Moskva je pripravená k obrane. Čo dokážu ruské protiraketové strely?
Zdokonalené protiraketové strely majú posilniť obranu ruskej metropoly. Ako to funguje a na čo stačí tento systém? Akým výzvam bude musieť čeliť zajtrajšia PRO? Prečo nebude nahradená lasermi?
26. apríla 2021 sa na polygóne Sary-Sagan v Kazachstane úspešne konal ďalší skúšobný štart novej rakety ruského systému protiraketovej obrany. Vojaci výborne splnili úlohu a zasiahli cieľ cvičného nepriateľa so stanovenou presnosťou. Znie to možno formálne a nie moc zaujímavo. Ale v skutočnosti ide o vážnu novotu. Na jeseň roku 2020 sa v médiách objavili správy o tom, že od roku 2021 budú nové rakety súčasťou systému PRO pri Moskve, čo ukončí projekt modernizácie PRO deväťdesiatych rokov A-135 Amur na maximálnu modernú úroveň, systému A-235 .
Niektoré médiá sa unáhlili a napísali, že ide o systém Nudol, a dokonca k tomu priplietli poľského ministra obrany Mariusza Błaszczak, ktorý bol vystrašený “plánmi Putina na obrodenie impéria”. Pokúsme sa v tom vyznať.
Dva ešalony obrany pre jednu Moskvu
Počnúc začiatkom 21. storočia má PRO mesta Moskvy a centrálneho priemyselného okresu Ruskej Federácie iba jeden ešalon protiraketových striel. Sú to protiraketové strely blízkeho zachytenia 53T6, ktoré sú na Západe známe ako ABM-3 Gazelle. Predtým, od začiatku deväťdesiatych rokov a do roku 2006 mala PRO dva ešalony, ďaleký nad atmosférou a blízky atmosférický. Ďaleký ešalon s raketami 51T6 (ABM-4 Gordon) mal likvidovať na Moskvu útočiace bojové hlavice na vzdialenosti približne 500 km od hlavného mesta. Predpokladali, že túto ochranu dokáže prekonať iba malé percento nepriateľských bojových hlavíc, ktoré má zase “dobiť” blízky ešalon PRO raketami 53T6, ktoré ničia ciele vo výške 5-30 km na vzdialenosti maximálne 100 km od štartovných pozícií.
Raketa so zvláštnym palivom
53T6 je unikátna raketa. Má motor na zvlášť tuhé palivo, ktoré zaistí maximálnu rýchlosť minimálne 3 km za sekundu. Rakety tohto typu boli predtým vybavené jadrovými bojovými hlavicami menšej kapacity, pretože sa predpokladalo, že len jadrový výbuch dokáže zaručiť likvidáciu útočiacej bojovej hlavice.
V roku 2000 sa začala práca na modernizácii rakety 53T6, počas ktorej sa plánovalo urobiť raketu presnejšiu a nejadrovú a tiež obnoviť jej výrobu s ohľadom na dnešné technologické kapacity priemyslu. Od začiatku desiatych rokov sa začali štarty rakiet na polygóne Sary-Sagan, počas ktorých boli vyskúšané rôzne súčasti budúcej modernizovanej rakety 53T6M. Dňa 26. apríla nám zrejme ukázali práve túto raketu.
Modernizácia rakiet je časť celého programu zdokonalenia systému PRO A-135. Boli napríklad vyvinuté nové pozemné agregáty na dopravu rakiet a vybavenia podzemných odpaľovacích rámp. Antény najvýkonnejšieho viacúčelového radaru Don-2N zostali rovnaké, ale celý výpočtový komplex a bojové programy jeho činnosti boli nahradené novými. To všetko značne zvýšilo rýchlosť a presnosť PRO.
100 kilometrov za 20 sekúnd
Ako funguje moderný systém PRO? Zárukou jeho úspechu je objavenie rakiet a maximálne presný výpočet trajektórií útočiacich balistických bojových hlavíc. Tieto úlohy plnia radary a veliteľský výpočtový komplex. Po splnení všetkých prípravných úloh systém PRO vie, v ktorú chvíľu a v ktorom bode priestore sa ocitne niekoľko desiatok cieľov, ktoré kontroluje. Je to veľmi zložitá úloha. Potom má PRO dopraviť v potrebnú chvíľu do presných bodov bojové hlavice protiraketových striel, odpáliť ich a zlikvidovať ciele.
