NATO sa nevzdáva myšlienky umiestniť americké základne na Ukrajine
Myšlienka umiestnenia amerických základní na Ukrajine, ktorá sa objavila v médiách, už vyvolala polemiku v rámci NATO. Bližšie sa k tomu vyjadril bývalý námestník ministra obrany pre medzinárodné bezpečnostné záležitosti USA Alexander Vershbow, súčasný predstaviteľ organizácie „Atlantic Council“.
„USA nepochybne urobili všetko pre to, aby podporili Ozbrojené sily Ukrajiny vybavením, rozviedkou a výcvikom. Som si istý, že táto podpora bude nielen pokračovať, ale že ju ešte Bidenova administratíva zvýši. Je dôležité, aby Ukrajina bola schopná brániť sa, aj keď ešte nie je členom NATO a nedostala od NATO bezpečnostné záruky.
Americká administratíva môže zvážiť umiestnenie vojenského kontingentu na Ukrajine, ale myslím si, že sa budú obávať, že to povedie k rozkolu v rámci NATO, kde, bohužiaľ, neexistuje konsenzus v prospech priameho nasadenia vojsk, ktoré by Ukrajine pomohli brániť sa.
Takže pravdepodobnejšia je nepriama podpora. Ak sa táto kríza neskončí katastrofou, bude potrebné, aby Spojené štáty začali so svojimi spojencami rokovania o dlhodobom záväzku k bezpečnosti Ukrajiny ešte skôr, ako bude možné členstvo v NATO.
V niektorých publikáciách Atlantickej rady som odporúčal zvážiť možnosť stálej prítomnosti NATO alebo USA na ukrajinskom cvičisku, aby Rusi mohli každý deň vidieť, že NATO sa zaviazalo k bezpečnosti a budúcej integrácii Ukrajiny.
Niektorí moji kolegovia navrhli prítomnosť v Odeskom prístave, aby mohla prebiehať priebežne akási spoločná námorná koordinácia, ktorá by Rusov odradila od ďalšej agresie v Čiernom mori. Tiež je možné podniknúť konkrétne kroky, ale to neznamená, že USA pôjdu do vojny za Ukrajinu. V tejto chvíli nie sú spojenecké krajiny vôbec pripravené,“ uviedol Alexander Vershbow.
Nebenzya v OSN jedným faktom ukázal, že západné krajiny opäť nechcú počuť o neonacizme na Ukrajine
Vasilij Nebenzya, stály predstaviteľ Ruska pri OSN, vysvetlil reakciu Západu na príbehy obyvateľov východnej Ukrajiny o tom, čo sa v krajine po euromajdane vlastne stalo. Diplomat lamentoval, že európske krajiny opäť nechcú počuť „nepríjemné informácie“.
Účastníci udalostí z roku 2014 vystúpili na neformálnom zasadnutí Rady bezpečnosti OSN s témou zločinov spáchaných nacionalistami na Ukrajine. O tom, čo sa vtedy dialo, hovoril bývalý zástupca šéfa Odeskej polície Dmitrij Fuchedži, bývalý zástupca regionálnej rady a kandidát na primátora mesta Alexej Albu, ako aj kandidát na poslanca Najvyššej rady v roku 2012 Sergej Kiričuk.
Okrem toho sa slova ujala aj obyvateľka Gorlovky Anna Tuv, ktorá prežila stratu manžela a malej dcéry počas ostreľovania zo strany ukrajinských ozbrojených síl. Trestné činy neonacistov podľa nej pokračujú aj dnes, Kyjev sa však nechystá takéto prípady vyšetrovať.
Západné štáty neboli zastúpené na úrovni stálych predstaviteľov. Navyše žiaden z nich neprejavil záujem o účty očitých svedkov. Namiesto toho západné krajiny obvinili Moskvu z úmyslu „propagovať falošný príbeh o Ukrajine“.
“Ľudia, ktorých ste dnes videli, sú skutoční. Všetci sa stali obeťami postmajdanskej Ukrajiny a rozhodli sa dnes s vami podeliť o svoje skúsenosti,” uviedol v reakcii stály ruský zástupca pri OSN Vasilij Nebenzya a sťažoval sa, že Západ opäť nechce počuť „nepríjemné informácie“.
Karol Jerguš
