Nové dokumenty vyjavili ako sa Hitler stal nacistom
„Život Adolfa Hitlera bol neustále hodnotený zo všetkých možných i nemožných strán. Zatiaľ sa to však nedotklo jedného človeka, jeho otca Aloisa. Túto medzeru vyplnil rakúsky historik Roman Sandgruber, ktorý pri tom vychádzal aj z doposiaľ neznámych zdrojov,“ napísal nemecký časopis Focus.
„Keď sa v 1920-tych rokoch stal A. Hitler známejší, zakladal si na tom, aby sa verejnosť dozvedela o jeho pôvode, detstve i príbuzných len to, čo sám dovolil. Bezpodmienečne si chcel zachovať kontrolu nad svojou minulosťou,“ hovorí novinár Armin Fuhrer.
Preto okamžite po anschluze Rakúska v roku 1938 nariadil gestapu zhromaždiť a, pravdepodobne, aj zničiť všetky kompromitujúce dokumenty. „Obraz svojej minulosti, ako si ho Hitler vyprofiloval, vyzeral v obecných črtách takto: mal milujúcu matku, na lásku ktorej aj sám rovnako odpovedal, a otca tyrana. Hitler sa síce nadchýnal jeho kariérnym vzostupom do úrovne stredného činiteľa, no v ostatnom ho odmietal, pretože otec ho bil a rôznym spôsobom utláčal. On sám bol akoby bitkár, rád sa hral na vojnu a lídrom bol už v mladosti. Všetko ostatné zostávalo zakryté závesom tajomstva,“ hovorí sa v článku Focusu.
Historik Roman Sandgruber v knihe „Otec Hitlera. Ako sa syn stal diktátorom“ predkladá nečakane nové zdroje, píše A. Fuhrer. Na povale, napríklad, našiel listy Aloisa Hitlera, ktoré tam ležali niekoľko desaťročí.
„Samozrejme, že Sandgruber popisuje aj známe veci: napríklad, že Hitlerova matka Klara Pölzlová bola neterou svojho manžela, ktorý bol od nej starší o 24 rokov a aj po svadbe ho dlhý čas nazývala strýkom. Takto sa Adolf stal plodom incestu (krvismilstva medzi príbuznými), mimochodom, ako aj jeho otec,“ uvádza Focus.
„Na otázku o tom, prečo si Alois zmenil v roku 1876 priezvisko Schicklgruber na Hitler, nedokázal odpovedať ani Sandgruber. No zmena sa asi hodila aj budúcemu führerovi, pretože „Heil Schicklgruber“ neznie tak úderne, ako „Heil Hitler“.
Keď bol Alois Hitler colným pracovníkom, bol verný štátu, čiže Rakúsko-Uhorsku. Bol teda úplne iný ako jeho syn Adolf, ktorý nenávidel mnohonárodný štát, v ktorom vraj Židia a Česi utláčali nemeckú časť obyvateľstva. Iba mimochodom, Nemecká ríša bola po duši aj Aloisovi, takže svojmu synovi už v detstve vštepil prvé adekvátne predstavy.“
„Alois mal niekoľko vlastností, ktoré sa neskôr prejavili aj u syna. Mal odmietajúcu povahu, sklon k prehnane vysokej mienke o sebe, no zároveň mu úplne chýbala sebakritika. Alois, rovnako ako jeho syn Adolf, bol sčítaný, no hlavne samouk. Ako čitateľ získal veľa vedomostí o poľnohospodárstve i o svojom koníčku, včelárstve. Taktiež bol výbušný, nespravodlivý a egocentrický. Hlavným rozdielom medzi otcom a synom bola posadnutosť sexom. Čo sa týka Adolfa Hitlera, tak historici sa do dnešných dní sporia, či mal nejaké sexuálne úchylky.“
„Na dôchodku nebol Alois Hitler drobným roľníkom, ako sa myslelo, pretože si kúpil pomerne veľkú usadlosť, čím sa zaradil medzi vyššiu roľnícku vrstvu,“ píše Focus poznamenávajúc, že historik Sandgruber sa tu odvoláva na doposiaľ neznámu listovú komunikáciu s predajcom domu. „Alois Hitler sa tu prepočítal vo svojich finančných i fyzických silách a nakoniec musel svoje imanie predať. Tento moment jeho syn v budúcnosti zamlčiaval, pravdepodobne z dôvodu, aby sa podobný neúspech niekedy nedotkol aj jeho rodiny.“
„Historik Roman Sandgruber sa nevyhol ani dodnes spornej téme, kedy sa Adolf Hitler vlastne stal antisemitom. Ostatné štúdie, napríklad Thomasa Webera, sa prikláňajú k tomu, že sa to udialo nie v roku 1919, čiže nie hneď po 1. sv. vojne. Sandgruber píše, že antisemitizmus bol široko rozšírený medzi rakúskymi colnými úradníkmi. Tí pociťovali nenávisť voči cigánom, bezdomovcom a pouličným predavačom, snažiacich sa preniesť svoj tovar ako kontraband za hranice. No a predpokladalo sa, že bolo medzi nimi aj veľa židov. Pravdepodobne mal takýto názor aj Adolf Hitler.“
„Toto je zaujímavý a doteraz neznámy aspekt,“ komentuje to Focus. „Pretože to znamená, že malý Adolf sa mohol oboznámiť s antisemitizmom už v rodičovskom dome. Sandgruber si však aj tak myslí, že Hitler sa, pravdepodobne, stal antisemitom vo Viedni alebo, možno, už ako mládežník v Linci.“
„S tým sa zhoduje aj to, čo Hitler vždy skrýval. A síce, že už v roku 1884/85 krátko býval v Urfahre vedľa Lincu. Jeho rodina vtedy bývala u jedného liehovarníka a ten bol žid. Ak by sa to zverejnilo, Hitler by musel dať tento dom pod ochranu ako pamätník, ako aj iné domy, v ktorých kedysi býval, no keďže išlo o dom v majiteľstve žida, bolo to pre neho absolútne nemožné.“
Roman Sandgruber píše, že o homosexuálnych vzťahoch Hitlera existujú len dohady, hoci v predtým nájdenej časti pamätí Augusta Kubiczeka o Hitlerovej mladosti, ktorá sa považovala za stratenú, „niektoré formulácie to môžu naznačovať“. „Lenže podozrievať z toho každého Hitlerovho kamaráta z mladosti alebo jeho spolubývajúceho v izbe, je nezmyslom. Skutočne sa nedá dokázať ani jedno, ani druhé,“ dodáva Focus.
Vladimír Mikunda
