú muníciu. V tomto prípade získajú USA mocnú zbraň, ktorej hlavnou prednosťou je cena a jednoduchá výroba.
Drony Molnija majú plniť, okrem útočných úloh, tiež prieskumné, majú zistiť polohu cieľa, zúčastniť sa skupinového rádioelektronického boja spolu s pilotovanými lietadlami. Konštruktéri dostali za úlohu vývoj nielen bojaschopných dronov, ale veľkej škály užitočnej záťaže. Koncepcia súčasného nasadenia bezpilotných strojov rôzneho určenia spolu s pilotovaným lietadlami prišla tiež z USA. Spravovanie perspektívnych obranných projektov DARPA sa venuje od roku 2017 globálnemu programu “mozaiky bojových úkonov” (Mosaic Warfare). Šéf kancelárie strategických technológií DARPA Timothy Grayson uviedol ako príklad bojovú zostavu zo štyroch dronov a pilotovanej stíhačky. Jeden dron má prehlušiť nepriateľské radary, druhý nesie muníciu, tretí vyhľadáva cieľ, štvrtý je návnada pre PVO. Počet dronov, ich konfigurácia, zariadenia a zbrane sa dajú zmeniť v závislosti od bojovej úlohy.
Koncepcia Mosaic Warfare potrebuje veľký počet lacných špecializovaných dronov, ktoré vďaka svojmu počtu dokážu zneškodniť akýkoľvek systém PVO. Straty týchto dronov sa dajú ľahko nahradiť, piloti nebudú musieť riskovať život pod paľbou protileteckých raketových zariadení. Priemerná cena jedného dronu Molnija nie je zatiaľ známa. Je však jasné, že tieto drony nemajú byť drahšie ako “tradičné” riadené prostriedky leteckého boja, len v tomto prípade sa dá počítať s ich masovým nasadením vo vojnových akciách.
Andrej Koc
