Jediný tajne urobený záznam Hitlerovho rokovania kde hovorí neoficiálne a pokojne. Video
V roku 1942 dostal fínsky zvukár Thor Dalen pokyn urobiť záznam oficiálneho stretnutia Carla G. E. Mannerheima a Adolfa Hitlera. Lenže on sa rozhodol zaznamenať aj neoficiálnu časť tohto stretnutia.
Maršal Carl Gustaf Emil Mannerheim bol fínsky politik, diplomat a vojvodca, Fínmi uctievaný ako národný hrdina a tvorca (tým bol aj V. I. Lenin) a ochranca samostatnosti Fínska. Je považovaný za jedného z najlepších vojvodcov 20. storočia a vynikajúci stratég obranných, zadržiavacích a ústupových bojov. Svoju kariéru začal ako občan Ruskej ríše v radoch jej armády.)
Keď bola beseda prvýkrát uverejnená, mnohí nechceli veriť, že to, čo počujú, je skutočný Hitlerov hlas. Jedenásť minútový záznam je totiž jediný, kedy Hitler hovorí neoficiálne a voľne. Nie sú tu žiadne jeho tradičné hnevlivé výkriky hraničiace so šialenstvom.
Keďže Hitler nikdy nedovolil robiť záznam svojich súkromných rozhovorov, záhadou zostávalo kedy bol tento urobený. Keď sa v SS dozvedeli o jeho existencii, žiadali jeho zničenie. Fínske média však dokázali zachrániť tento magnetofónový pás.
Hitler v besede s Mannerheimom vysvetľuje prečo sa útok proti ZSSR, plán Barbarossa, nevydaril. Hovorí aj o talianskej porážke v severnej Afrike, v Juhoslávii a v Albánsku a aj o sovietskej výzbroji.
Zámienkou Hitlerovej návštevy boli 75. narodeniny Mannerheima, skutočnou príčinou však bolo prehovoriť ho na aktívnu bojovú činnosť Fínskej armády v Karelskej šiji a pri Leningrade. Hitler preto maršalovi priniesol bohaté darčeky – dva obrnené Mercedesy a Rad Zlatého orla nemeckej ríše.
Hitler sa nikdy nedozvedel aký osud mal záznam s jeho hlasom počas súkromnej besedy. Rozhlasová spoločnosť uchovávala tento záznam v zaplombovanej debničke do roku 1957.
Na pripojenom zázname Hitlerov hlas zaznie v 1.35 minúte a hovorí:
„Veľmi vážne nebezpečenstvo, asi najvážnejšie, žiaľ, čo dokážeme vidieť až teraz. Sami sme nechápali ako veľmi mocne je vyzbrojený tento štát.“
„…My sme nič nevedeli. Dnes je tankový závod, robotníci pracovali – jeden tankový závod! Gigantické fabriky! Masy pracujúcich, ktorí, samozrejme, žili ako zvieratá. Všetka naša výzbroj – vy viete, že – je to výzbroj do dobrého počasia. Je veľmi bojaschopná, veľmi dobrá, lenže, žiaľ, je to výzbroj do dobrého počasia. Pochopili sme to počas vojny.“
„Už na jeseň v roku 1940 sme neustále narážali na otázku: Mali by sme prehodnotiť roztrhnutie vzťahov (so ZSSR)? V tom čase som poradil fínskej vláde, – rozhovory, na získanie času. Vždy som sa bál, že Rusko ku koncu jesene znenazdajky napadne Rumunsko a obsadí ropné polia a my by sme ku koncu jesene 1940 ešte neboli pripravení. Ak by Rusko naozaj obsadilo rumunské naftové polia, Nemecko by bolo stratené. Stačilo by im na to 60 ruských divízií.“
Vy ste vždy vyhlasovali, že Besarábia je vaša, no nikdy ste nevyhlásili, že vy chcete zaútočiť na Rumunsko!
„Áno“, opýtal sa ma, no ja by som chcel vedieť presnejšie, či je to záruka… (otvárajú sa dvere a záznam končí.)
Vladimír Mikunda