Odborníci žartujú, že sa dá jednoducho vyhodiť hore pár vriec výbušnín a odpáliť ich vo chvíli, keď mimo preletí nepriateľská bojová hlavica. Úloha bude splnená. V skutočnosti sa má protiraketová strela samozrejme maximálne rýchlo dostať do stanoveného bodu v priestore v maximálnej výške, aby v prípade minutia cieľa mala čas na druhý pokus. Máme si uvedomiť, že protiraketový boj je nanajvýš rýchly, že bojová hlavica má rýchlosť asi 5-7 km za sekundu, a že 100 km tvoriaci akčný priestor PRO urazí za 20 sekúnd.
Hypersonické lietadlá – výzva PRO
Je na čase, aby sme si pripomenuli výzvu voči zajtrajším systémom PRO, ktorá sa už objavuje v strategických raketových jednotkách rôznych krajín. Sú to hypersonické bojové bloky a hypersonické stroje. Práca na týchto systémoch sa koná v Rusku, USA, a Číne . V Rusku bol strategický raketový systém Avangard dokonca prijatý do výzbroje. Tieto bojové bloky dokážu manévrovať, pri každom manévri tohto bloku sa plne mení vypočítaná trajektória jeho letu, a systém PRO akoby stratí tento cieľ a strieľa do prázdna.
Budúce protiraketovej strely majú byť samonavádzacie, nejadrové a možno dokonca s niekoľkými bojovými hlavicami, z ktorých každá má byť vybavená vlastným samonavádzacím zariadením a motorom. A potom sa pravdepodobnosť zásahu manévrujúcich cieľov zvýši na prijateľnú úroveň a obrana bude účinnejšia. Je to dnes jeden z hlavných smerov rozvoja systémov PRO .
Zdalo by sa, že východisko môže spočívať v laserových PRO, pretože laser dokáže relatívne okamžite zasiahnuť cieľ práve v mieste, kde sa nachádza. Avšak v praxi nedokážu lasery dodnes konkurovať “tradičným” protiraketovým strelám. Potvrdzuje to prípad spoločného amerického a izraelského stroja Nautilus (MTHEL). Tento systém PRO na základe chemického laseru z pevnej látky začali dosť čulo vyvíjať v polovici deväťdesiatych rokov, ale na začiatku 21. storočia z projektu vystúpili Izraelčania, takže Nautilus sa nakoniec do sériovej výroby nedostal.
Perspektívne, ale drahé
Vráťme sa ale k obrane Moskvy. Druhý smer činnosti v rámci projektu vývoja systému PRO A-235 je navrátenie obnoveného ďalekého ešalonu protiraketovej obrany. V prípade masového raketového útoku sa budú vo vesmíre nachádzať stovky bojových hlavíc obkľúčené úlomkami rakiet a falošnými cieľmi. Ich likvidácia s pomocou jadrových bojových hlavíc menšej kapacity ďalekých protiraketových striel by bola dosť účinná a pomerne bezpečná pre vlastné územie.
Keby sa dalo strieľať z diaľky 1000 km, značne by to uľahčilo život blízkeho ešalonu obrany. Rozmiestnenie ďalekých protiraketových striel na periférii na nebezpečných smeroch by pravdepodobne dovolilo hovoriť o možnosti odrazenia masového raketového útoku. Aj keď by išlo o obrovské finančné výdavky. V šesťdesiatych rokoch sa v ZSSR zriekli idey masového nasadenia systémov PRO A-35 Aldan práve potom, čo pochopili, že krajina zrejme nezvládne tento obrovský projekt.
Nahradenie 53T6 novými 53T6M v systéme PRO А-135 / А-235 Moskvy umožní predĺžiť termín služby obnoveného obranného systému minimálne o 20-25 rokov, ale zatiaľ budú mať jediný protiraketový modernizovaný systém.
Za túto dobu bude zrejme ukončený vývoj raketových kozmických systémov, ktoré dnes existujú iba na papieri, alebo v podobe skúšobných vzoriek. Pokiaľ ide o systém Nudol, o ktorom sa často hovorí v médiách, nemá napriek častému omylu nič spoločného s raketami. Je to systém proti satelitom, ktorý dnes absolvuje skúšky, a na základe ktorého bude raz možno obnovený ďaleký ešalon systému PRO.
Dmitrij Kornev